Som v koncoch zo štvorročného syna
Ahojte mamičky. obraciam sa na vás s problémom, s ktorým nie som asi sama a veľmi dúfam že mi budete vedieť poradiť so svojimi skúsenosťami, lebo mám pocit že som v koncoch. mám tri deti, ktoré veľmi zbožňujem, no s prostredným synčekom máme už od malička problémy. ani neviem kde začať a ako to opísať. od malička je veľmi aktívny, hlučný, niekedy mám pocit že si ani vlastné myšlienky nepočujem pri ňom a to mám deti tri, ale on je aj za svojich dvoch dalších súrodencov. myslela som si že sa časom skludní ale už má cez 4 roky a niekedy mám pocit že je to len horšie. ked sa nám narodil najmenší synček tak sa to ešte zhoršilo, neskutočne na seba púta pozornosť, s manželom nevieme dve slová prehodiť, lebo vkuse skáče do reči a ked ho upozorníme, že teraz sa rozprávame my a on musí počkať tak začne vrieskať ako zviera a hádzať so sebou, prípadne rozhadzuje veci okolo seba. už to po ňom opakuje aj menší, tak to už bude asi na psychiatriu 😒 z mojej strany...... synčekovi neustále opakujem ako veľmi ho ľúbim, často sa počas dňa túlime a má to veľmi rád, lebo je strašne emotívny, čo vlastne situáciu ešte zhoršuje, lebo všetko prežíva ešte viac. dnes ma vytočil tým, že si chcel dať jogurt a ja som mu ho otvorila a pritom ho chcel otvoriť on tak mi začal nadávať a kričať že ma nelúbi len za takúto maličkosť a toto je celý deň niekoľkokrát. potom ked sa ukludní, tak sa ospravedlní a povie že ma lúbi ale tieto výstupy už nezvládam. už som nakoniec na neho nakričala aj ja, nech vie aké to je. vrieskal vo svojej izbe a hádzal hračky o zem tak som tam išla a začala ich hádzať aj ja, tak plakal ešte viac. jednoducho už nevládzem dalej. tak strašne ma vyčerpáva, že nemám ani energiu sa venovať ostatným deťom. prosím poradte ako to zvládate vy...... dakujem
@veselamirka2 možno ťa to vôbec nečaká, niektoré deti sú také, že ich môžeš mať štyri naraz a zvládaš ľavou zadnou. 😉
@alk05 vôbec nemusí psychológ to dieťa vyprovokovať, aby zistil čo a ako. S detskými psychológmi som úzko roky spolupracovala, ja osobne si nepamätám prípad, že by dieťa z návštevy u neho malo traumu. Ono totiž netuší, že je u psychológa, že tie hry a rozhovory s nejakou tetou sú diagnostickými metódami, nepamätám si jediný prípad, že by dieťa mala z návštevy psychológa traumu.
Fíha, ako sa to tu rozprúdilo. Dopredu sa ospravedlňujem, že každému neodpíšem ale už vás nestíham ani čítať, pri troch detičkách si veľa času na net nenájdem ale dakujem za každú radu a povzbudenie 😉
@timea7 ten jogurt som vtedy pravdaže odložila a dostal ho ked sa ukludnil, ja sa snažím byť vždy kludná ale niekedy to jednoducho nejde. odvtedy mal asi tri záchvaty a pri všetkých som sa snažila byť max kludná a potom sa ukludnil aj on, ale stojí ma to veľa síl zostať kludná 😀
@lilitela vďaka za dobrú radu, neviem, čo by som si bez nej počala 😎 😎 😎 😎 😎 , ak ťa moje príspevky iritujú, kľudne ich preskoč a čítaj ďalej. Ja sa snažím pomôcť, áno môj pohľad je poznačený tým, čo robím, to je hádam normálne, nie? Nemyslím si, že ź mojich príspevkov srší nadmerné profesionálne sebavedomie, možno roky skúseností. Ja si za tým, čo píšem stojím a teší ma, ak mi niekto napíše, že mu to, čo som napísala pomohlo.
citam si ako tu popisujete tie psychologicke sedenia a psychologicka kde sme boli my syna tiez k nicomu neburcovala. normalne sa s nim hrala s takymi figurkami, potom mu dala cosi nakreslit a pocas hry a kreslenia sa ho vypytovala. clovek by si myslel ze on si ani neuvedomuje ze sa nieco deje, ale mala som pocit ze uplne prekukol situaciu aj ked som mu povedala predtym ze pojdeme sa porozpravat s tetou aby som vedela ci pekne vyslovuje pismenka. to ze prekukol ze sa nieco deje usudzujem z toho ze klamal az sa mu od huby prasilo 😅 mozno len chcel na nu urobit dobry dojem alebo co.... 🙄
A čo keby si mu dala na výber?
V praxi to u nás vyzerá takto:
Otvorím ti jogurt, alebo to chceš urobiť sám?
Oblečieš sa, alebo ti pomôžem?
Dáš si tieto ponožky, alebo tieto?
Oblečieš si dnes do škôlky nohavice, alebo sukňu?
Vždy dávam na výber z dvoch možností. Ale u nás je to celkovo Montessori + rešpektujúci prístup. Takže naša dcéra je na to zvyknutá v škôlke a doma to praktizujeme tiež.
Pokiaľ dieťa zažíva v rodine bezpodmienečnú lásku, objatie matky pri detských vzdoroch je skôr prejavom neschopnosti zvládnuť túto situáciu. Preto nefunguje. Dieťa potrebuje mať pocit, že mu rodič rozumie a že ho rešpektuje.
Môžem odporučiť:
Pavel Kopřiva a kol. : Respektovat a být respektován
Naomi Aldort: Vychovávame deti a rastieme s nimi
Tie knižky sú super, ja som bola aj na seminároch a kurzoch s autormi. A u nás sa odvtedy všetko zmenilo k lepšiemu...
A ešte niečo som sa naučila - deti kopírujú naše správanie, aj v hneve, aj v radosti ! 😵
@jarkam2 to že nás kopírujú mi je jasné, ved aj ja občas vybuchnem, ale viac kopíruje to zlé ako to dobré 😀 aj na výber dávam, naozaj sa snažím ale niekedy pri troch deťoch pri zhone to nejde. ale snažíme sa ako dá a hádam to bude časom lepšie, lebo pri tom je tak strašne múdry a zlatučký, len tie výbuchy....
@katuskad v dnešnej dobe je normálne vyhľadať psychologa,ten určite poradí.Je veľkou chybou keď si ľudia myslia ,že psycholog a psychiater je pre bláznov....Praxovala som na psychiatrii,to by ste sa divili kto všetko tam bol. Moja sestra ma dvojičky a jeden syn sa učí na 2,3 išli k psychologovi a pomohli mu.Držím palce nech vám to dobre dopadne a nech sa už nestresuje celá rodinka 😉
@jarkam2 ten rešpektujúci prístup tak pred cca 3 rokmi dopadol u nás takto:
Otvorím ti jogurt, alebo to chceš urobiť sám? - NECHCEM JOGUUUURT
Oblečieš sa, alebo ti pomôžem? - nieeeeeeee Ostanem v pyžame.
Dáš si tieto ponožky, alebo tieto? - Tie tretieeee. - Sú špinavé, mala si ich včera, treba ich oprať. - Ale ja ich chceeeeeeeeeeeem!
Oblečieš si dnes do škôlky nohavice, alebo sukňu? - Otepľovačky (v lete) - resp. tie ramienkové šaty (v zime).
😀 😀
Toto kto nezažil, nepochopí. Ja viem, že to myslíš dobre, ale proste nie na všetky deti stačí rešpektujúci prístup. Z niektorých detí to akurát tak vychová malého tyrana.
A to poznám aj rodičov, čo u prvého dieťaťa používali systém Respektovat a být respektován a pri druhom zrazu zistili, že to nejde. A museli hľadať iný prístup.
Dnes už fungujeme neporovnateľne lepšie, ale teda hoci s princípom rešpektovania dieťaťa súhlasím, môžem to praktizovať len veľmi obmedzene. Skôr sa mi osvedčuje ritualizácia - teda inými slovami režim, ktorý nesmiem porušiť ani cez víkendy (napr. dovoliť večer pozrieť po Večerníčkoch navyše aj Zázračný ateliér je už katastrofa).
A NIE, nie všetko, čo robí dieťa, je tým, že kopíruje rodičov. Robí aj veci, ktoré mňa nikdy v živote nevidela robiť. A naopak, nikdy neodkopíruje, že zjem všetko na tanieri - a to tam mám kopec dusenej zeleniny. 😉
@jarkam2 ahoj, ono asi dá sa praktizovat aj vychova formou respektu a vyberu a laskavosti, pri niektorych detoch (citala som tie knizky) to moze takto fungovat fantasticky a u tvojej funguje, bud rada a mas doma rozumne dietko. Nie vsetky deti ale takouto formou sa daju zvladnut, poznam to mam dve a funguju na ne uplne ine principy. Mam dokonca kamaratku, ktora detom nikdy nehovori nie, naozaj nikdy, som s nou kazdy den a na jej syna to velmi dobre zabera, ale tym ze som s nou kazdy den tak vidim, ze tento model ona praktizovat moze staci to a funguje, vysvetli usmerni ale nikdy nedava prikazy a zakazy a ma deti vychovane, keby som ja pristupovala jej metodou u mojej dcery tak mam z nej teraz doma jedneho sebeckeho tyrana. Ja som musela byt velmi prisna a aj som, ritualy a presne pravidla u nas musia fungovat a teraz ked ma 6 rokov zacinam vidiet uspechy svojej prace ale dllllha cesta k tomu viedla a este stale to nie je 100 percentne. Zacina byt rozumna a na vela veciach sa vieme pekne dohodnut. My si s mojim muzom stale robime sradnu ze ona je buduca riaditelka zemegule lebo vyjednavat vie fantasticky 😀 Teraz zijeme v USA a taky model byt respektovany je tu velmi rozsireny a poviem ti ze nie vsetky deti v mojom okoli su poslusne a zvladnutelne 😀
@macocha Veď aj ja občas dostanem odpovede, ktoré práve nechcem. Ale v pohode. To chce len čas ... Minule som povedala, že nohavice ležia na zemi a dcéra mi povedala, že ona vie ... 🙂 . Ale stále lepšie ako bojovať donekonečna.
@zzuzzik No, je to o hraniciach. Mne sa s Naomi Aldort prístupom podarilo odstrániť u dcéry koktanie. Za tri týždne. Ale naša je tiež ťažký oriešok, veľmi živá. Vyhlásená v celom okolí. Chvíľu to dokonca vyzeralo na ADHD.
@macocha dat na vyber si vybornr poradila opytam sa dcerky chces do skolky saty alebo teplacky chces chlebik so salamkou alebo medikom a nam skolka zabrala vyborne som stsstna ze doktorks jednoznacne povedala skolka bu mala pomoct a pomohla a vyber z doch veci je originalny napad vyberie si a je velmi spokojna diky
@orchidea123 to nie ja, to @jarkam2 poradila 🙂
@katuskad, nečítala som celú diskusiu. Príbeh s jogurtom mi pripomenul našich chalanov. Jednému (takmer 5r.) nedávno potvrdili Aspergerov syndróm, druhý (takmer 7r.) je v procese diagnostiky, ale predbežne to vyzerá rovnako. Tiež som z nich často nevládala. Teraz sú obaja doma drvivou väčšinou v pohode. Pristupujem ku nim trochu viac "diplomaticky", ale ak je to potrebné, trvám na tom, čo som povedala. Problém má hlavne menší v škôlke, ak je vo väčšom kolektíve. Náš starší sa veľmi upokojil cca 3 mesiace pred siedmymi narodeninami (prvé výrazné zlepšenie bolo tesne po štvrtých narodeninách). Môj tip: pre istotu si daj otestovať syna pre poruchy autistického spektra (vopred sa nestresuj 🙂 - možno je úplne v pohode, len ťažko prežíva narodenie mladšieho súrodenca 🙂 ). Tvoj syn potrebuje veľa lásky, TRPEZLIVOSTI, vyspatú mamu a hlavne DOZRIEŤ. Ty zas potrebuješ "rezignovať" na vnútorné trápenie sa a "nevládanie" a nedať mu najavo, že sa bojíš jeho problémového správania (jemné obavy mám doteraz, ale už VIEM, že niečo zaberie a bude to iba relatívna chvíľka - len treba vydržať a dať opakovane najavo dieťaťu, že chápeš, prečo je vytočené - bez riešenia, že nemá byť prečo vytočené, následne s vysvetlením. Mne veľmi pomohlo, keď sa vo mne niečo "zlomilo" (bola som z toho priveľmi unavená a vyčerpaná) a dokázala som kľudne a nekompromisne - (lebo som už nevládala) trvať na tom, čo som povedala. Chalani prišli na to, ako dávam najavo (kľudne, začínajúc "ticho vrčať"), že už stačí, že som už priveľmi unavená na ich výmysly = zistili, kde sa končí moja výdrž / hranica (psychická). Drž sa 🙂 . Bude dobre 😎 .
ahojte baby,neda sa mi citat vsetky komentare,len k uvodnemu napisem,mame to iste,syn je hyperakrivny,hlucny,stale rozprava....v kuse nieco robi,pri nicom dlho nevydrzi,ma o chvilu styri roky,zatial je jedinacik,chodi druhy rok do skolky.byva na mna agresivny,bije ma,kope,cape,do uz od mala,neraz sa stalo ze ma,poskriabal do krvi ci urobil modrinu.skusala som vsetko,po dobrom,po zlom,manzel zakrocil,nepomaha nic.odkedy rozprava uz aj slovne,mama ja ta nelubim,nechcem,chod prec si zla...su u nas na dennom poriadku,potom ho to sice mrzi aj sa ospravedlni ale mna to boli.najnovsie uz zacal aj nadavky tipu ty si hlupa,co nevies,chod do prdele,zoparkrat bolo aj mama ty si pica,neviem ako na to reagovat zvlast pri ludoch.k otcovi si to nedovoli,len ku mne a babke.je trucovity,hadze sa o zem,nasilu place,robieva vystupy,zavesi sa mi na nohu,chova sa ako opica,skace vydava zvuky,proste niekedy mam pocit akoby ani nebol ok.bola som s nim na neurologii,vserko ok,robili mu eeg mozgu a ze normalna akrivita mozgu.doktor povedal ze na nejake syndromy a pod je este skoro,ze je maly,tiez niekedy neviem co snim,uz by sa mohol chovat rozumnejsie,presne ako ste pisali,ziarli ked nie je stredobodom,nemozme sa s manzelom ani rozpravat v klude,pcha sa medzi nas,naschval place,ci krici,rozprava,spieva len aby nas stopol,stokrat som mu vysvetlila ze ked sa rozpravaju dospely ma pockat,nemozme si pri nom ani pusu dat ci sa objat hned vyvadza.najhorsie je to medzi ludmi ci v obchode,hanbim sa za neho,chova sa jak opica,neposlucha,obcas mi aj na cestu utecie.ci sa hodi niekomu cudziemu okolo nohy...najviac neznasam ked trucuje pri pokladni v obchode ci vybera veci z regalov....ach mohla by som pokracovat,ak si myslite ze je chyba v nas,neviem kde,sme milujuci rodicia,venujeme sa mu,nehadame sa pred nim,hrame sa s nim,chodime von,k rodine,ako bezni ludia,davame najavo lasku,objimame ho aj bozkavame.neviem kde je problem.neznasam ked musim na neho kricat ci udriet ho,ale obcas to inak nejde,len dufam ze ho to prejde a nebude sa to stupnovat
@ewka0012 preto si to k tebe dovoli, lebo si to nechas / ho nechas. postav sa na vlastne nohy a ukaz dietatu ze nie si jeho "kamarat" ale osoba ktora ma za neho zodpovednost a vychovava ho. povedat mi ze som hlupa alebo dokonca p.ca, take u nas nehrozi. hned maju deti vsetko zatrhnute. odist do izby alebo inej miestnosti alebo na urcite miesto a tam ostat. ziadne ze nie. neides, odnesiem ta tam. odides, donesiem ta tam znova. a znova. a znova. kym nepochopi ze bude robit to co som ja povedala. ale toto nie je o "silnejsom". toto je o ukazani dietatu hranic, stanoveni limitov. deti treba lubit, ale aj vychovavat. nenechat si skakat od nich na hlavu. aby 4 rocne dieta malo posledne slovo, tak to nie. a co s nim budes robit ked bude 15 rocny????? no to uz sa mozes rovno spakovat na psychiatriu.
stanov hranice, pri prekroceni nasleduje trest. taky aky si stanovila vopred. upozorni ze ak spravanie neprestane, tak urobis toto. ak neposluchne, tak urob cim si mu "pohrozila". a toto rob STALE. nie len raz za cas. musis byt DOSLEDNA. ale zase nie len hovorit co urobil zle, pochvalit ked urobi dobre. aj za to ze si obliekol vetrovku, ze postavil krasne auto, ze nakreslil pekny obrazok, ze si vypytal vodu pri obede, ze pri nakupe nebehal kade tade ale bol pekne pri tebe. nielen trest ale hlavne pochvala su potrebne.
takze - ak nie tak nie. a co vonku - maly krical ze chce vlacik. zobrala som ho na ruky, nosila po obchode, nestarala sa ze vrieska a vsetci sa na nas pozeraju. hodila po nakupe do auta a povedala dost. vlacik nebude. a po 2-3 takychto vystupoch si uvedomi ze ten jeho krik a plac a hadzanie sa o zem nepomozu. veru nie, nepomozu ani teraz ani o 5 rokov.
ty si rodic, ty musis ukazat dietatu co je spravne a co nie. a ked pride s vecami ktore doma urcite nevidel, povedat ze netolerujes, ze takto sa u vas nerozprava, ze tak sa ublizuje a musi s tym prestat. a povedat aj, ked niekto iny tak rozprava, chod prec, ked dieta je starsie - necha aj povie kamaratom, takto nerozpravaj. ked kazdy budeme len cusat a nechat ich robit co chcu, tak vies si predstavit buducu generaciu? sodoma gomora
veru pravdu mas obcas mi skace po hlave,ale presne to co pises sa snazim praktizovat,trestat,zatrhbut hracky,zakazat rozpravky,zavriet do izby,ci sa s nim proste nebavim,dokola vysvetlujem ale zial u nas to nefunguje,schovam mu oblubenu hracku?chvilu si poplace a o dva dni na nu zabudne,nepustim mu rozpravku,poplace si a ide spat a na dalsi den ju uz nepyta,zavriem ho za trest do izby,chvilu trucuje a zacne sa hrat a je,mu to jedno,na neho proste neplatia bezne pravidla,jasne ze ked vyvadza v obchode nedostane nic,ani sladke ani hracku,vobec nje sme z tych co mu daju vsetko len aby cusal.co sa tyka nadavok,z domu to urcite nema,u nas sa nenadava,takze to musi mat z vonku,zo skolky,budem musiet prist na nejake finty ci precitat nieco o vychove,toto bezne u nas nefunguje
Naša mávala podobné záchvaty keď sa narodil drobec - žiarlila a akosi to nevedela inak spracovať, tak vrešťala ak bláznivá 🙂 veru nic prijemne, už som aj ja bola na prášky, chvalabohu to trvalo len 3 mesiace. U nas pomohlo toto - stale dookola opakovať, ze ju lubime, veľa sme sa rozprávali, vysvetľovali, ze je nám z jej správania smutno a za den, keď nemala hysak, jej v noci "víla" nechala na okne malú odmenu - nálepku, drobnú sladkosť, kinderko, atď. Toto začalo zaberať a keď sa schyľovalo ku hysáky, spomenuli sme vílu a občas pomohlo 🙂 párkrát aj dostala od víly odkaz aká je vila smutná z jej správania - to ju mrzelo a musím povedať, ze to pomohlo, lebo už je to v pohode. Alebo možno z toho skratka len vyrástla, neviem 🙂 držím palce
@erickaa presne takto to ma u dobrého psychológa vyzerat😉