icon

Ako zvládnuť súžitie dieťaťa a psa?

25. feb 2025

Ahojte, mám 3 ročného psíka(shitzu) a 10mesačnú dcérku. Psík doteraz na malú nereagoval, ani ona na neho. Ale odkedy je viac v pohybe, štvornožkuje, sedí, veľakrát do psa buchne, sadne mu na chvost, udrie ho po hlave, ťaha mu chlpy, aj keď ju hneď od neho beriem a hovorím, že nesmie. Aj sa snažím, aby mu dala pokoj, no on ju veľmi fascinuje a vždy si k nemu nájde cestu. Psík je už na ňu háklivý, často až vrčí, niekedy sa bojím, či jej neublíži. Neboli ste niekto v podobnej situácií? Ako ste to riešili? Ďakujem za rady

avatar
colsami
25. feb 2025

Jasne ze jej moze ublizit pri tomto co Ty popisujes, ak sa nieco stane, toto je vsetko Tvoja zodpovednost. To len na uvedomenie si, ze situacia je vazna. Staci ze sa pes zlakne alebo ozenie a trafi rovno dcerku do oka alebo ust. Mas do konca zivota problem... Tak prosim Ta ak nedokazes ustrazit, ze dcera psa taha udrie, sada nanho, proste otravuje ho... Je na mieste ich oddelit. Aspon bez riadneho dozoru nech su v inej miestnosti... ved azda si 10mesacna nedokaze dvere otvorit? Ze si "vzdy k nemu najde cestu". Pes Ti to velmi jasne naznacuje. Takze varovny prst, kym sa stane nestastie. Nepodcenuj to, prosim Ta ☝️

avatar
ukgirls
25. feb 2025

pes sa len brani .. trpezlivost a ucit deta ze nesmie za psom - davat na nu viac pozor a coskoro ju to prestane bavit ...

avatar
gejb
25. feb 2025

Áno mali sme. 10 mesacnemu nevysvetliš že ma byt ku psovi citlivé. Nauč teda psa aby sa vzdaloval keď sa k nemu dieťa blíži. Tiez zabezpec aby mal vo svojom pelechu bezpečnú zónu kde sa môže stiahnuť a oddychovat a dieťa mu tam nepolezie. A teda samozrejmosťou je, že ich nenechaj nikdy bez dozoru

avatar
hankab
25. feb 2025

Vyclenit psikovi zonu v dome/byte, kde bude moc byt sam a mimo dosahu. Idealne klietku, pripadne ohradku ktoru budes privierat, aby sa do nej dcerka nedostala. Postupne o par mesiacov ju mozes zacat ucit, ze ma byt ku psikovi jemna a davat nanho pozor. Teraz tomu este nerozumie.

avatar
margaretka_
25. feb 2025

Moj pes sa z deti, ked sme ich priniesli domov veeelmi tesil. Ale vobec psychicky nedaval, ked sa zacali volne pohybovat po dome. A to mu nerobili zle. Tak chodil spavat do inej miestnosti, kde vedel, ze ma klud. Deti podrastli, pes je naspat s nami...
Blbe obdobie, co deti robia nepredvidatelne veci. Urcite treba psovi miesto, kde ked bude, tak dieta naucit, ze tam ho ma nechat oddychovat a nechodit za nim !

autor
25. feb 2025

@margaretka_ dakujem, skusim ho teda “zatvarat” aby mal svoj pokoj do inej izby. On sa s nou rad zahraje ale ked mu robi zle, tak je nervozny. Inak spi pri kociku, strazi ju. Len teraz je asi take blbe obdobie, ked dcerka vsetko skusa🤷🏻‍♀️

avatar
zaphyra
25. feb 2025

Mam takmer 13 rocneho psika a čoskoro 1 a pol ročnú dcérku. Tvojmu psovi sa nečudujem, ze sa brani. Male deti vedia byt neskutocni otravni "teroristi". Urcite treba zabezpečiť aby psik mal svoj klud. Ja malu napr ucim, ze ked psik lezi a driemka, tak ho ma nechat odpočívať, ked oddychuje, tak ho vždy zabezpecim, aby sa k nemu nedostala. Hladkat a pod ho moze ked sa tmoli okolo nas. Bez dozoru ich nikdy nenechavam. Ako tak uz chape, ze psika ma pekne hladkat,nehadzat sa nanho a pod.,no aj tak ich nikdy nenechavam bez dozoru, je to predsalen ešte malicke dieta co skusa hranice. 10mesacne dieta ani zdaleka nema este kapacitu, aby neskusalo hranice, ak si ich vobec uvedomuje, preto ti radim zakrocit co najskor a zabezpečiť, aby mal psik svoj klud, pretoze to moze dopadnut velmi zle a prepac, no bude to iba tvoja vina.

avatar
samik88
25. feb 2025

Aj u nás to tak bolo. Teraz máme druhé dieťa a aj jemu sa páči psík ,chce ho ťahať za uši,za chvost. Takému malému dieťaťu sa ešte nedá vysvetliť ,že to nesmie robiť. Ale teraz je už oddelený ,má svoje miesto,svoj kľud. Pri prvom synovi to bolo ťažšie ,lebo aj psík bol zvyknutý byť s nami v izbe,občas aj zavrčal. Treba stále dávať pozor. A teda vyčleniť psíkovi to svoje miesto v inej miestnosti.

avatar
lb1984
26. feb 2025

Moja mrnava vyrastala s Yorkom a malamutom v malom byte a nikdy žiadnemu neublizovala skôr jej nedali pokoj ti dvaja 😊. Aj 10 mesačnemu dietatu vieš vysvetliť co áno a co nie a razantne. Pri malom psovi si to rodicia tak neuvedomujú preto niekedy to nechajú zájsť ďalej ako by mali. Ak by si mala 60kg psa ktorý dietatu môže ale že veľmi ublížiť tak by si možno aj voči dieťatku zakrocila raznejsie. Za mňa zatvárať psa nemá význam dieťatko sa musí naučiť ako sa ma správať k zvieratám tj psíkovi urobiť miesto kde dieťa nemôže - napr pelech pri stene a pred ním zabrana- a zároveň stále "pracovat" so psíkom a dieťaťom keď sú spolu - stále vysvetľovať, ukazovať až budes ako "obohrana plátna" a si sama budes liezť na nervy napr. potiahne psíka za chvost, ucho - zakročiť vziať rúčku, razantne zvýšeným hlasom povedať nie napr bibik, a rovnakou rúčkou pohladiť psa. Zakaždým keď urobí psíkovi niečo nepríjemné razantne nie, upozorniť, a urobiť psíkovi niečo pozitívne.

avatar
samik88
26. feb 2025

@lb1984 ja keď môjmu 9 mesačnému niečo zakážem a poviem "no no no ,to nesmieš "☝️☝️☝️ tak sa začne smiať a je akoby viac povzbudený v robení tej činnosti ,ktorú robiť nesmie 😅
Nevravím,že sa to naučiť nedá (časom),ale tie detičky sú ešte veľmi malé ,nerozumejú tomu. Skôr ten pes pochopí,že nesmie vrčať keď ho upozorním. Ale nenechám malého aby ho ťahal za uši a za chvost. U nás musia byť oddelení kým malý trošku podrastie a pochopí ,že to nemá robiť. Pes je rád vo svojej komfortnej zóne kde má od detí pokoj.

avatar
nynia
26. feb 2025

Ani sa necudujem ze pes vrci ja by som ich izolovala co najviac od seba pokial doeta nebude mentalne pripravene a rozumiet tomu ako sa ma k zvieratu spravat.Takto ho moze zbytocne raz vyprovokovat a skoncit to moze aj horsie ako kusnutim. Myslim, ze nebude taky problem na ten cas ked dieta stvornozkuje alebo je hore psa zavriet do inej miestnosti predsa len nie je v pohybe 24/7🤣.

avatar
lb1984
28. feb 2025

@samik88 osobne si myslím ze je to o prioritách a tolerancii správania sa aj tak malých detí. 10 mesačne dieťa už rozlišuje co znamená nie a je na ňom ci to nie bude akceptovať alebo si urobí po svojom. V rôznych situáciách podľa vlastných "rodičovských" priorít sa rozhodujeme my ako rodičia čo je pre nás prijateľné a podla toho volíme mieru zásahu pri neželanom správaní. Tj ak mi tak malé dieťa bude ťahať návštevy za šperky neriešim poprosím aby si návšteva dala pozor príp si šperky nebrala a volím jemne napomenutie, ak tak malé dieťa silno rúčkou chyti resp bude chytať ľudí za vlasy a ťahať mňa ci návštevy to napomenutie už bude dosť intenzívne, opakované a dám si sakra pozor v každej chvíli na to čo robí a kedy to ide urobiť a nebudem to riešiť separáciou dieťaťa ci návštevy a v ziadnom pripade to nebudem ospravedlňovať vekom dieťaťa. 🤗 mne to príde ako príklad síce 2 ročného dieťaťa videla som ako strelilo facku dospelemu z ničoho nič, mamina si ho odtiahla a snažila sa mu vysvetliť ze to sa nerobí, sama bola z toho prekvapená, ak by to moja urobila juuuuuj to by bol cirkus a krik z mojej strany to je ten rozdiel v prioritách a správaní sa rodičov voči správaniu sa deti.