Očkovanie - fakty a mýty

2. nezadouci ucinky
Pro ockovani: jak vime jiste, ze nemoci a tzv. nasledky po ockovani jsou primym nasledkem ockovani? Nezhazuji se na ockovani vsechny nemoci nepravem?
Proti ockovani: nasledky jsou prokazatelne, nekdo ma osobni zkusenost, nekdo nekde neco cetl.

Jak to je?

@czechzuzanaba ka ti mozme odporucit chod rovno do temy ockovanie... neboj hned sa tam chytis nemusis vsetko citat.. 😉 tazko vydrzi tato tema. ale skusit mozes... 😉

@erikasadek No chtela jsem neco prehledne. A bez emoci. Jen fakta 🙂

@czechzuzanaba
Ad 1:

Zjesť (sníst) hliník a dostať ho injekčne je veľmi veľký rozdiel. Zjedený hliník sa na 99,7% okamžite vylúči, tzn. v tele zostane len 0,3%, z injekčne podaného však až 40% u dospelých a u novorodencov 75%. To je až 250x väčší podiel.

Navyše vo vakcínach je niekoľkokrát viac hliníka, než je hranica toxicity - 100 mikrogramov na liter krvi. U 5 kg dieťaťa vo veku necelých 3 mesiacov (vek, kedy sa podáva prvá Hexa) môže byť max pol litra krvi, tzn. max 50 mikrogramov hliníka. Avšak hexavakcína (Infanrix Hexa) obsahuje 820 mikrogramov hliníka

@czechzuzanaba
Ad 2:
To, že nejaký nežiaduci účinok je spôsobený očkovaním, sa dá (nepriamo, ale predsa) dokázať tým, že jeho výskyt je u očkovaných detí percentuálne výrazne vyšší než u úplne neočkovaných.

A toto je prípad ako autizmu, tak astmy, alergií, autoimúnnych ochorení a všeličoho iného.

@manof Diky za odpovedi.
Jak se ty vyzkumy presne delaji? Otázkou pak zůstává, jestli by dítě se sklonem k autismu nezabila infekce dřív ,než by se autismus objevil.

Nasla jsem napr. stranku http://vaers.hhs.gov/coordinators/index. Na zaklade takovych napriklad se to posuzuje, jake ma vakcina neg. ucinky?

Pisete, ze neni treba ockovat proti nemocem, ktere uz se prakticky nevyskytuji. Neni mozne, ze by se potom mohly znova objevit?

No a co staty, kde se neockuje, jsou tam ty nemoci, proti kterym se u nas ockuje?

@czechzuzanaba
Neviem o takom štáte, kde by sa neočkovalo. Dnes už vďaka rôznym programom WHO, GAVI či UNICEFu majú aj skoro všetky africké krajiny zaočkovanosť proti DTP, polio, osýpkam/spalničkám, možno ešte pár ďalším chorobám cez 70% a nezriedka aj cez 90%.

Štúdie sú rôznych druhov. Tzv. epidemiologické štúdie v podstate nemerajú nič, ale len pracujú s už hotovými údajmi o chorobnosti/úmrtnosti. To je v podstate také čarovanie s číslami bez toho, že by reálne videli čo len jediného živého pacienta.

Klinické štúdie naproti tomu majú nejaké testované osoby. V prípade, že sa rozdelia na dve skupiny, kde jedna skupina dostáva účinnú látku a druhá nie (alebo dostáva neškodnú neúčinnú látku, tzv. "placebo") ide o placebom kontrolované klinické štúdie. V prípade, že pacienti nevedia, či dostali placebo alebo účinnú látku, ide o zaslepené placebom kontrolované klinické štúdie. V prípade, že to nevedia ani výskumníci (iba to je niekde uložené v počítači alebo na nejakom papieri v trezore, ktorý sa otvorí až po ukončení zberu údajov), ide o dvojito zaslepené placebom kontrolované klinické štúdie. Tie sú najobjektívnejšie spomedzi všetkých možných.

Okrem toho sú ešte prípadové štúdie (case study), kedy sa popisuje jeden konkrétny prípad napr. nežiaduceho účinku očkovania. Keď je v štúdii popisovaných viac v niečom podobných prípadov, ide o case series study. Tie však v zásade nemajú nič dokazovať, ale len popisovať, čo sa deje/stalo, a prípadne navrhovať hypotézy, ktorých platnosť treba preskúmať nejakým iným typom štúdie.

Bližšie o tom, ako by mala vyzerať seriózna štúdia bezpečnosti a účinnosti vakcíny viď tu:
http://www.slobodavockovani.sk/news/ockovanie-v...

VAERS je systém na pasívne hlásenie nežiaducich účinkov očkovania v USA. Pasívne je to preto, lebo k hláseniu nie sú lekári nijak nútení. Je to len na ich dobrej vôli, či hlásia alebo nie, pričom drvivá väčšina (90-99%) nič nehlási. Napriek tomu je to stále oveľa vyššie % než v Česku či na Slovensku, kde je paradoxne hlásenie NÚ povinné, ale lekári sa vyhovárajú, že však to a to s očkovaním nesúvisí a preto to nehlásia. Niekedy robí problém aj ŠÚKL, ktorý nechce hlásenie NÚ prijať, viď napr.:
http://www.slobodavockovani.sk/news/vysoke-horu...
http://www.slobodavockovani.sk/news/podivne-vyr...

Každopádne napriek všetkým svojím nedostatkom je VAERS tou najlepšou databázou NÚ očkovania na svete a preto sa nad údajmi z VAERS robia aj určité vyhodnotenia bezpečnosti tej-či-onej vakcíny.

Choroby by sa v zásade mohli vrátiť, keby sa vrátili aj podmienky, v ktorých sa im dobre darí. Keby sa napr. prevalila našou krajinou zničujúca vojna, isto by rapídne vzrástol výskyt tetanu. Následne - po uvrhnutí väčšiny obyvateľov do zúfalej chudoby - by asi došlo aj na záškrt či tuberkulózu. V prípade, že jedinou zmenou bude skoncovanie s očkovaním, a nepôjdeme späť o 60 rokov či v hygiene, či v hlade/podvýžive, či v kvalite bývania, dostupnosti pitnej vody, kanalizácie, bezpečnosti výroby, distribúcie a skladovania potravín atď. atď., žiadny dramatický návrat v zásade nehrozí. Naopak, dá sa očakávať pokles chorobnosti na rôzne infekcie, ktorých nebolo, kým sa nezačalo s plošným očkovaním, keďže ide o bežné baktérie robiace škodu len pri veľmi oslabenej imunite (a tá je práve neraz výsledkom nepodareného očkovania). Konkrétne ide o hemofily, pneumokoky či meningokoky. Pokles výskytu alergií a autoimúnnych ochorení po zastavení očkovania je prakticky istý. S veľmi veľkou pravdepodobnosťou by klesol aj výskyt rakoviny - hlavne u malých detí.

Nárast bežných detských chorôb - ovčích kiahní (planých neštovic), osýpok/spalniček, príušníc či ružienky (zarděnek) - je síce možný, ale nepredstavuje žiadne vážne riziko, kedže generácia našich starých rodičov prakticky všetky tieto choroby v detstve prekonala, a to takmer vždy bez vážnejších problémov. Obzvlášť pri vhodnom spôsobe liečby (nezrážať horúčku, dodávať vo veľkom vitamín C a u osýpok/spalniček aj vitamín A, veľa piť a dopriať si pokoj na lôžku) v tom nevidím žiadne riziko.

Dieťa so sklonom k autizmu by síce mohla zabiť nejaká nákaza skôr než sa uňho autizmus prejaví, avšak pri súčasnom výskyte prenosných ochorení je to krajne nepravdepodobné.

Samozrejme, ako riziko očkovania, tak aj riziko prenosného ochorenia v princípe nie je možné úplne eliminovať a je rozumné dávať si pozor, dôsledne dodržiavať a pestovať u detí hygienické návyky, nosiť so sebou v kabelke peroxid vodíka pre prípad zranenia niekde vonku atď. Rozhodne nechcem vyzývať k ľahostajnosti voči prenosným ochoreniam.

Treba tiež uviesť, že očkovanie nie je zďaleka jedinou možnou prevenciou prenosných chorôb. Napr. Vitamín D je pri prevencii chrípky oveľa lepší než očkovanie:
http://www.slobodavockovani.sk/news/vitamin-d-s...

ahoj ano je vela diskusii o ockovani vies ked mas dat ockovat tak sa clovek boji aby sa nahodou nieco nestalo a podruhe ked sa nieco stane a nie je ockovane tak si zasa clovek vycita ze radsej ho mal dat zaockovat je to tazko ani biele ani cierne asi tak