Som v koncoch zo štvorročného syna
Ahojte mamičky. obraciam sa na vás s problémom, s ktorým nie som asi sama a veľmi dúfam že mi budete vedieť poradiť so svojimi skúsenosťami, lebo mám pocit že som v koncoch. mám tri deti, ktoré veľmi zbožňujem, no s prostredným synčekom máme už od malička problémy. ani neviem kde začať a ako to opísať. od malička je veľmi aktívny, hlučný, niekedy mám pocit že si ani vlastné myšlienky nepočujem pri ňom a to mám deti tri, ale on je aj za svojich dvoch dalších súrodencov. myslela som si že sa časom skludní ale už má cez 4 roky a niekedy mám pocit že je to len horšie. ked sa nám narodil najmenší synček tak sa to ešte zhoršilo, neskutočne na seba púta pozornosť, s manželom nevieme dve slová prehodiť, lebo vkuse skáče do reči a ked ho upozorníme, že teraz sa rozprávame my a on musí počkať tak začne vrieskať ako zviera a hádzať so sebou, prípadne rozhadzuje veci okolo seba. už to po ňom opakuje aj menší, tak to už bude asi na psychiatriu 😒 z mojej strany...... synčekovi neustále opakujem ako veľmi ho ľúbim, často sa počas dňa túlime a má to veľmi rád, lebo je strašne emotívny, čo vlastne situáciu ešte zhoršuje, lebo všetko prežíva ešte viac. dnes ma vytočil tým, že si chcel dať jogurt a ja som mu ho otvorila a pritom ho chcel otvoriť on tak mi začal nadávať a kričať že ma nelúbi len za takúto maličkosť a toto je celý deň niekoľkokrát. potom ked sa ukludní, tak sa ospravedlní a povie že ma lúbi ale tieto výstupy už nezvládam. už som nakoniec na neho nakričala aj ja, nech vie aké to je. vrieskal vo svojej izbe a hádzal hračky o zem tak som tam išla a začala ich hádzať aj ja, tak plakal ešte viac. jednoducho už nevládzem dalej. tak strašne ma vyčerpáva, že nemám ani energiu sa venovať ostatným deťom. prosím poradte ako to zvládate vy...... dakujem
Nečítala som ani jednu odpoveď a čo tu napíšem, možno niektoré maminy rozhorčí. Dnes všetky len vysvetľujeme, sme milé, dohovárame... lenže tento prístup je pre nás samotné akurát tak na psychiatriu, pretože to nefunguje. Ja by som ho až toľko nemojkala. Myslím to v tom zmysle, že pri takýchto deťoch je potrebné byť k ním prísnejší a zhovárať sa s nimi ako s dospelými, ako s manželom. Jednoducho musia vidieť, kde sú hranice. Samozrejme, dotykov si určite od vás zažije dosť v objatí, o tom nepochybujem - myslím len také tie "ty môj bubáčik" a podobné, čo deti akurát tak stavajú do polohy, aký som ja milučký a môžem si všetko dovoliť. Viem čo hovorím, sama mám doma malú amazonku a toto sa mi osvedčuje. Poradila mi to moja mama, dlhé roky učila v MŠ. Poznám rodinu, kde to nezvládli, tiež len dohovárali a boli mäkkí, a chlapec teraz v 11tich im div nevylepí facku.
@marci10 Samozrejme, ze detom treba vymedzit hranice uz od malinka..ale to nezanamena, ze ich obcas nepomojkame. Vsetko by malo byt v rovnovahe. Ked maju deti pevne stanovene hranice, citia sa v nich bezpecne, vedia, co si mozu dovolit a co mozu mozu ocakavat...Urcite by som nevolila odopieranie lasky ako formu trestu. Samozrejme, ze ho nebudem mojkat, ked sa prave trieska o zem, vtedy najlepsie posobi lahostajnost. Treba chvalit a mojkat prave vo chvilach, ked sa dieta sprava ok. V opacnom pripade podla moznosti venovat minimalnu pozornost.
@seahorse27 To vôbec nie je odopieranie lásky. Dieťa predsa vie aj z nonverbálnej komunikácie, že ho miluješ. Dnes všetci deti len chvália za každú blbosť a potom sa čudujeme, že sú rozmaznané a nezvládnuteľné. Práve ten prípad, čo som písala, bol prototypom toho, že chlapec bol chválený úplne za všetko a dnes svojim správaním doma i na verejnosti dostáva rodičov do veľmi trápnych pozícií.
@katuskad ajoj, nečítala som iné príspevky. Mám dcéru tiež podobnú ako tvoj syn, trápime sa s jej chovanim od 16 mesiacov, od kedy sa už vymykala "normálu ".a to hlavne panovacnostou, tvrdohlavosťou a agresivitou. Najprv bila deti , teraz V 4 rokoch sa už toľko nebije, ale je veľmi impulzivna, v kuse namosurena, papuluje, v každej skolke problém s nou mali. Nemá ani rešpekt z autorít, učiteľov, nás. Aj po dobrotky sme u nás skúšali, aj po zlotky, aj facky padli v hraničných situáciách. Mám na čítaný ch doma nespočetné kníh o výchove, vratane malého tyrana a O syndrome adhd. Ten ale na nás nesedí. Po ročnom rozhodovaní sme V piatok navštívili psychologicku, už som bola V koncoch. Tam som sa jej vystazovala, potom išla dňu dcérka, ja von. Výsledok má veľmi prekvapil. Spravila jej IQ testy, kde vyšiel vysledok vysoko nadane dieťa. O 2 roky je popredu ako jej fyzicky vek. Keď pozriem opis nadaneho dieťaťa, tak to U nás sedí, tieto deti majú často problém so správaním, nerešpektujú zákazy, príkazy, vzdoruju za všetko, je s nimi kríž strašný. Podotýkam jej inteligencia nespociva V tom, že by už vedela čítať, písať, počítať. Odporúčam navštíviť psychologa a ten najlepšie zistí, čo je vo veci a podľa toho poradí ako postupovať ďalej a akú formu komunikácie zvoliť s dieťaťom.
@seahorse27 ano....necha dieta v kute stat napr.... kazdopadne nemusis ma presviedcat ja mam svoj nazor a nezmenim ho
Neboj, sa, vyrastie z toho....ked zacne rozhadzovat hracky, zober kôš a vyhod mu ich...alebo cez okno (to som robila aj ja,nastastie mame bungalov, tak leteli len na travnik, ale mala si vidiet, ako hned decká utekali upratovat, nepacilo sa im, ze som im hracky vyhadzala...odvtedy bol pokoj. ked som povedala, ze nech idu po sebe spratat, tak hned isli...skus napr zavriet dvere a nechat ho v izbe a povedat, nech pride ked sa ukludni... neviem, je to ťažke ale prejde to, uvidis.
Úplne Ti verím. My máme doma to isté. Dcéra 8 - úplne úžasné dievča a syn 3,5. Je to taký čertík. Veľmi inteligentný, citlivý a úplne živý. Neposedí pol minúty, neposlúchne, všetko s nim je boj...A naviac musím učiť ešte celú rodinu ako s ním jednať. Ja sa niekedy cítim ako tlakový hrniec...tá para mi syčí a syčí...no musím byť kľudná. Lebo keď riešim všetko s pokojom malý to hneď cíti.
U nás zaberá....Škôlka - tam je úplne iný, učiteľky aj deti ho milujú. Všetko poslúchne. Taktiež sme ho dali na hokej, vybije tam baterky, zatiaľ ho učí manžel tak ho má za trénera a úplne ho rešpektuje 🙂 Chce byť hokejista tak to zaberá. Takže nejakú pravidelnú činnosť...naj nie s tebou aby si trochu vypla. To, že skáče do reči...u nás je to detto a to obaja. Proste chcú byť v téme. Ak chcete mať trošičku kľudu zamestnajte ich nejako. Dať im nejakú dôležitú úlohu. Taktiež sa snažiť nekričať, ale radšej stíšiť hlas.
A možno dobrá správa na záver ktorou žijem aj ja...sestra má 8 r. syna. Ten bol úplne taký istý ako tvoj, sestru najskôr pobozkal potom jej dal facku. Kamene hádzal, on sa hádzal po zemi. No hrúúúza. Ale naozaj z toho vyrástol. Veľmi dôležite bolo u ňom, aby mal činnosť a pravidelnosť. Fakt sme si miestami mysleli že je nejaký ľahší autista teda ak sa to dá...No trpezlivosť, aktivita, a opakovať a opakovať...to pomohlo.
@alk05 Neveriiiim, ze psycholog nechal dieta stat v kute pocas sedenia 😀 To musel byt nejaky sarlatan. Alebo maminka zle opisala situaciu. Hm, vytvarat si nazor podla toho, co "jedna pani povedala" mi pride prinajmensom naivne..no ale neberiem ti ho, kludne si zi dalej aj s tvojimi predsudkami. Len dufam, ze nikdy ty alebo tvoje dieta nebudete potrebovag pomoc psychológa, lebo ked k nemu prides takto "naladena", tak s tebou bude mat tazku robotu.
@marci10 Nonverbalne nestaci, dieta potrebuje aj pocut, ze ho rodic lubi...
@seahorse27 Nielen nonverbálne, to ti treba všetko písať po lopate?
TO poznám, a u nás je,, drobec,, uz má 11 rokov a doteraz to robí, že keď mu napr. Neberiem jedlo na tanier, nezje ho, lebo on si chcel nabrať... U. Nas je to z rozmaznania a z toho, že otec chyba pri výchove, nic mu nepovie, nemá nad ním pevnu ruku. Takže mamka spraví, čo on chce, a stichne.. A tak je kľud
Asi ma ukamenujete, ale na FB teraz koluje jedno videjko (skoda ze ho neviem najst) je bohovske...matka s dietatom nakupuje. Dieta ma ten malinky tlaciaci vozik a v kuse bucha do chlapa co stoji pred nim. Najprv pekne upozorni mamu a aj dieta. Ta to ma na haku a dieta dalej bucha...nakoniec sa ten dotycny otoci, bez slova vyberie mlieko, otvori ho a vyleje dietatu na hlavu. To dieta stoji ako ocapene bez slova! Samozrejme maminka hned do narucia a mojko-mojko....no nie som zastanca hrubeho nasilia, ale tot nema chybu. A prave i de o to, ze novodobe deti su sklennikove. Nechytit-nezvysit hlas....to keby sme robili my tak nasi rodicia nam taku daju, alebo sme mali skor respekt a uctu voci druhym ludom. Neviem a nechapem co sa to deje....niekedy je jasne ze dieta je hyperaktivne..ale niekedy aj rodicia su v koncoch...ako prelomit ten bludny kruh?
tu je to video
@marci10 ty mi všetko píšeš po lopate? My dve sme už mali tu česť niekde spolu diskutovať?
@seahorse27 tak ja vychovavam dieta tak aby psychologa nepotrebovala nehovorim o teraz o kritickych situaciach....ale o hlupostiach....maly vie co si moze a nemoze dovolit a ak prestreli dostane aj po riti ale je to na nieco lebo vztah mame zatial spolu perfektny a teda hlavne nechcem aby mi do vychovy hovoril cudzi clovek....tiez si stojim za svojim ze proste dnes je to hit rovnako ako logopedi 🙂
@alk05 Mas aj nieco proti logopédom? :D
@seahorse27 nemam nic proti psychologom, zle chapes....mam nieco proti hitu chodit k psychologovi a taktiez k logopedovi....mamicky chodia s dvojrocnym dietatom k logopedovi, ze nevie povedat L....chapes?? dvojrocne dietatko....
@alk05 Tak s 2-rocnym by som isla k logopedovi len vtedy, ak by naozaj nevedelo povedat takmer nic, malo by velmi chudobnu slovnu zasobu...vyslovnost by som v tom veku vôbec neriesila. Moja dcera tiez nevedela povedat L do 3 rokov. Cvicili sme to doma a pekne sa to naucila. Lenze so sikavkami sme mali problem stale. K logopedicke zacala chodit ako 5-rocna a za rok uz vedela krasne rozpravat, aj nas hned vyradili z evidencie. Nam to teda velmi pomohlo v tomto konkrétnom veku. Nechcela som, aby nastupovala do skoly s recovou vadou...lebo to potom robi problemy aj pri uceni (citanie, pisane...).
@seahorse27 vidim, ze ty chodis vsade :D ale ano, ak je problem tak treba, ak nie, netreba ho nasilu hladat ....
@alk05 Ja nechodim k psychologovi 🙂 Ani moje dieta...
@seahorse27 mala som pocit ze ano, ked vies tak presne, ako to u psychologa funguje :D
@alk05 No, tak skus hadat este raz, ze preco 🙂
@seahorse27 vies, ono je to tazko, evidentne si psychologicka....ja mam kamosku, aj kamosa jeden psycholog a kamoska psychoterapeutka....kazdopadne, obaja mi potvrdili, ako take poradenstvo s dietatom v praxi prebieha....ako som uz pisala vyssie....hraju sa s dietatom, ale kedze je problem v agresivite, snazia sa ho vyburcovat, aby sa prejavil, aby mohli posudit a vidiet, ako sa sprava dieta a matka k dietatu, potom zasiahne psycholog, stylom, pokial sa neukludnis, budes sediet na stolicke, alebo stat v kute so slovami, toto je stolicka hanby a pod....nechce sa mi to cele rozpisovat....a matka sa pozera, aby sa naucila co robit....ale ako som uz vyssie pisala, moze sa stat, ze dieta odide zahanbene a hlavne s pocitom, ze matka nikdy nezasiahne a vzdy sa bude len prizerat....zvlast pokial sa jedna o silno emotivne dieta.... ale ak si psychologicka a mas skusenost, rada si vypocujem, aj dalsi nazor, ako taketo "sedenie" prebieha....
@alk05 Ja nerobim s rodicmi, ale s detmi z detského domova...ale taketo metody veru nepoznam. Ja by som urcite nenechala mamu, nech sa pozera, ako karham jej dieta...vôbec by som ziadne dieta u mna nekarhala...fakt taketo metody su mi uplne cudzie. Ani sa necudujem detom, ze z toho maju traumu. Jasne, ze aj na sedeni musi psycholog urcit hranice a ked ich dieta porusi, tak psycholog musi zasiahnut - napomenut dieta alebo napr. skonci hra alebo ina dovtedy prijemna cinnost a prejde sa nieco viac "nezazivne"...ale urcite by som nepouzivala stolicku hanby a podobne kraviny. S mamou by som sa porozpravala osamote a dala jej odporucania, ako ma pri vychove postupovat....Psycholog tam nie je na to, aby vychovaval, ale aby zistil, kde je problem a poradil rodicom, ako dalej. Ak je tam vaznejsi problem, tak potom robi terapiu, ale o tom tu teraz nechcem...lebo niekedy ju viac potrebuju rodicia ako deti.
@seahorse27 v poriadku, ale ako zistis, ako a kde je chyba, ked nevidis problem? oni vraj musia to dieta akoby vyprovokovat, aby videli, co sa deje a teda vid vyssie....ak sa ti tam zacne hadzat o zem a vrieskat, ty postupujes ako? lebo ano, presne toto je pre mna odstrasujuce....ale zase deti z domova vraj take nie su, ze sa hadzu o zem(aspon tak som pocula)
@alk05 My mame inu pestru paletu problémového spravania...nechcem to tu opisovat...ale to, co pise autorka prispevku, je len slaby odvar. Ja teda deti k nicomu neprovokujem, ja si s nimi v prvom rade potrebujem vybudovat pozitivny vztah a keby som ich provokovala k nejakym výbuchom, asi by ma neznasali a velmi by ku mne ani nechceli chodit. Existuju dotazniky problémového spravania, ktore sa daju vyplnit rodicom a ucitelom a na zaklade toho si urobim obraz o spravani dietata. Ja mam este tu vyhodu, ze som v domove, takze to spravanie mozem casto aj nazivo pozorovat a casto aj zasahujem v krizovych situáciách...
@alk05 my konkrétne sme boli u psychologicky kvôli agresivite a veru ani náhodou nešla dcéru burcovat, aby videla dieťa a matku ako to rieši. Však snáď stačí slovne opísať, nie? A keď mi dávala rady, tak mala bola za dverami s tatinom, aby to nepočula, že ju riešime. Celý čas u psychologa mala ani nevedela prečo sme tam, ona sa tam pohrala, pokreslila si, spravili zábavné úlohy a nechcela odtiaľ nakoniec ani odísť. A psychologicku som si našla na základe dobrých recenzii aj tu z koníka aj z iných zdrojov. Lebo presne som raz čítala, že sú aj zlí psychológovia, ktorí urobia viac škody ako osoh. Bohužiaľ. .. Ale to isté platí aj u doktorov a tak, tiež si vyberám ku komu s akým problémom pôjdem. ..Vždy hľadám odborníka. ..
@alk05 Neviem, odkial mas taketo info, ale u psychológa to takto vôbec neprebieha. Ty si naozaj myslis, ze psycholog mame ukazuje realne na dietati, ako ho ma trestat? To nemyslis vazne 😀