Ako pomôcť synovi prekonať strach zo škôlky?
Žienky moje, môj Miško začal od stredy chodiť do škôlky... hotová katastrofa. Celé ráno plač, aj v škôlke plač, ani sa nezapája do hier, len si pomrnkáva "maminka moja kde si", doma je apatický, nechce sa so mnou ani hrat, ani nic, co predtym sme sa spolu nahrali a nasmiali..... Večer nechce ani zaspinkať, aby nebolo ráno. Vždy som mu o škôlke pekne rozprávala, boli sme sa tam pozrieť, keď bol doma so mnou, tak som ho dávala na 4 hod týždenne do súkromných jasličiek a tam to celkom zvládal...ale teraz je to strašné, srdce mi trhá...on sa nehnevá, ale strašne smúti... a už aj keď ho mám na rukách, tak opakuje kde je moja maminka a potom sa spamätá... vychovávam ho so všetkou láskou, má určené aj hranice, ale je na mňa veľmi naviazaný. aj ja na neho... neviem, ako to zvládať. v noci sa mi budí s plačom, že nechce ísť do škôlky...snažím sa byť pred ním silná, pozitívne motivujem, rozprávam o škôlke len pekne, aj keď tieto dni sa snažím len opýtať čo robil v škôlke a potom ju už nespomínať...ale neviem ako ďalej... ked mi place, ze sa boji o moj zivot ked nie som pri nom...ze sa boji, ze sa mi nieco stane...neviem, kde na to prisiel...ale je velmi rozumny. Vysvetlujem trpezlivo, niekedy aj obraciam na zart...neviem ako dalej, ako mu pomoct... pomooooc
ika_ba, suz2
Skuste sa s tou ucitelkou porozpravat, nie uplne v zlom, ale teda nejako jej vysvetlit stav vasich deti. Ze potrebuju cas a trpezlivost. Ved su typy deti, ktore sa hned zaradia a su v pohode a druhe potrebuju vela casu. A hlavne nepotrebuju citit od ucitelky nenavist, nemusia ich milovat, ale pohladkat, upokojit by mali.
U nas som sa ja porozpravala som sa s tou ucitelkou v dobrom ,ale aby ma brali vazne aj troska rázne..samozrejme nakoniec som bola aj uplakana..kedze som taky citlivejsi typ a bolo mi toho krpca luto ;(
Uz pred casom som sem piasala o mojom synovi, ze ho ucitelka dala uz na treti den do kuta..na druhy den som isla za nimi, ze teda mi je luto ze je moj syn zivsi, ci ho mam dat do specialnej skolky, ked nespolupracuje (opakujem ze to boolo hned ten ptrvy tyzden co zacala skolka). Ze teda mali by s tym ratat, ze medzi 24 detmi budu mat par hyperaktivnejsich (lebo som bola svedkom ako tam "riesila" babicku, ktora prisla pre vnuka, tak ten nas nie je sam taky)...vecer sa mi budil, ze uz do skolky nechce ist, ze sa boji ze bude v kute! Pytala som sa jej ako ho mam teda rano motivovat ze mu bude v skolke super, ked to tak nie je a za kazde neposluchnutie bude v kute alebo na hambe.
Povedala som im ze Simon od 9 mesiacov nechodi a nesedi, miesto toho beha-lieta a aj pri jedeni sa mrvi..je uz taky. POtom sa to ymenilo, teda v kute nebol a rano do skolky neplakal. Tak verim, ze sa ucitelka uvadomila, a berie ho trosku s rezervou. Teraz uz je tyzden doma s nadchou, tak od pondelka nam to zacne od znova, verim, ze to bude dobre.
ahoj, no nakoniec si zvykla, od oktobra zacala chodit na cely den a potom si ju ucitelky aj chvalili, a co som rada vidim, ze aj deticky ju prijali medzi seba, sice po dlhsej prestavke ako boli vianoce boli zase slzicky, ale to je normalne
@siska53 u nas sa to zlepsilo. Sice by tam stale najradsej nechodil, ale da si uz povedat. Len akurat mi dnes vravel, ze pani ucitelka mu zakazala nosit do skolky svojho macka, tak mu bolo z toho do placu. Som zvedava, co bude rano, ked pojdeme. Deti si bezne nosia svoju jednu hracku, tak si bude nadalej aj on.
@suz2 srdce mi trhá.. ak čo i len trochu môžeš, tak si ho vezmi späť domov.. o rok už môže byť úplne iná situácia, nedá sa rok ešte vydržať, určite nie? vždy existujú možnosti, vždy..