Uzkostné stavy zo zvukov a vrtuliek u 3,5ročného syna
Ahojte dievcata, mám takúto vvec. Doteraz som tento problém môjho syna neriešila, pretože som si myslela, že to samé prejde...ale myslím, že prišiel čas. Viete poradiť čo s tým, resp.stretli ste sa s niečim podobným? Moje dieťa má 3,5 roka a minulý rok sme boli v Chorvátsku, kde sa veľmi naľakal stropného ventilátora. Odvtedy má z akéhokoľvek ventilátora alebo čohokoľvek, čo má vrtuľku panický strach. (Zľakne sa aj kreslenej, v rozprávke). Mám pocit, že sa to dokonca zhoršuje a už sa bojí aj práčky, čohokoľvek, čo sa krúti (nebojí sa len našej práčky, lebo tú pozná, kamkoľvek inde prídeme, trvá na tom, aby ľudia zatvorili kúpľeňu lebo je tam práčka). O tejto traume často hovorí, pýta sa dokola, či tam, kam ideme, nebude vrtuľka, pýta sa ako rýchlo sa bude vrtieť a že mu mám ukázať ako, pýta sa to naozaj do nemoty a je to už aj veru otravné, ale vidím na ňom, že si týmto spôsobom túto traumu "rieši". Zároveň vidím, že by sa rád so svojim strachom konfrontoval lebo napríklad chce zapínať za mojej prítomnosti vrtuľku v teplovzdušnej rúre, ale stále je evidentné, že sa strašne bojí. Aj zvuku vŕtačky, pílky....Keď v dome niekto prerába byt, musíme odísť von, pretože hystericky plače a nechce sa ma pustiť. Bojím sa, aby to neprerástlo do nejakej väčšej traumy. Zároveň nám to dosť sťažuje fungovanie, pretože pretože hocikde chytí tento záchvat, aj v nákupnom centre lebo teta vysáva s ručným vysávačom omrvinky... A trocha začínam mať podozrenie, či s tým nesúvisí aj jeho odpor kakať do nočníka či záchoda. Človek už má haluze, keď sa snaží pomôcť a vidí to zdesenie v detských očiach, pre nás tak nepochopiteľné... Poradíte? . chytí tento záchvat, aj v nákupnom centre lebo teta vysáva s ručným vysávačom omrvinky...
@okinka moze to byt len nejaka docasna vecicka, treba to respektovat a co najviac tomu zabranit aby sa diali veci ktore mu vadia. mozno ma aj hypersenzitivny sluch, ze ho to boli tie zvuky alebo ma ine neprijemne pocity pri tom.. ak sa pridaju nejake dalsie problemy, mozno uvazovat aj tymto smerom .. https://www.modrykonik.sk/group/6383/
Moja najstarsia dcera mala panicku hrozu z detí čo mali nejaké malovanie na tvari... raz sme sa ocitili na karnevale a mala z toho uplny des, hrozu a triasku darmo sme jej to vysvetlovali, ze su to len detičky pomalovane farbami... dnes ma 14r a dost sa na tom bavi... Vtedy sme to len respektovali a nejako neriesili a vyrastla z toho...
Este jeden postreh z tehotenstva. Pamatam si, ze ked som bola v osmom mesiaci na koncerte a boli tam basove tony, prislo mi nevolno, jednoducho som citila, ze malemu to nerobi dobre, aj v kine, ked bol hluk, musela som odist. Nevedela som to definovat, co sa deje, bol to pocit, ktory mi vravel, nepaci sa mu to, nerobi mu to dobre, odid odtialto. Ci to nesuvisi. Ci som moc ezotericka? 🙂 🙂
vezmi slamku, papier vystrihni na kocku a styri rohy nastrihni do vnutra. Zloz a sprav mu vrtluku z papiera. Mozno ked zisti ze to sam vyrobil tak si nebude uvedomovat ze sa to toci. Musi nejakym sposobom sa toho dotknut, poobzerat aby zistil ze mu to neublizi ale nemozes ho k vrtulke rovno dotiahnut. Tak ako male deti sa prvy krat boja na boso postavit na piesok alebo travu , ked zistia ze to nic nerobi tak postupne si zvyknu a kazde dieta je ine, jedno si to ani nevsimne a dalsie musi skusat aj na 10 krat kym si zvykne. Neodchadzaj s nim ked ide vrtacka, pracka, vrtula, vezmi ho na ruky a s kludom hlavne ty na to pozerajte aj ked z dialky a mu vysvetluj a vysvetluj ze je to v poriadku a ako to funguje... Ked vidi ze s nim stale utekas prec si mysli ze aj ty sa toho bojis.
@okinka mozno je naozaj vnimavy na hlboke tony a pocuje ich v rozsahu, ktory mi sice vnimame, ale “nepocujeme”. Takze nas to neotravuje, ale jemu to vadi. A kedze je maly, nevie sa s tym vysporiadat.
Jedno z nasich deti ma take citlive usi (ale skor na vysoke tony). Pocuje naozaj velmi dobre a casto je na nervy z toho, ze ho otravuju niektore zvuky, ktore my uz nepocujeme, alebo ich pocujeme ovela slabsie. Obcas sa smejeme, ze si moze ist pokecat s netopiermi.
Cim je vsak starsie, tym bud sa ta citlivost straca, alebo si vie s tymi stavmi poradit, lebo nervy a frflanie, ze to neznesie (istu dobu aj plakavalo, ze radsej nechce mat tak dobre usi), uz ustupuju.
Ahoj, moj brat ked bol maly, tak mal panicky strach z vlakov, nikdy sme sa nedozvedeli preco, skratka ked sne isli okolo stanice, tak bol hotovy a nechcel sa ani pozerat... Mysleli sme si, ze sa mu nieco zle snivalo, on bol taky uzkostlivy, nakolko sme ale tolko necestovali a vlak ani nemame v blizkosti domu, tak nesiel psychologicke, casom ho to preslo a teraz uz ma 20 a normalne cestuje kamkolvek... Ale s malym by som určite zasla psychologicke, lebo s tym pride do styku asi castejsie... Urcite za tym nieco je
Psychologička by podľa mňa vedela ako na to. Treba prísť na to, ako spraviť to, aby mal s takýchto vecí radosť. Zosmiešniť ich nejak, ako to ma teď len tak napadlo, že hrou by to možno išlo
Moj mal 2,5 roka, ked sme boli ma dovolenke v Chorvatsku a velmi sa zlakol pracky, ktora velmi hlasno zmykala a poskakovala pri tom. Odmietal ist potom do kupelne, aj doma sa bal pracky. Ked prave neprala, chodili sme ku nej spolu, on ju obzeral, otvarali a zatvarali sme dvierka, pozerali dovnutra...proste si ju ohmatal. Zaroven som mu rozpravala, ze pracka neublizi, sluzi len na pranie bielizne a pritom aj huci, aj skakat moze...stale dookola. Prala som vacsinou tiez len vecer, ked zaspal. Trvalo to asi pol roka, kym sa prestal bat uplne a mohla som zacat prat aj cez den 😊 Ked sme na dalsie leto prisli opat na to iste miesto na dovcu, velmi ustrachane isiel do kupelne, ale isiel...pochytal si aj tuto pracku a uz sa nebal. Velmi dobre si pamatal ten pocit strachu spred roka. Ale tam som prala radsej vacsinou iba v noci, ked spal 😉
Volala som s pani psychologickou a odporucila mi filialnu terapiu. Skusim to, uvidim.
Určite by som sa sla poradiť k psychologicke.