Dokázali by ste darovať orgány vášho dieťaťa po jeho smrti?

U nás sa to udialo, radi sme pomohli. Na Slovensku platí princíp predpokladaného súhlasu. To znamená, že orgány sa po smrti môžu použiť na transplantáciu, ak osoba počas života výslovne nevyjadrila nesúhlas. Každý občan je potenciálnym darcom, pokiaľ nie je zapísaný v Národnom registri osôb, ktoré nesúhlasia s odberom orgánov po smrti. Nesúhlas musí byť urobený za života a evidovaný v registri. Odber sa realizuje len po stanovení smrti podľa zákonných kritérií, najčastejšie po potvrdení mozgovej smrti. Nejde teda o automatický odber bez podmienok, ale o zákonný postup pri splnení presných medicínskych a právnych kritérií. Rodina formálne nedáva súhlas namiesto zosnulého, ak nebol evidovaný nesúhlas. V praxi sa však zdravotnícke zariadenia s rodinou komunikujú.

@anonym_autor ťažko hovoriť ak niekto nebol v ich situácii. Ale zoberte si že život vášho dieťaťa závisí od orgánov druhého dieťaťa , ktoré ich už žiaľ potrebovať nebude.
Pre mňa by to bolo možno trosicku aj útecha. Že niekde jeho srdiečko bude biť, alebo obličky udržovať nejaké dieťatko nažive.

Áno

Aha, niekto vcera pozeral serial Dotyk zivota

Určite áno, hlavne ak sa na to pozriem zo strany čakateľa,

Veľmi smutná téma ktorej by som sa nechcela dožiť v realite 💔 klobúk dole pred vami ktoré ste tým prešli a museli ste rozhodnúť aj o tomto. Názor mam na to taky ze je to pekne gesto a pomôže to iným ľuďom ale keby sa ma na to niekto opýta v záchvate plaču hnevu a všetkého čo človek Prežíva po smrti asi by som po ňom niečo hodila. V tom momente mi to príde také ako keď sup čaká na svoju potravu, len chvíľu po tom co príde najhoršia bolesť už číha x lekárov a x pacientov na organy daného človeka.. Smútok skresľuje vnímanie človeka. Každý ho prežíva inak.

Áno

@anonym_d4b4fa v tom čase, je už tvoje dieťa mŕtve, resp. po mozgovej smrti. Môžeš pomôcť zachrániť život iného človeka - a to hneď niekoľko krát a tvoje dieťa v určitej forme bude žiť ďalej... to je to najkrajšie, čo môže po sebe zanechať, keď tu už nebude.

myslím že štatistiky hovoria niečo iné.

@anonym_autor ano..

toto je velmi tazko povedat, na veci sa vzdy clovek pozera inak, ked je to v teoretickej rovine, a uplne inak to vnima, ked uz pride k danemu rozhodnutiu. myslim, ze by som chcela, aby moje dieta zachranilo zivot inym detom...

Neviem. Asi nie ako áno. Chcela by som aby moje dieťa bolo uložené celé so všetkým. Neviem vysvetliť ten pocit, neviem sa na to pozrieť tak, že by to niekomu pomohlo, vidím v hlave len to, aké bude mať rozrezané a zašivané telo.
Ale keď si mám predstaviť, že by sme boli na druhej strane - čakateľov.
Je to veľmi ťažká téma a rozhodovanie sa.

@anonym_autor áno, dokázala by som to spraviť lebo aspoň by som vedela, že niekomu inému zachránia život, keď už môjmu sú zbytočné

Fúha to je dosť ťažká otázka. Možno áno ale rozhodovanie je to veľmi ťažké.

nie som v tej situacii, takze to teraz takto nedokazem posudit, ale zrejme ano. ak by mali niekomu pomoct, tak urcite hej.

Určite áno, keby viem, že to inému pomôže, tak áno. Ale možno v danej situácii by som inak hovorila.

Ja som nad tým tiež včera po dotyk života rozmýšľala.
Asi áno. Tiež by som asi mala pocit ako ten pán, že dieťa bude ďalej žiť a asi by som tiež rozmýšľala, že je niekde matka, ktorej dieťa môže žiť vďaka smrti môjho. Je to neuveriteľne ťažká myšlienka, ale asi by som chcela, aby mohlo iné dieťa žiť, keď už moje nemôže.
Ale neviem. Neviem si predstaviť, čo by som cítila v tom momente. A taktiež si neviem predstaviť, ako by som sa cítila, keby moje dieťa dostalo orgán iného, mrtveho dieťaťa

nie

@anonym_d4b4fa na toto sa musia pytat cim skor aby organy ostali pouzitelne

V Singapure platí, že keď vy odmietnete by po smrti darcom, tak v prípade že potrebujete orgány vy, tak ste na poslednom mieste

Všetky tu píšeme ako určite áno, určite darovali, určite rady pomohli. Žiaľ, v realite keď prežíva rodina najhoršie chvíle života a pod natlakom hroznych emocii a ešte poslednej nadeje, že možno predsa len sa preberie, neberte mu srdce ved možno zajtra, možno pozajtra ... v tej situacii by nejedni rodičia lekára s otázkou o darovaní poslali kade ľahšie. Poznám rodinu, ktorej dospelý člen mal mozgovú smrť a darovanie orgánov rázne odmietli, nechceli ho zabiť, ich príbuzný aj tak o 2 dni zomrel a pritom teraz jeho srdce mohlo žiť. Zo zákona sa zdravotníci pýtať nemusia, v skutočnosti sa však zvykneme pýtať rodiny. Napr my s mužom máme jasne dohodnuté, že v takejto situácii orgány toho druhého venujeme - ja ako zdravotník viem, čo by ma čakalo keby to odmietne a zbytočne mŕtve ležanie a jeho trapenie a čakanie na moju oficiálnu papierovú biologickú smrť odmietam a on má k tomu čisto racionálny názor, že tie organy už potrebovať nebude a bol by šťastný, keby on ako čakateľ na organy sa dočká darcu. Podľa mňa je toto dobre prebrať už za života - veľa ľudí oboznámi rodine kde chcú byť pochovaní, či spopolnení, aké kvety na hrob a aký pomník ale téma orgánov je tabu.
Ale keby sme v situacii ako rodicia, teraz si tiež hovoríme, že radi pomôžeme iným zúfalým rodičom, no v skutočnej situacii neviem, možno by som to nezvládla, neviem...

@anonym_0cb3bb nie všetci tu píšeme, že by sme... my tu píšeme, aj ktorí sme. A nie, nebolo to iba dieťa, ale aj dospelý partner, zdravý partner po mozgovej smrti. To je o tom nastavení, že viem, že týmto aktom môžem zachrániť mnoho ľudí - čakajúcich ma srdce, na pečeň, na pľúca, na obličky.

asi nie, neviem nikdy som nebola ani len v podobnej situácii, keby išlo o nejakého iného príbuzného
ale nezamýšľali ste sa nad tým, že ak telo neumrie tak duša nemôže odísť? že ju to tu na zemi ešte bude viazať?

@anonym_d1c7b0 ja nikoho nespochybňujem ani nič.. možno som sa len zle vyjadrila, každopádne píšem aj to, že sama neviem ako by som reagovala v takej situácii a či by som to dokázala i keď teraz s určitosťou hovorím, že áno. V tejto chvíli je pre mňa a asi väčšinu ľudí automatické povedať áno, tie organy už nepotrebuje. V skutočnosti neviem a keďže poznám rodinu, ktorá to nedokázala a aj v práci som zažila pacientov s mozgovou smrťou a odmietavou rodinou, snažím sa predstaviť aké to musí byť ťažké a nie automatické sa takto rozhodnúť v tej konkrétnej chvíli. Určite to pre mnohých nie je ľahké vysloviť to automatické ,,áno" , aj keď ešte pár dní predtým by možno v podobnej diskusii s čistým svedomím a presvedčením áno povedali. Takže súčasné nastavenie jedna vec, aktuálne emócie druhá vec.
Mám na to racionálny, ucelený a možno aj pracovnými skusenosťami formovaný pohľad a aj tak neviem, či by som to ako matka zvládla..
A k ľuďom, ktorí toto rozhodnutie spravili u akéhokoľvek príbuzného mám obrovský rešpekt. V práci som mala tú česť stretnúť niekoľko pacientov po transplantácii a z ich rozprávaní a vďačnosti mi naskakovali zimomriavky a zároveň slzy v očiach. Na niektoré príbehy nezabudnem a také príbehy určite rozprávajú aj ľudia, ktorým zachránili život organy vášho príbuzného.
Hrdinom pre mňa nie je iba pacient, ktorý organy daroval ale aj jeho rodina, ktorá dokázala povedať áno.

@anonym_0cb3bb keby boli moje orgány v poriadku, rada by som ich darovala, ale obávam sa, že moje už slúžiť nebudú, ale na vedecké účely kľudne, nech ich skúmajú. Mňa by to tešilo, keby poslúžili nejakému objavu.

@tilly je super, že máš takéto nastavenie. Možno by bolo fajn si to ujasniť v rodine. Práve rodina rozhoduje, či telo bude použité na vedecké účely. My máme s mužom toto všetko vydiskutované čo si želáme.
Je to náročné rozhodnutie a sama neviem ci by som napr telo mojej mamy darovala vede. Nikdy sme sa o tom nebavili, nikdy sa o takéto veci nezaujímala a napr výstavy HumanBody jej osobne prídu hrozne nedôstojne, aj pitva blízkeho pribuzneho pre forenzne učely jej bola neprijemná, takže by som predpokladala jej nesúhlas a nesúhlasila tiež. Moja rodina (okrem muža) je v tomto smere dosť konzervatívna a malo informovaná, takže predpokladám, že by ani moje organy ani mŕtve telo nedarovali.
I keď je to len schránka a mnoho mladých lekárov sa na ňom môže naučiť mnoho nových vecí. Ved napr prvou nezákonnou pitvou sa ľudia koľko nového naučili o ľudskom tele - dovtedy sa učili na prasatách - iba príklad mimo tému 🙂

@anonym_autor jasné. Obliekali sme dcéru po pitve. Ak by časť jej tela niekomu pomohla, malo by to pre nás obrovský význam.

@anonym_autor NIKDY, ALE ŽE NIKDY BY SOM TO NECHCELA ZAŽIŤ A UŽ VÔBEC NIE RIEŠIŤ. Preto ani nemôžem pomyslieť nato...

pravdaže by som dovolila.