Ako zvládate každodennú rutinu so psíkom v byte?
Mať psa v byte je krásne, no niekedy aj poriadne náročné. Ranné venčenie, prispôsobovanie dňa prechádzkam, upratovanie chlpov, topánky schované pred zubami, susedia citliví na štekanie… A zároveň ten oddaný pohľad, privítanie pri dverách a vernosť, ktorá nemá hraníc.
Ako zvládate bežné dni so psom v byte vy – máte pevný režim? Ako riešite dlhšie prečasy, víkendy mimo domu alebo keď ste chorí?
Ráno ideme na dlhšiu prechádzku (podľa počasia), potom raňajkujeme a pohráme sa s loptičkou... na obed sa doma striedame podľa toho, komu to v daný deň viac vyhovuje. Buď idem ja medzi hodinami na VŠ alebo poprosím rodičov, ktorí vrámci obednej pauzy odbehnú domov. Potom večer ideme na dlhšiu prechádzku (ak ešte v ten deň nebola na dlhšie von) alebo len pred blok sa vyvenčiť... potom sa navečeriame a ešte sa chvíľu trénujeme aspoň pár povelov, to miluje lebo sa teší na odmenky. Zaujímavé je, že ráno sa nikdy nechce trénovať (nerobí povely, proste sa chce šaliť a nevie sa sústrediť) a naopak večer keď jej hodím loptičku tak ani nepozrie na ňu a chce odmenky... Čiže má režim viac menej, ten obed je asi taký najväčší freestyle lebo každý deň je iný a chvala Bohu sa vieme podeliť o tú starostlivosť. V noci ešte ide raz vonku, lebo má malé bruško, čiže sa nám zdalo, že od cca.18.00 do rána je veľmi dlho, tak ešte okolo 23.00 ide raz iba pišať pred bránu a keby sme zabudli tak sa aj sama pýta. Fungujeme tak už 12 rokov čiže si zvykla. Tento režim a jej unavenie primeranou aktivitou - vonku, hraním a cvičením zabezpečuje, že napriek tomu že je to Jack Russell teriér (všade opisovaný ako šialený energický pes) zvyšok dňa spinká niekde v byte a nikdy nám nič nezničila (iba keď bola šteniatko a išli jej zuby, okusala lavór kde si ľahla do čerstvo vypratých vecí haha). Hrubosrstý JRT tiež až tak veľmi nepĺzne a keď aj, dá sa to pekne povysávať, lebo sa srsť nezapichne napr. do koberca. Čiže taká skrátená odpoveď by bola - všetko sa dá ak berieme psíka ako člena rodiny v tom zmysle, že má tiež svoje potreby a nenapĺňa len tie naše.❤️
A práve preto som nikdy nemala psa, kým som bývala v paneláku
@ika02 – súhlasím, psík nie je hračka ani doplnok, je to plnohodnotný člen rodiny a treba si to dobre premyslieť ešte predtým, ako si ho človek prinesie domov.
@slniecko39 – tvoj režim znie skvelo a veľmi premyslene, je vidieť, že vaša fenka má stabilitu aj pozornosť, ktorú potrebuje. Páči sa mi, ako ste si to v rodine podelili, a že rešpektujete aj jej rytmus počas dňa – úplne ma pobavila tá poznámka o poveloch ráno vs. večer 😄
@sisska96 – rozumiem ti úplne, ja som to tiež dlho tak cítila, preto ma zaujímalo, ako to zvládajú iní. Nie je to vždy jednoduché, ale možno aj v byte sa to dá, keď má človek chuť a ochotu sa prispôsobiť.
Mám v byte pracovné plemeno, ktoré mám presne preto, že so psom chcem "pracovať", tj. toho plnohodnotného času mu venujem veľa. Ale napriek tomu nejaký režim máme ale zároveň nemáme. Dávam si pozor na to, aby sme až tak nemali - aj keď úplne sa tomu nedá vyhnúť. Práve preto, že si plne uvedomujem, že život nie je len o psovi a sú dni kedy som tak rozbehaná, že nemám viac času ako zbehnúť len vyvenčiť.. sú dni kedy sa mi nechce.. sú dni kedy som chorá atď. A nechcela by som, aby sa mi pes nafixoval na režim tak, že ak nedostane večeru "na minútu" bude problém.. ak nedostane svoju dávku aktivity bude problém atď. Od začiatku k psovi pristupujem tak, aby sa nám spolu žilo dobre. Napĺňam mu jeho potreby, ale zároveň ho učím a celkovo svojim prístupom prispievam k tomu, aby rešpektoval aj on tie moje potreby - jasné, že nie tak nejak vedome, že by sa nad tým zamýšľal 🙂 ale svojim správaním. Výsledkom je, že výchovou a prístupom som zabezpečila, aby nemal nežiadúce správanie a aby som sa neprispôsobovala až tak, že budem jeho otrokom. A vlastne na základe tohto celého to fakt nevnímam ako nejaké náročné, o starostiach atď, ale je to pre mňa fakt o radosti 🙂 Neviem, či to takto teoreticky cez písmenká dáva zmysel, ale za mňa by som odpovedala takto 🙂
Mame psíka už 2 roky a úplne v pohode. Ráno s ňou ide partner a podvečer ja. Steka minimálne, nič nenici a väčšinu dna prespi. Keď ideme niekam, kam nemôže, strážia ju naši rodicia. Pripadne ak máme neskorší príchod, mame ochotnu susedku, ktorá ju vyvenci. Nedali by sme ju za nic
Ahoj, na to všetko treba myslieť ešte predtým, ako si psíka zaobstaráš. Ak si dlho v práci, musíš mať niekoho, kto havina vyvenčí, víkendy mimo domu som riešila s ním, dovolenku pri mori tiež, choroba-nechoroba, chodila som ja s havkom von (deti málokedy). Ak nie si ochotná prispôsobiť svoj život psíkovi, radšej ho nemaj, ako stále ho niekomu inému postrčiť na stráženie, alebo aby bol dlho sám doma.