Trnavské nárečie
Včera o 12:57
Dobrý deň, do školy mám robiť projekt o svojom nárečí (mám trnavské) chcela by som sa spýtať niekoho či by mi o tom nevedel povedať nejaké napr. zaujímavosti , veci ktoré by som tam mohla dať nejakú históriu… pýtala som sa ľudí z rodiny ale oni nevedia, preto skúšam takto😀 na internete tiež o tom veľa nie je, a chcela by som mať nejaké pravdivé overené zdroje. Vopred vám ďakujem za každú odpoveď.
anonym_68f44a
•
Včera o 13:46Spomeň tam " Bíli Andeli " Spartak Trnava 🙂
anonym_df3e37
•
Včera o 14:10Šeci mi čapkali🤣matel, vo svojich zaciatkoch.
Jaaaj naša trnavčina😍
anonym_68f44a
•
Včera o 14:22@1sally12
Jaaaj naša trnavčina😍
@1sally12 naša krásna trnafčina 🙂 Nárečia by sa mali zachovávať.
anonym_3ffb40
•
Včera o 18:17@nikoll970 pozicaj v kniznici tuto knihu, alebo kup
Spytal som sa AI:
História trnavského nárečia
Trnavské nárečie patrí medzi západoslovenské nárečia, konkrétne do dolnozáhorskej (trnavskej) oblasti. Jeho vývoj úzko súvisí s dejinami mesta Trnava a jeho významným postavením v minulosti.
Stredovek a vznik mesta
Už v 13. storočí, keď Trnava získala postavenie slobodného kráľovského mesta, sa tu stretávali rôzne jazykové vplyvy. Okrem pôvodného slovenského obyvateľstva tu žili Nemci, Maďari a neskôr aj Česi, čo sa odrazilo aj v miestnej reči. Trnavské nárečie sa tak formovalo ako živý jazyk každodennej komunikácie mestského obyvateľstva.
Vplyv cirkvi a vzdelanosti
V 17. a 18. storočí bola Trnava významným cirkevným a vzdelanostným centrom Uhorska. Pôsobila tu univerzita a množstvo duchovných, ktorí používali najmä latinčinu, češtinu a bernolákovčinu. Napriek tomu si bežní ľudia zachovali vlastnú hovorovú reč – trnavské nárečie – ktoré sa používalo najmä v rodine, na trhoch a v remeslách.
Bernolák a Trnava
Trnava zohrala dôležitú úlohu aj pri vzniku prvej kodifikovanej spisovnej slovenčiny. Anton Bernolák vychádzal práve zo západoslovenských nárečí, ktoré boli veľmi blízke trnavskej reči. Vďaka tomu má trnavské nárečie mnoho spoločných znakov s bernolákovčinou.
Typické znaky nárečia
Trnavské nárečie sa vyznačuje:
mäkšou výslovnosťou (napr. dzecko namiesto dieťa),
používaním slov ako kerí, kede, dze, šecko,
jednoduchšou vetnou stavbou a rýchlym tempom reči.
Tieto znaky sa zachovali najmä u starších generácií a v okolitých obciach.
Súčasnosť
Dnes trnavské nárečie ustupuje spisovnej slovenčine, najmä u mladých ľudí. Napriek tomu je stále dôležitou súčasťou regionálnej identity. Objavuje sa v humore, miestnych prísloviach, folklóre či v neformálnej komunikácii medzi Trnavčanmi.