Aký je váš zmysel života?

cim som starsia, tym viac si uvedomujem, ze zmyslom zivota je to nejak vobec prezit

@anonym_autor keď som mala 10 rokov. dostala som k narodeninám plyšového psíka. nebol to prvý ani posledný plyšák ale akosi sa zhodou náhod dali dokopy dopamín, serotonín a detská fantázia a uplne som sa do neho zalubila, ako do zvieratka, čakala som kedy už ožije a bude behať. všade som ho brala so sebou, ale do školy nie, lebo som chápala, že by sa tam nudil a v ruksaku by sa mu nepáčilo ... Dedko sa ma o pár týždňou pýtal, čo by som chcela k meninám - vedela som, že by mi kúpil hocičo, a ja som si úplne vážne uvedomila, že nič. Vôbec nič mi nechýbalo ku šťastiu. Jediná
odpoveď bola, že niečo pre toho psíka môjho, napríklad košík, v ktorom bude na mňa čakať, kým som v škole.

No a zmysel života prišiel, keď som po pár týždňoch sedela na ihrisku s nejakými kamarátkami a znovu som ho mala v ruke ako vždy. deti celkovo nenosili stále dokola tú istú hračku von. Ak sme vôbec priniesli hračky von, tak vačšinou iba loptu, gumu na skákanie a tak ... sem-tam bábiku, výnimočne. No a okolo šli dve dievčatá... Nepoznala som ich. Pozreli na mňa, a jedna sa uškrnula a zašepkala druhej:
"To je tá s tým havinom!".... 😎
A ja som absolútne chápala, že im je to trošku smiešne. Že som divná. Neboli zlé, nezastavili sa, kráčali ďalej preč, ale z tej poznámky bolo jasné, že im prídem trošku čudná. A ja som pocítila
príval radosti a hrdosti a myšlienku, velmi silnú:
ÁNO. JA SOM TÁ S TÝM PSÍKOM! PRESNE! HURÁ!... 😎 Práve ma niekto spoznal podľa toho, čo mi robí najvačšiu radosť!
Nebola to pýcha na úspech. A nebola to ani škodoradosť, že ony dve plyšového psíka nemajú.
Bola to:
1 Láska k sebe, a dokonalé prijatie seba
2 Láska ku všetkým a úprimné prianie, aby aj oni všetci raz našli svojho plyšového psíka, čiže dokonalé naplnenie
❤

.... a potom prišla puberta a všetko sa posralo, nenávidela som seba, neverila som si, opakovala som po druhých, čo mám mať rada preto, lebo je to cool .....

cim som starsia, tym viac si uvedomujem, ze zmyslom zivota je to nejak vobec prezit

@anonym_4297eb A aj tak z toho nevyviaznes ziva))

@martin96321 hej, paradoxne mame pud sebazachovy, aby sme sa nezkantrili ked je to uz prilis zle a potom nas tu aj tak nieco zabije 😃

@anonym_4297eb Ale stale mame minimalne dve moznosti. Ak sa niekomu strasne nepaci na tomto svete,ma moznost to ukoncit. Ale zrejme laska knsebe je silnejsia nez znechutenie zo vsetkeho.

@martin96321 a mozno len zbytkova nadej

@anonym_4297eb Tá umiera posledna

@anonym_autor keď som mala 10 rokov. dostala som k narodeninám plyšového psíka. nebol to prvý ani posledný plyšák ale akosi sa zhodou náhod dali dokopy dopamín, serotonín a detská fantázia a uplne som sa do neho zalubila, ako do zvieratka, čakala som kedy už ožije a bude behať. všade som ho brala so sebou, ale do školy nie, lebo som chápala, že by sa tam nudil a v ruksaku by sa mu nepáčilo ... Dedko sa ma o pár týždňou pýtal, čo by som chcela k meninám - vedela som, že by mi kúpil hocičo, a ja som si úplne vážne uvedomila, že nič. Vôbec nič mi nechýbalo ku šťastiu. Jediná
odpoveď bola, že niečo pre toho psíka môjho, napríklad košík, v ktorom bude na mňa čakať, kým som v škole.

No a zmysel života prišiel, keď som po pár týždňoch sedela na ihrisku s nejakými kamarátkami a znovu som ho mala v ruke ako vždy. deti celkovo nenosili stále dokola tú istú hračku von. Ak sme vôbec priniesli hračky von, tak vačšinou iba loptu, gumu na skákanie a tak ... sem-tam bábiku, výnimočne. No a okolo šli dve dievčatá... Nepoznala som ich. Pozreli na mňa, a jedna sa uškrnula a zašepkala druhej:
"To je tá s tým havinom!".... 😎
A ja som absolútne chápala, že im je to trošku smiešne. Že som divná. Neboli zlé, nezastavili sa, kráčali ďalej preč, ale z tej poznámky bolo jasné, že im prídem trošku čudná. A ja som pocítila
príval radosti a hrdosti a myšlienku, velmi silnú:
ÁNO. JA SOM TÁ S TÝM PSÍKOM! PRESNE! HURÁ!... 😎 Práve ma niekto spoznal podľa toho, čo mi robí najvačšiu radosť!
Nebola to pýcha na úspech. A nebola to ani škodoradosť, že ony dve plyšového psíka nemajú.
Bola to:
1 Láska k sebe, a dokonalé prijatie seba
2 Láska ku všetkým a úprimné prianie, aby aj oni všetci raz našli svojho plyšového psíka, čiže dokonalé naplnenie
❤

.... a potom prišla puberta a všetko sa posralo, nenávidela som seba, neverila som si, opakovala som po druhých, čo mám mať rada preto, lebo je to cool .....

@anonym_dbfb29 ako si to potom zvladla v puberte, pomohlo ti nieco, alebo len cas?