Po škôlke je doma horor
Ženy, dieťa mi nastúpilo do škôlky, neznáša to tam (zatiaľ), nechce tam chodiť a celý deň čaká kedy pre neho prídem..zje niečo, pospi niečo , ale ja keď pre neho prídem domov je to horor, on má normálne záchvaty nervov, kričí , zjape, jak pavian.mne sa chce veľa krát plakať , čo som už zúfalá , unavená..on je veľmi ťažká povaha aj za normálnych okolností ale toto je horor , my sme nervozny z neho celá rodina , ten čo robí
išla by som k psychologičke, môže mať Aspergerov syndróm a s tým sa dá pracovať, ale treba vedieť ako
Panabeka, niektore odpovede.....no ja zasnem. Dieta evidentne vobec nie je zrele na skolku a ma za to dostat po zadku, alebo mu hned urcite diagnozu. Hroza toto citat
@filipka250 nie som vzdy za rady,ze dg a pod. No tu ocividne bud zlyhala vychova alebo mu nieco je. Pise jasne,ze to tak bolo aj pred skolkou. Cize to nie je len tym,ze nie je zrely na skolku. A radsej ist a zistit,ze je v poriadku ,ako nieco zanedbat
Nerozumiem tym co ti radia nechat ho doma. A potom ked bude mat ist do skoly tiez ho nechas doma lebo tam nebude chciet chodit? Boze ved bol vyse 3 rokov doma, tak jasne ze to je pre to dieta riadna zmena, ze zrazu musi posluchat niekoho ineho nez rodicov, ma iny rezim, a zrazu nie je stredobodom pozornosti on. Ja si myslim ze to chce len cas a neustupit mu. Treba sa s nim rozpravat a nie bit. Tym by sa mu skolka este viac znechutila. Vy by ste sa hlavne nemali vytocit jeho vreskotom, a ked ma zachvat nechat ho nech sa vyhuci. Zisti ze tym nic neziska.
Zrejme je rozmaznany z toho ze si ho za 3 a pol roka nikde nenehala ani na pol dna sameho a to spravy teda vela...takze bud zabudni na robotu alebo ak je dost vyspely nato ze rozumie a chape tak by ste to mali snim zacat riesit dajme tomu nieco za nieco urobit napr kalendar a odskrtavat dni od pondelka do piatka a v piatok ho za cely tyzden niecim odmenit...z toho by azda mohol prestat az tak prestat vystrajat
@petulda333 s poslednou vetou suhlasim uplne.
Moj vrieskal na pol mesta cely prvy rocnik, tyzden a pol skolky a uz ste na nervy?
Maly ma velku zmenu a nevie spracovat emocie. Radu ti na to nedam, no zapracujte na sebe aj vy dospeli, ked ste z tyzdna a pol vrestania na nervy. Ved môže vrestat este dalsie dva roky.
Ja som akurat zistila, ze detsky plac nie je smrtelny a nikto ho vrestat nenuti. Ak si chce povrieskat, nech sa paci. Ja si robim svoje, ak sa pyta potulit, tulim, inak nic. Nespravovane emocie...ventiluje
@judar nik ho nechcel
Potrebuje kľud, nehučať do neho, nepýtať sa. Kľudne nech si aj ľahne, nech si pospi, škrabkaj ho, hladkaj, urob mu palacinky, navoď peknú atmosféru, neukaz, že ste z neho nervózni. Alebo nech s ním muž ide vonku, pozrieť vláčiky, alebo proste niečo čo má rád, nie len hučat, vrieskať. To nikomu nepomôže.
Ako ti pise betty
@elizabet173 ma pretlak emocii. V škôlke sa musi kontrolovať, tak sa ventiluje doma...
A prepáč, pride mi proste aj rozmaznany a nespolocensky. Toto je všetko dan za nesocializaciu dietata s inými ľuďmi (nebol s nikým iným doteraz sam). Skúšala by som psychologicky, nelamala by som jeho detsku dušu bitkou. Toto tebe vobec nepomoze.
Drzim ti palce🍀✊
V škôlke je ticho, poslusny,musí sa podriaďovať a prispôsobovat sa, potláča svoje prirodzené emócie. Doma si to všetko vykompenzuje a uvoľní všetky pocity,ktoré cez deň potláčal.
Má to ťažké, buď mu oporou a buď trpezliva.
Držím palce!
aj si sa zamýšľala nad tým, prečo ho nikto nechcel? Tvoje dieťa nemá zafixované, že sú nejaké hranice, ak ich poruší, bude to mať nejaké následky a že aj ostatní členovia rodiny majú svoje potreby. Najvyšší čas začať na tom pracovať
@lienka.7 pozri nespolocensky , on chodí od malička na kúpaliská,dovolenky ,na ihriská, chodíme po návštevách , k rodine , ja som pre jeho socializáciu spravila čo som mohla ..neboli sme zamknutý doma ..
No moj tiez takto cakal, vzdy ked isli papat, on nepapal tak uz bol plac, lebo sme neprisli, ked boli vonku cakal ze uz prideme po neho, no on sa vyslovene zle citil pri jednej ucitelke a nechcel tam chodit. Museli sme zmenit skolku, lebo plac bol denno denne a stale sa to stupnovalo :/
ako sa správal na návšteve, na ihrisku, ako sa správa v škôlke?
@elizabet173 nik ho nechcel ,pretože on nikoho nechcel ...babky si mysleli že to bude cumlovacie bábätko , ale on taký nebol..nezniesol nikoho a neviem čo máte s tými hranicami ? On má hranice aj režim postavený , my ich vychovávame , avšak má ťažkú komplikovanú povahu ..on doteraz nemá rád keď ho chytá niekto okrem nás
A hlavne ho nebi, chudák. Potrebuje lásku a pochopenie.
@elizabet173 na návšteve si držal odstup , na ihrisku plnom deti tak isto a v škôlke tak isto
Za mňa vydržať. Máme dvojičky a jeden zo synov (tiež komplikovanejšia povaha) robil presne toto isté. Doma vskuse nervy, vresky, odmietal ísť cikať, do sprchy, kým sa dal do poriadku, už bolo veľa hodín a býval strašne unavený, takže ďalšie vresky z únavy... K tomu sa v škôlke naučil od detí jedno "pekné slovíčko" ktorými nás častoval, čistá psychiatria. A potom to zo dňa na deň všetko skončilo. Trvalo to so striedaním lepších a horších dní pár týždňov, asi mesiac a pol? ale fakt to samé prešlo a vrátil sa k nám náš syn 🙂
potom je to tak, že si to ventiluje doma, ale treba mu dať najavo, že krik a jačanie nebudete akceptovať
Vyhrad ai cas ak sa da ked pridete domov sediet s nim a objimat ho.Mojej malej to robilo velmi dobre.Ked bude mat dost tak sa s nim hrat.To sa podda.Hladala by som riesenia,poradila sa s detskou psychologickou ale zo skolky by som ho urcite nebrala.
Ale socializacia neznamená, ze vsetok cas s nim tráviš vylucne ty, nechapes? Koľko krát bol na ihrisku s babkou, s dedkom, hm? Nechceli ho? Skúsili ste to vobec? Nema stanovené hranice, nevie sa správať... uplne inak reaguje dieta na inú osobu, nechapes? Ja to vidím na mojej. Ja keď jej poviem niečo, nechce sa jej (pozor, to neznamená ze neposlucha!). Proste sa suchce a urobi. Ked je s babkou, na slovo poslúcha, a to doslova. Spolu idú von, cestujú MHD, a pod. Toto tvoj maly proste nepozná. A to je problem. Toto ries.
A nevyhovaraj sa na povahu, dieta sa chova tak, ako si ho naučila v "mladšom veku". Teraz znes len plody... skus ty sama si premietnuť, ako si sa chovala pri nom voči okoliu...
U nás stačilo, keď som skrátila pracovný úväzok a chodila po deti na obed. Obaja reagovali presne ako popisuješ. O dosť sa to zlepšilo. Aj chorí su menej. Predtým každý týždeň u doktorky.
@elizabet173 Len vo veľa prípadoch to nie sú deti s ťažkou povahou, ale sú to ,,iba,, deti rozmaznané. Deti, z ktorých si rodičia - otroci urobia svojich pánov a tí im normálne skáču po hlave. Lebo jednoducho môžu, nikto im na to nič nepovie, nezakáže, nevysvetlí, nezabráni im v tom. A v takom záchvate, keď sa dieťa váľa po zemi, vrieska, bije mamu (zažila som v škôlke na chodbe, mamička sa len usmievala, my ostatní kukali ako puk) by jedno poriadne capnutie po zadku to dieťa prebralo, ak všetky ostatné metódy zlyhali. Pracovala som s malými deťmi v športovom krúžku, cca 25 detí, vek od 5-10 rokov, raz boli také rozšantené, (behali, kričali, bili sa...) že slušné slová, prosby, ani vysvetlenia nezaberali, no zrevala som tak, že stíchli aj rodičia, deti dostali ,,trest,, - zrušila som hru, dala im normálne cviky a pohrozila, že ešte raz budú takto vystrájať, vyhodím ich z krúžku. A pomohlo to, ukľudnili sa, tu bolo tou stopkou ostré slovo, že takto to nepôjde, milé deti...
Vzala by som ho pedopsychiatrovi.mne to pride ako aspergerov syndrom....moje dieta tiez nikdy nikto nechcwl postraZit.chapem ta...a to ze od zaciatku sa vyhyba detom.nema rad dotyk.druhyh ludi..potom sa ventiluje dona zo skolky...no neviem neviem..to podla mna nebude o rozmaznani
@henka123123 no naozaj ho nik nechcel postrážiť , čo som ho mala s ruksacikom poslať von samého že hádam sa ho niekto ujme ? Nech sa socializuje?
Ano chaoem ta.moj sy bude nat 5 rokov a nikdy mi ho nik nepostrazil.na vikend nevzal.nic podobne
Skus toho detskeho psychologa(lazikova janosikova) alebo pedopsychiater.radsej mat istotu.povedia ti ako s nim pracovat ako na nho reagovat.vyzivove doplnky nejake mozes skusit na dozrievanie cns
@danyelia s tým, že dieťa nemalo pevne stanovené hranice súhlasím, s tým dať mu na zadok nie, ide to aj bez toho, aj u detí s ťažkou povahou, len treba byť dôsledným