Ako zvládnuť ťažké obdobie po strate otca?
Dobrý večer, síce neviem, ani ako začať, a veľmi ma to mrzí. V novembri mi zomrel otec a odvtedy prežívam veľmi ťažké obdobie. Mám 18 rokov a chodím do 3. ročníka na strednej škole. Momentálne mám veľké problémy zvládať školu. Predtým som sa snažila učiť viac menej na jednotky a väčšina predmetov ma neskutočne bavila. Keď som v škole, tak veľmi trpím - jem len málo, mám uplakaný hlas, ledva stojím na nohách a prestalo mi záležať aj na známkach. Chodím na vyučovanie neskoro, všade mám neporiadok a netravím čas so spolužiakmi. Mám tiež zdravotné problémy - často ma trápi nadúvanie a plynatosť, ktorá je viditeľná aj v triede. Podotýkam ja som bola predtým slušné a dobré dievča. Veľmi ma to trápi a samozrejme sa za to neskutočne hanbím, najmä za tú plynatosť😇😅.
Ospravedlňujem sa za pravopisné chyby.
Taktiež vás všetkých prosím o rady, a či si myslíte, že tú školu nejako zvládnem, pretože ja už som z toho neskutočne vyčerpaná.
Začala som v dôsledku tohto aj fajčiť. Myslíte si, že niekedy budem taká ako predtým - slušná, zábavná, milá a šikovná?
Koľko to bude asi trvať?
Inak ja by som chcela byť buď psychologička, sociálna pracovníčka, učiteľka alebo zdravotná sestrička.
Momentálne aj vyzerám zanedbane.
Inak aj triedna ma málo podporuje. A moja mama je úplne mimo a pije. Vlastne ja som prišla o mamu (myslím psychicky) v 13 rokoch. Bývam s ňou, ale samozrejme nemám od nej podporu. Mala som preto aj iné problémy, ako aj anorexiu.
Jediný, kto sa mi snaží pomôcť je najlepšia kamarátka a pani psychologička v škole.
Nemám to brať v zlom, ale spolužiaci si myslia, že by mi teraz momentálne bolo lepšie na psychiatrii.
Ďakujem za rady.
Uprimnu sustrast ❤️. Mamina ma problemy s alkoholom? Je to choroba, sama ma so sebou co robit, nieto aby este zastavala ulohu matky. Teraz sa mozes na nu za to hnevat, ze ti nie je oporou v najtazsom zivotnom obdobi, ale celej situacii to nepomoze. Mysli teraz na seba a na to, ako seba zachranit. Ta psychologicka je dobra volba. Teraz si v 3.rocniku, mas este nejaky cas si este chvilku odsmutit, ale potom si vyhrn rukavy a zacni sa o seba starat - ci uz fyzicky - najdi si nejaky sport, dobre papaj, ukonci fajceni - vsetko ti pomzoe aj pomoze aj psychicky - dobre spat, vediet sa sustredit na skolu, ulohy, ucenie, odvrati ti to ppzronost od smutnych myslienok a odvrati pozornost na buducnost. Na to, ze si vytvoris zivot, v ktorom budes stastna, s pracou ktora ta bude bavit, s muzom, ktory ta bude lubit, popr. s detmi, ktorym odovzdas to, co tebe teraz chyba- laska. No a s tym travenim - vyuzi teraz cas na navstevy lekarov - moze byt za tym nejaka intolerancia, helicobacter alebo iny problem. Tvoja obvodna (stale este pediatricka), ti spravi zakladne testy a popr ta posle na vysetrenie k specialistovi. A pokojne sa jej zdover aj s tou depresiou a smutkom. Tiez to uz moze byt stav na predpisanie AD.
@anonym_autor uprimnu sustrast... 😞 chcem Ta povzbudit skusit psychiatriu, ja som v tvojom veku zacala liecbu depresie a bola to najlepsia vec v mojom zivote dosial. Velmi som bola prekvapena, kolko ludi sa lieci a nie je to dnes uz nic neobycajne. Po par mesiacoch vyslo aj v mojej hlave opat slnko a bola som novy clovek.
Držím palce. Je to ťažké... A učenie, škola ťa už vôbec nebaví?
Ty si vyčerpaná z mamky a smrť otca ťa tiež oslabila. Čo ti odporúča tvoja psychologička?
@anonym_autor Máš 18, si dospelá a musíš sa vzchopiť. Triedna učiteľka ani spolužiaci ťa zachraňovať nebudú. A nehádž všetku vínu na smrť otca. Labilná a problémová si bola už dávno predtým. To si priznaj. Celá vaša rodina bola patologická. Matka pije, otec s ňou napriek tomu zostával a ty si zanedbaná. Naozaj, ak to nezvládaš, zájdi za psychiatrom.
v prvom rade naozaj uprimnu sustrast 😔💔 ludia co ti tu vypisuju, ako sa mas vzchopit, by sa mali spamatat, ja neviem co je uz dnes tym ludom, empatia a cit sa uz uplne vytratil z komunikacie a vztahov mam pocit 🤦♀️ pisem ti ako osoba, sice starsia, ale ktora prisla o mamu a ostal mi len otec s ktorym som prerusila kontakt, resp obmedzila len na nevyhnutné, lebo len viac ublizoval ako bol oporou a pomahal a mimochodom, tiez alkoholik... jedine stastie co som ja mala oproti tebe bolo, ze som uz dospela, mam zalozenu vlastnu rodinu a sice som prisla o pre mna najblizsiu osobu v zivote, ktora pre mna predstavovala taky ten pomyselny pristav s majakom, kam som sa vzdy mohla vratit, ked som s av zivote citila zle a stratena, no mohla som sa zamerat na to, co mi davalo vacsi zmysel a utechu v najtazsom obdobi svojho zivota, stratu maminy doteraz zle znasam a su to uz 2 roky... smutenie a vyrovnavanie sa so stratou rodica v takom mladom veku nie je proces na par tyzdnov alebo mesiacov ako sa to niektori snazia zaobalit, a praveze smutok sa nesmie potlacat, lebo to narobi v zivote cloveka eate viac zle, vsetka ta frustracia, zufalstvo, smutok, obavy, vsetko to musi ist von, to ze mas placlivy hlas, to ze tu stratu stale intenzivne prezivas, nemas do nicoho chut, ze sa ti vlastne zrutil cely svet.. je uplne prirodzene, vsetko sa to pyta von, tak to nepotlacaj, kolkokrat som si ja poplakala, vlastne som s auplne zrevala, ze som ostala na to vsetko sama, preco ma tu nechala, co budem teraz robit, komu sa budem moct vyzalovat, ked mi bude najhorsie, aby som to mohla nechat konecne za sebou, ze ma tu nechala s tymi nespravnymi ludmi, hlavne ked ju stale tak velmi potrebujem a ze to malo byt vsetko uplne inak 😔 ano, opustala som sa riadne ale to k tomu patri, treba tomu dat priestor a nehanbi sa za to, nie je vobec za co, akurat ze vela ludi nevie ako na to reagovat, tak to nejako diplomaticky skomentuju prazdnymi frazami alebo sa boja tych silnych emocii tak budu skor na teba tlacit, ze uz nemas preco smutit ze to mas hodit za hlavu a ist dalej, lebo sami nevedia ako na to reagovat, hlavne na to, co to v nich samych vyvolava, takze niekedy to nie je ani tak o tebe, ako o tych druhych ludoch.. co sa psychologa tyka, vyse roka navstevujem terapeuta a som za to velmi vdacna, ze sa mi podarilo natrafit na tak suler cloveka aj odbornika, najlepsie ked ma EMDR vycvik, ale keby aj taketo v okoli nemas, terapii by som dala velku sancu, pred dobrym terapeutom s amozes vyrozpravat bez obavy z odsudzovania zo vsetkeho, co ta tazi, tak ako to teraz tvoje ranene 💔 trapi.. drzim silno palce 🍀🙏
@anonym_autor viem co prezivas, aj ja som pila. potom sa to zlepsilo a potom dalsie umrtie. musim sa postavit na nohy, je to proces par rokov :( musis tomu nechat cas, sustred sa na skolu a psycholog/psychiater urcite je na mieste. je to strasne narocne :( musime sa s tym naucit zit :( a mas to o to tazsie ze ti nie je mamina oporou :( mas dake kamaratky, zaluby? musis byt silna, si mlady clovek, v zivote sa deju hnusne veci, a my musime dalej zit. zivot mame len jeden. snaz sa. a plac. plac ked to potrebujes, kric ked to tak citis. daj tomu cas. ja placem kazdy den uz viac ako rok. su lepsie a horsie dni. a jasne ze skolu zvladnes, zvladli aj ini, zvladnes aj ty.
smutok ma rozne fazy, u teba je to cerstve
urcite sa neuzatvor do seba, a radsej chod ku lekarom. pomozu ti. mozno ti daju lieky
v prvom rade naozaj uprimnu sustrast 😔💔 ludia co ti tu vypisuju, ako sa mas vzchopit, by sa mali spamatat, ja neviem co je uz dnes tym ludom, empatia a cit sa uz uplne vytratil z komunikacie a vztahov mam pocit 🤦♀️ pisem ti ako osoba, sice starsia, ale ktora prisla o mamu a ostal mi len otec s ktorym som prerusila kontakt, resp obmedzila len na nevyhnutné, lebo len viac ublizoval ako bol oporou a pomahal a mimochodom, tiez alkoholik... jedine stastie co som ja mala oproti tebe bolo, ze som uz dospela, mam zalozenu vlastnu rodinu a sice som prisla o pre mna najblizsiu osobu v zivote, ktora pre mna predstavovala taky ten pomyselny pristav s majakom, kam som sa vzdy mohla vratit, ked som s av zivote citila zle a stratena, no mohla som sa zamerat na to, co mi davalo vacsi zmysel a utechu v najtazsom obdobi svojho zivota, stratu maminy doteraz zle znasam a su to uz 2 roky... smutenie a vyrovnavanie sa so stratou rodica v takom mladom veku nie je proces na par tyzdnov alebo mesiacov ako sa to niektori snazia zaobalit, a praveze smutok sa nesmie potlacat, lebo to narobi v zivote cloveka eate viac zle, vsetka ta frustracia, zufalstvo, smutok, obavy, vsetko to musi ist von, to ze mas placlivy hlas, to ze tu stratu stale intenzivne prezivas, nemas do nicoho chut, ze sa ti vlastne zrutil cely svet.. je uplne prirodzene, vsetko sa to pyta von, tak to nepotlacaj, kolkokrat som si ja poplakala, vlastne som s auplne zrevala, ze som ostala na to vsetko sama, preco ma tu nechala, co budem teraz robit, komu sa budem moct vyzalovat, ked mi bude najhorsie, aby som to mohla nechat konecne za sebou, ze ma tu nechala s tymi nespravnymi ludmi, hlavne ked ju stale tak velmi potrebujem a ze to malo byt vsetko uplne inak 😔 ano, opustala som sa riadne ale to k tomu patri, treba tomu dat priestor a nehanbi sa za to, nie je vobec za co, akurat ze vela ludi nevie ako na to reagovat, tak to nejako diplomaticky skomentuju prazdnymi frazami alebo sa boja tych silnych emocii tak budu skor na teba tlacit, ze uz nemas preco smutit ze to mas hodit za hlavu a ist dalej, lebo sami nevedia ako na to reagovat, hlavne na to, co to v nich samych vyvolava, takze niekedy to nie je ani tak o tebe, ako o tych druhych ludoch.. co sa psychologa tyka, vyse roka navstevujem terapeuta a som za to velmi vdacna, ze sa mi podarilo natrafit na tak suler cloveka aj odbornika, najlepsie ked ma EMDR vycvik, ale keby aj taketo v okoli nemas, terapii by som dala velku sancu, pred dobrym terapeutom s amozes vyrozpravat bez obavy z odsudzovania zo vsetkeho, co ta tazi, tak ako to teraz tvoje ranene 💔 trapi.. drzim silno palce 🍀🙏
@anonym_183482 mudro napisane, presne aj ja to tak citim. vies co ma sokuje? ze moje okolie si mysli, ze smutim az moc a prehnane ..akym pravom? :( za 5 rokov som prisla o 3 milovane osoby, najblizsie osoby, akym pravom ma sudia ludia, ktorym max umreli stari rodicia ''na starobu''? ozaj ma to stve , stale tvrdim, kto nezazije, nepochopi tu hroznu boleest, s ktorou rano vstavam a v noci zaspavam. vzdy ked sa zobudim zo sna, stale si myslim, ze sa mi to len sniva, ze to nie je pravda :(
Mrzi ma to. Zelam ti vsetko najlepsie, aby blba doba presla a mala si opat dovod sa usmievat.