Ako budovať psychickú odolnosť u detí?

A čo ja osobne som nezažila, to je taký ten láskavý postoj, ak sa niečo nepodarí, ak v niečom zlyhám. Takže ja sa učím pestovať súcit a láskavý postoj k sebe (a toto by sa mali učiť aj deti).

Urcite to nefunguje tak ze dieta budet vystavovat tazkym a narocnym situaciam a ono bude odolne. To je blbost. Lebo takto to nefunguje ani so stresom. Ved kolko stresu sme si uz uzili za svoj zivot tak by sme mali byt imunny- a nic by nam nemal robit- a tu hla- kolko chorob,inktarktov, a inych pliag fyzickych ci psychickych ktore sposobuje stres. Odolne dieta mozes vychovat na pevnych a stabilnych zakladoch( rodicoch). Ak sa ty nebudes rucat a stresovat naucis sa zvladat emocie, pracovat so sklamanim - nebrat si kazdy pohlad slovo osobne, nerucat sa z neuspechu a hlavne mat rad sam seba- a hlavne nestresovat co si niekto iny pomysli. Prijat kritiku ci respektovat iny nazor -tvoje dieta to od teba odkuka a nauci sa to . Bude odolne

Ja to vidim tak, ze ak chcem vychovat psychicky odolneho jedinca musim byt aj ja sama psychicky odolna. Bez toho to nejde a nestupaju diagnozy iba u deti ale aj dospelych vsak pravidelne aj tu su temy ako sa niekto citi zle, ako sa pohadali zase s polovickou alebo svokrovcami atd., niekedy mi pri citani niektorych tem pride, ze ludia uz nevedia primitivne socialne situacie riesit. Nehovorim, najde sa tu aj vaznejsia tema ale ta je v pmeere mozno 1:100 vzhladom nato kolko tem a mimo MK su urcite podobny ludia alebo aj tu, ti co meprispievaju. Mne na psychicku odolnost najviac pomohol sebarozvoj a psychohygiena vela citam ked mam cas neuro-psychologicke knihy a jednocho sa vzdelavam aby som to neskor vedela predat aj dietatu a aby nemalo labilnu matku. A v neposlednom rade mi za posledne mesiace v tom pomohol aj priatel a aj ked este spolu dieta neplanujeme tiez je pre mna nevyhnutne mat vybrateho pre mozne buduce dieta normalneho otca.

Dieťa určite čerpá z domáceho prostredia. Aj keď v dnešnej dobe to často vyzerá tak, že síce rodina je spolu, ale každý pozerá do svojho mobilu/tabletu. Elektronike sa síce už nevyhneme, ale myslím, že na psychickú odolnosť je dobré venovať čas rozhovormi. Aký si mal deň, na čo sa zajtra tešíš, ktorý kamarát je tvoj obľúbený, akú rozprávku si prečítame/pozrieme? Také jednoduché rozhovory. Z nich dieťa načerpá posilu a aj to ho obrní. Možno ešte večer prečítať nejakú rozprávku, ale takú, ktorá má jasne definované, čo je dobro a zlo. A dieťa sa tým aj učí rozlišovať. Môj názor...

@mims138 Toto je velmi tazka otazka a vela nad nou rozmyslam. A nemam odpoved. Na jednej strane si myslim, ze mat stabilneho rodica a stabilny vztah s nim je alfa omega. Clovek ma potom vo vnutri taku pevnu podu pod nohami.
Na druhej strane, moj muz vyrastal pri alkoholikovi a teda v celkom divokej a nestabilnej domacnosti. A ja som asi nevidela nikoho, kto by mal taku frustracnu toleranciu ako on. Kolkokrat sa on dokaze po neuspechu otriast a pokusit sa znova, ako vie zvladat krizove obdobia a napriek velkej citlivosti sa nikdy z nicoho naozaj psychicky nezosypal. Malo to nanho aj velmi velky negativny vplyv, ale v inych oblastiach. Jeho odolnost je obdivuhodna.
Co si vsimam na mojich studentoch, ze oproti obdobiu pred 20 rokmi mam pocit, ze ich odolnost klesa. Neraz sa mi stalo, ze sa mi aj chalan rozplakal na skuske alebo pri tabuli, alebo sa urazil. Toto som kedysi nevidala a uz vobec nie u mojich spoluziakov, hoci lietalo sa dost. Niekedy rozmyslam, ci to nie je tym, ze tito mladi ludia zazili malo frustracie. Tiez mam pocit, ze niekedy studenti, ktori maju napriklad nejake chronicke ochorenie, lahsie zvladaju neuspechy.
Vysledok zo vsetkych tychto uvah je, ze celkom neviem, co mam ako mama robit, aby bol syn v buducnosti odolny. Snazim sa o nejaku tu svoju stabilitu, to ano. Ale na druhej strane mam pocit, ze oproti mojmu detstvu je tak trochu vo vaticke ako aj vacsina deti dnes si myslim.

Suhlasim s nazormi, ze je uplna blbost mysliet si, ze ak dieta vystavis stresovym situaciam, ze si buduju odolnost. Je samozrejme dolezity aj vek deti - cim mensie dieta, tym dolezitejsie je prave stabilne a bezpecne prostredie s co najmensim stresom. Take tie metody "nechat vyplakat", nebrat na ruky a pod. - to je presne pre babatko ta stresova situacia, ktoru nema co zazivat.
Cize podla mna je najdolezitejsi ten zaklad v rodine - bezpecne a stabilne prostredie, zaujem o dieta, dovera, podpora a pod.. Vela sa rozpravat, vyjadrovat porozumenie, ak sa dietatu nieco nedari, nebagatelizovat. Zaroven ucit a ukazovat, ze vsetci zazivame situacie, ktore su narocne.

@mims138 hlavne im dať zodpovednosť, ak sa im niečo podarí za čo sú zodpovední posilní to ich sebavedomie.A aj to ako rodičia riešia problémy či utekajú od nich, hodia na druhého, alebo sa postavia celom, bojujú a aj, keď zlyhajú, ale idú a riešia.Vzdy v každej generácii sú aj "slabšie kusy" hlúpo povedané, kým jedného nezlomí nič druhý sa rúca pri malom probléme.Jedna z mála veci, ktoru na mužovi fakt obdivujem je to, že hocijaký je problém zachová chladnú hlavu ja som emočne slabšia, citlivejšia a, keď sa stane niečo ťažké ľahko sa vykolajim, ale idem ďalej.Ale zaujímava otázka a pre život a vychovu podstatná.
Ja som bola vychovana v kľude a neznášam, keď som svedok hádok, intríg, konfliktov na verejnosti.
Podľa mňa je niekedy aj dobre zažiť horšie veci a byť viac "otukany" zivotom

@marianarem mna napriklad vcelku zaujima, ako to myslis, (a nielen ty samozrejme, ale aj druhi), ze deti su dnes "vo vaticke".. Ja prave si myslim, ze zazivaju az prilis casto prave stres a velky tlak.. Aj to vidim ako dovod tolkych psychickych problemov u mladej generacie.. Jedine, co sa mne zda, ze su dnesne deti vo vaticke, je pohodlnost v zmysle pohybu. Ja nerozumiem tomu rozvazaniu deti do skol, skolok, zazila som x-krat na ihrisku, ako matka nedovolila ist dietatu na preliezku napriklad, "lebo spadne"..alebo "sa zaspini".. Potom to dieta vlastne nema sancu spoznat svoje limity a vidim taku akusi "gramblavost" u deti.. Toto je oproti nasmu detstvu velmi vyrazne ine. Ale tie ostatne veci, ako tlak na vykon napriklad, neskutocne rychle zmeny, ktore deti za velmi kratky cas musia spracovat, milion roznych stimulov okolo (malokto si uvedomuje, ze aj to je stres)... to je velmi narocne zvladat. A to ani nevravim o detoch, ktore nemaju doma dostatok pozornosti. A nemusia to byt ani nejake extremne pripady, uz len to, ak je rodina v strese kvoli financiam napriklad, rodicia pracuju od vidim do nevidim a pod.. Stari rodicia dnes uz tiez nemaju cas, lebo vela z nich este musi pracovat, vela z nich ma existencne problemy.. To vsetko sa odraza na detoch.. Moja generacia v porovnani s dnesnymi detmi zila vlastne velmi stabilne casy..

@luccija ono aj to "zachovanie chladnej hlavy" moze mat svoju druhu stranu. Moj muz napriklad tiez dokaze zachovat chladnu hlavu, ale napriklad ma vysoky tlak - stres na to ma podla mna velky vplyv. Ja sa skor "zrutim", tiez som citliva, menej odolna.. ale tlak mam v poriadku. 🙂 Jasne, ze to nemusi nic znamenat..Ale aj moze..

@akvi Mne to pripada naopak, aspon tu v BA v mojom okoli. Rodicia sa podstatne viac venuju detom, ako kedysi nasi, lebo realne napr. domace prace zaberali viac casu. Tiez co vsetko dnes deti maju. Aj tu byva casto otazka, co dat na narodeniny 3rocnemu, ktory uz ma vsetko. Ja som v detstve hracky v hrackarstve vacsinou len obzerala, doma sme rozhodne nemali taku zaplavu. Vela deti uz ani nema nejake velke zelanie. Aj sladkosti pomaly aby clovek vyhadzoval, co vsetko deti podostavaju. V skole ja mam pocit prave, ze sa od nich chce stale menej, len aby nedajboze nemali traumu. Teraz uz nebudu ani znamky. Naozaj je velmi velky rozdiel medzi prvakom na VS pred 20 rokmi a dnes, vobec si uz nemozem dovolit niektore veci ucit. Tiez sa rodicia ovela viac pytaju na nazor deti, davaju im viac na vyber a celkovo sa im vsetko viac prisposobuje. Taktiez samostatnost je mensia, do pomerne vysokeho veku su deti zvyknute, ze je pri nich niekto a niekto za ne riesi veci alebo dava pozor atd. Tych frustracii je podla mna naozaj menej.
Je pravda, ze to obrovske mnozstvo podnetov a velka rychlost udalosti je problem, s tym uplne suhlasim.

Dnes to maju deti po fyzickej stranke lahsie,ale po psychickej ovela narocnejsie.Myslim,ze je dolezite tieto dva "svety" balansovat, jeden posilnovat a ten druhy chranit. Myslim, ze deti je potrebne vystavovat v rozumnej miere stresovym situaciam ak som presvedcena,ze dieta ich je schopne zvladnut a tak si buduje sebavedomie, co je zaklad odolnosti.

@mims138 nepomahat deťom vo všetkom a za každú cenu, nezametat pred nimi cestičku a nezlahcovat im všetko, čo sa da, s úmyslom nech vždy všetko dobre dopadne, vyjde, nechať ich žiť v skutočnom svete, zažiť i neúspech, sklamanie, frustráciu. Zároveň stacia situácie v bežnom živote a nie je potrebné im ich este ztazovat.
Je dôležité stat pri nich, byt im oporou, počúvať a snažiť sa o porozumenie. No nechať ich hľadať vlastnu cestu, nepresadzovat vlastne riešenie a nazory. Starať sa o to, aby pocit úspechu, šťastia, zábavy si vyžadoval aj nejakú snahu a námahu. Nech to nie je stále len rýchly dopamin, par klikov a máme o zábavu postarané.

@akvi chápem ako to myslíš.Ano, muž drží v sebe a ťažko prejavuje emócie a neventiluje sa a má vysoký tlak.
@marianarem ja som včera čítala knihu od Radkina Honzaka českého psychiatra, že vysokoškoláci pred 20-30 r mali oveľa viac empatie teraz je každý zameraný na výkon...bolo to na otázku prečo vyrastá toľko psychopatov, narcistov...

@luccija No ono sa asi celkom nevie, v com je problem. Ja praveze vidim povacsine milych, priatelskych mladych ludi, urcite nie bez empatie, ale s mensou frustracnou toleranciou, ked je nieco tazsie, tak frflu, ucia sa casto naspamat aj matematicke predmety a samozrejme sa niektori snazia delegovat svoju pracu na AI. Verim, ze sa to moze lisit medzi skolami, ale nasa ani nie je unikat.

@marianarem podla mna to "venovanie sa" je casto len iluzia. Rodicia dnes dopraju detom viac, to je fakt, tie moznosti su dnes nekonecne. Ale neviem, ci ten cas je kvalitny, podla mna skor nie. Take to zitie "tu a teraz", to mnohi nevedia a preto nedokazu ani detom dat tu skutocnu pozornost. Ja to vnimam na dospelych vseobecne, ako nevedia zit v pritomnosti. Siete k tomu velmi prispievaju. Ked idem v autobuse, vsimam si ludi - 90% cumi do mobilu, je minimum ludi, ktori sa rozpravaju, vnimaju okolie, realitu. Male deti sedia vedla rodicov, ktori cumia do obrazovky a jedine, co pocuju, su nejake prikazy a zakazy, ked zacnu byt neposedne.. Ja ked som bola mala a sli sme busom, mne mama vzdy nieco rozpravala, ja som sa pytala, vnimali sme pritomny okamih.. Toto dnes nie je. A preto mam dost pochybnosti o kvalite toho casu.. A tiez si myslim, ze su velke rozdiely v tom pristupe rodicov, ovela vacsie, ako boli v minulosti. A ano, vnimam aj to, ze nasi rodicia tiez nemali nejako extra cas na nas, praveze sme boli casto sami. Ale uz ked nam ten cas venovali, tak bol taky plnsi podla mna, nie len cista "telesna pritomnost", ale taka skutocna..

Pridávam sa k názoru, že je teraz skôr záťaž na psychiku, deti už vlastne v škole "pracujú" duševne. To, čo my sme vstrebávali prirodzenejšie a pomalším tempom (nebol internet), to oni prejdú rýchlym tempom.
Pracovala som niekoľko rokov v školstve, a keď to porovnám, ako sme my boli vedení, väčšinu látky som pochopila priamo na hodine, úloh bolo menej, nerobili sme kadejaké projekty, atď. Teraz je dieťa v škole od rána do tej 14. tej, 15. tej poobede a doma ho čakajú domáce úlohy, čo je zas duševná práca. Vlastne dieťa má za sebou šichtu v škole a doma ďalšiu... Nie je to dobré. A to sa týky aj dospelých, v práci pracuje jeden človek za troch. Doma ešte dokončuje, maily, úlohy,... Chýba nejaký rozumný balans.

Veľmi zaujímava téma.. nuž myslím, že v prvom rade treba začať od seba. Je to každodenná výzva aj pre nás dospelých. Deti sú vo vývine a majú rôzne povahy a rôzne zázemie ... Neviem, či existuje jednotný návod...
Príklad: Niekto po konštruktívnej kritike zlepší svoje chyby, iný na to reaguje zrútením. A naopak niekto po chvale zaspí na vavrínoch a iného posilňuje práve pozitívna spätná väzba...