Uvažujem o ukončení dojčenia

Zienky, mám doma mesačne babo, pričom sa mi nejakým zázrakom podarilo spustiť mlieko a dojčiť. Pri prvom som sa veľmi natrapila, v nemocnici skoro nespala, doma stale kŕmila, odsavala, laktacnu som mala, no psychicky mi dojčenie veľmi robilo zle a nakoniec aj tak som mala po pôrode problémy a musela brat tabletky na imunitu, tak som dojčenie po cca 3 týždňoch musela ukončiť a neskutocne sa mi vtedy psychicky uľavilo.. Tak som si vravela, že druhé dojčiť nebudem ale všetci zase na mna tlačili, že mám skúsiť, aspoň prvé dni kvôli kolostru atd, tak som skúsila a mlieko sa riadne spustilo… Ale maly odmieta cumel (vypluva ho), takze cumel som ja a mám pocit, že nič iné nerobím, len dojčím. Bezne dojčenie už našťastie trvá len cca 20-30 minút, no keď potrebuje zaspať, tak sa pyta, keď ho boli bruško, tak sa pyta a to je schopný byt na prsniku aj 2 hodiny a driemkat. A keď ho chcem preložiť je hneď hore a všetko ide od znova.. Nič doma nestíham, hlavne venovať sa staršej, lebo vkuse dieťa na prsniku. V noci nespím, lebo nik má logicky nezastúpi, cez deň nespím, lebo si má starsia ziada (o to viac, keď vidí, že sa venujem bábätku tak chce aj ona). Maly má aj koliky, takze obmedzujem stravu, trička nonstop mokré ako si moje prsia robia “miss mokré tričko kedy chcú”, nemôžem z domu odísť nikam, lebo maly (odsávať mi nejde, lebo pije z oboch prsnikov tak veľa nenechá).. A hlavne cítim, že mi zase z toho šibe… nervózna som, podráždená, s mužom sa hádam, plačem každý deň (úplne záchvaty placu ale nezmyselne)… Už som si aj tak vravela, že ukončím dojčenie, ale každý zase na mna tlači, že nie, že máš mlieko, nevymyslaj atd (ale druhé dieťa postrážiť neprídu 😀)… Prosím nehejtujte má tu, že čo som za mamu :/ Ale ukončila niektorá z vás dojčenie cisto kvôli sebe?