Ja a ani trojročná dcérka nezvládame návštevu škôlky
Ahojte maminy. Mam pocit ze zacinam zlyhavat ako rodic pri vodeni dcerky do skolky a neviem aky pristup mam zvolit aby som to ulahcila sebe ale hlavne sprijemnila a pomohla prekonat nasej dcerke. Prvy den v skolke bol OK. Odovzdali sme ju rano p. ucitelke. Iba nam povedala ahojte a hrala sa. Mne nebolo vsetko jedno ked sme odchadzali a ked sa ma manzel cosi spytal, bola som ako hlucha a slzy som mala na krajicku, radsej som rychlo vypochodovala zo skolky. Nechali sme ju tam spinkat, pretoze ta prva ranna reakcia bol v poriadku a informaciu o nejakom adaptacnom case sme od pani ucitelky nedostali, bol tam trosku zhon, vela deti naraz. Poobede ked som isla po nu, som pocula uz za dverami ako narieka"*Kde je moja maminkaaaa, kde je moja maminkaaaa,.."stale dokola. Ked som otvorila dvere, stale plakala. A ja samozrejme uz tiez. Tak sme ju tam na druhy den chceli nechat iba na 1/2dna bez spanku. Volali uz o 10:00 zo skolky, aby som prisla po nu, ze stale usedavo place. Tak som letela z Bratislavy po nu a ked som prisla stale plakala,....p. ucitelka vravela ze takto place uz od rana nezaaja sa do nicoho. Dohodli sme sa na dalsi den iba na 1/2 den. Dcerka ale este vecer chytila teploty a sopliky (stres + plac) a bolo po skolkovani. V pondelok cele opat znova, ...1. den sme boli iba 1/2 den , druhy den tiez len 1/2den - a streda, svrtok, piatok teploty a sopliky. Tento tyzden sme zacali utorkom lebo v pondelok ju zas dostipali komare a mala opuchnute oko. Preco to cele rozpisujem. Dcreka to cele zle znasa a ja snou. Zatial vzdy plakala, place ale aj doma, rano pred skolkou hned ked sa zobudi a dostane odpoved ze ide do skolky, podvecer ked uz citi ze ma ist spinkat a sa pyta : "A co ked sa vyspinkam, pojdem do skolky?" ak ked jej poviem ze ano, spusti plac ze tam ist nechce. Chce ist spat len so mnou, nie s tatitkom. Stale mam co robit aby som pri nej neplakala, niekedy sa mi teda nedari a je mi to tak velmi luto. Vcera sme mali taku malu debatu preco tam chodit nechce a preco place. Potvrdila mi to co som si myslela, ze sa boji uciteliek ze su prisne, ze tam nema kamaratov, ze jej je tam dlho a chce byt doma. Problem je v tom, ze je velmi citliva, cela po mne a na vsetko senzitivna, vsetko vnima. Kedze je v skolke strasne vela deti, rozdelili ich do tried podla datumu narodenia a tak je hned v druhej triede so starsimi detickami co sa uz poznaju a nevie si tam najst asi kamaratku. Vidim ju cez okno na dvore, vecne tam cupi a sleduje deti, svojho macika v ruke a usoplenu papierovu vreckovku v druhej. Ked to vidim cez to okno tak placem. Tak rada by som bola pri nej a drzala ju za rucku a nemozem. tych deti tam maju tento rok najviac 133 a nemozu sa venovat kazdemu jednemu zvlast. Neviem co mam robit. Zacala som snou chodit kazdy den na ihrisko, kde sa stretavaju maminy s detickami zo skolky, aby si na ne viac zvykla. Vidim na nej ze sa tej skolky velmi boji, a z tej triedy tu adaptaciu asi najmenej zvlada. Ma dost prisne pani ucitelky, take velmi vychovne, a podla mamiciek starsich deti asi najprisnejsie. Nikdy nebola neposlusna, nemusela som ju extra hresit a nerobila nikdy nijake hluposti, takze ked ucitelky hresia deti, boji sa aj ona. Prepacte, ze sa tak rozpisujem, ale ked si predstavim ze to takto bude cele 3 roky. beha mi mraz po chrbte. Potrebujem sa tu vyrozpravat a vediet ze aj vy to tak mate doma, ze nie sme same a ze ta skolka na nej nezanecha nieco negativne alebo nejaku traumu. nie som psycholog a neviem to posudit. Dakujem za kazdy jeden pripsevok.
Hm, zmena skolky a ist na to uplne postupne. Adaptacny proces - 1 hodka a postupne to zvysovat. Ked nie je mozna zmena skolky, preradit ju do nizsej triedy, kde su mladsie deticky a potom znova postupne preradit. Len skusam, neviem ci je to mozne. A hlavne presne to co si zacala robit, stretavat sa s inymi mamickami a detmi. Po pravde, asi by som tiez dala aj 2 mesacnu pauzu na tu skolku, nech na to zabudne uplne, nech sa vecer pred spanim nestresuje zbytocne a rano tiez. Skuste sa s nou o tom vobec nerozpravat a nepripominat jej to. Musela tam zazit fakt nieco velmi zle alebo niekto na nu krical, ked ma zo skolky strach.
Mám dve deti a obe prežívali nástup do škôlky aj prvé mesiace úplne odlišne. Určite záleží od osobnosti deťaťa, niektoré sa prispôbobia veľmi rýchlo, niektorým to trvá aj pol roka. My sme to mali skomplikované trošku aj tým, že moje deti nastúpili do nemeckej škôlky a jazyk neovládali. Učiteľky sú tu však veľmi milé a ústretové. Keď dieťatko nastupuje do škôlky má určenú učiteľku, ktorá sa mu má venovať, aby sa rýchlo adpatovalo. Samozrejme, nevenuje sa tomu konkrétnemu dieťaťu celý deň, sú tam aj ostatné deti, ale dieťatko postupne predstaví ostatným deťom, ukáže mu hračky, ak treba - aj pomojká 🙂 atď. Prvý týždeň MUSÍ rodič chodiť s dieťaťom do škôlky, najprv na hodinku, potom na dve, neskôr na hodinku odíde a ak by sa niečo dialo, učiteľka ridičovi zatelefonuje, aby sa vrátil atď. Druhý týždeň môže rodič tiež ostať s dieťaťom, ak je to potrebné. Potom už dieťa ostáve v škôlke samé, ale zo začiatku len na 2 hod a postupne sa to predlžuje. Syn nástup prežíval dosť negatívne, často plakával, ale keď si našiel kamarátov a začal po nemecky aj rozprávať, tak sa to zlepšilo. Dcérka problém nemala taker vôbec, s ňou som bola v škôlke prvé 3-4 dni, potom asi dva týždne chodila na 3 hod a keďže som videla, že sa adaptovala skvele, tak som sa učiteľky spýtala, či by nemohla chodiť hneď na celý čas (žiaľ, škôlka je tu len do 14.00). Nebol problém. Samozrejme, dcérka má svoje obľúbené učiteľky, ktoré často doma spomína. Myslím, že ona to prežívala lepšie aj z toho dôvodu, lebo škôlku poznala, keď sme spolu chodili pre bračeka, ukazovala som jej tam hračky, z videnia poznala učiteľky a "v ušiach" mala už aj tú nemčinu, aj keď pri nástupe nerozumela ani nehovorila po nemecky. Oveľa rýchlejšie ako jej brat sa však dostala aj do tej nemčiny. Ona je skôr extrovert a syn introvert. Takže ako píšem, veľa záleží od osobnosti dieťata, ale to, aby sa dieťa rýchlo a bez nejakej väčšej ujmy adaptovalo v škôlke, záleží od konkrétnych učieteliek. Tiež som pár mesiacov pracovala v škôlke a mne by proste nedalo, aby som sa takémuto dieťatku, čo je nové a cíti sa samo nevenovala viac. Učiteľky vo vašej škôlke sú podľa mňa necitlivé a lenivé. Ak by novým deťom dali najavo, že sú v škôlke vítané, že sa nemusia báť, že si nájdu veľa nových kamarátov, naučia sa veľa nových vecí a že sú tam pre ne ako DRUHÉ MAMY, tak by sa tie bojazlivé a na mamičky pripútané deti adaptovali behom pár dní - na to dám krk 🙂 . Prajem vašej dcérke aj vám, aby ste našli spôsob, ako adaptáciu uľahčiť a aby nakoniec chodila do škôlky veľmi rada 🙂.
@moni_naty ahoj uz si asi poriesila ale len som ti chcela povedat ze mam tiez podobne citlive dietatko a vela zalezi aj od toho ci si mozes dovolit zostat doma, ja som nastastie mohla ale viem ze nie kazdy ma to stastie 😉 ja som skusala 3 mesiace, potom syncek zacal tak psychosomatizovat ze bol v kuse chory, v kuse 40 horucky a skratka sledovala som ho cely cas a ostal taky apaticky a zvlastne smutny tak som ho nechala doma a zrazu bolo vsetko ok, on vobec neplakal tak mi to trvalo dlhsie, ucitelky mal dobre, skolka ok len skratka nebol na to pripraveny aj napriek tomu ze je nadpriemerne inteligentny a naozaj velmi sikovny a aj smely chlapcek, dala som ho potom az do predskolskeho rocnika a uz to bolo ok. v kazdom pripade ti drzim palce nech to dopadne pre teba aj tvoju dcerku co najlepsie, ja som tiez ten druh cloveka ze som dost riesila aby sa to na nom nejak negativne nepodpisalo tak ta uplne chapem 🙂
@moni_naty vobec sa netrap, kazde dietatko je na tom inak. My sme tiez zacali chodit do skolky a maly tak isto place a nechce chodit a uz aj chory bol. Je to o zvyku a dietatko musi mat istotu ano maminka alebo ocinko pridu po mna. Ja mu to kazde rano opakujem, ze za chvilku pridem a pojdeme spolu domkov. Nemozes ustupit viem je to tazke, ale horsie to budete potom zvladat obidve, a tento zly stav bude pretrvavat dlhsie. Aj nam volali zo skolky ze Matko place a place, ale dalsi den bolo lepsie a teraz smokli len rano a pobede je vysmiaty. Zaciatky su vzdy tazke, nas ani nebol pri detickach zo zaciatku, siel do jedalne sadol si na svoje miesto a plakal tam kde je mama. Musime len vydrzat je to pre ich dobro. Skus sa s nou kazdy den porozpravat a upokojovat ju. Drzim prsteky, aby ste to zvladli rychlo a bezbolestne. 😉
@kuriatko84 tu sprostost co si tam dala v odkaze az zrusili surovo tam dieta odvliect hoc aj za vlasy a maj sa hlavne,ze mam pokoj to co je za pristup
@sovica nas si este nezvykol,chosi skoro mesiac bez tyzdna...no..druhe mamy...maly sa dovracal a namiesto povzbudenia mu jedna ucitelka skor vynadala..tie ostatne sa snazia odputat jeho pozornost a prejavit ppchopenie,no tato asi nemala svoj den....presne viem,ako by som zareagovala ja..no len ja neucim v MS..
Ahojte.
Skôr ako dávate dieťa do MŠ, ho treba na to pripraviť a nie mu naháňať strach. Pozrieť internet. Zvlášť citlivé maminy, ako som bola ja, si musia v svojej psychike spraviť poriadok a nedať najavo obavy, keď v MŠ dieťa nechávajú.
Každá normálna mama si príde do MŠ pre dieťa prvý 1 - 3 dni o hodinu. Potom o 2 hodiny. Ďalší týždeň o 12 OO hod, keď sa dieťa naobeduje. Tretí týždeň o 15 00, keď sa naolovrantuje a tak predlžujete pobyt dieťaťa v MŠ. AJ VáM JE PREDSA DLHO v PRÁCI.
@alenka1319 a si myslis,ze sme svoje deti nepripravovali?ja uz vyse roka,lebo som stale nejak dufala,ze nam ho predsa len vezmu ako 3,5rocneho..ale nasa priprava nepomohla. A mali sme prist az pred obedom. Su prosto deticky,ktorym to dlhsie trva. A ked nenatrafia na citlive ucitelky,tak je to viac ako zle. Ale nas sa uz naucil basnicku,nakreslil obrazky,nezabudol na domace ulohy,takze to nevidim take hororovo. A aj ja som si zvykla,prve tei dni som si po odchode zo skolky poplakala trolinku a zacala sa venovat dcerke. Potom to ustalo a je dobre. Zvyknut si musi on. Predsa..bol4,5r.so mnou..
@lucka1987 pekne si to napísala, konečne odpoveď a nie odpoveď typu - nedávaj ju do škôlky a podobne!