Ako predísť rozmaznanej výchove dieťaťa?

Je veľa dobrých a dostupnych kníh o rešpektujúcej výchove, deti potrebujú mantinely, hranice ale to nevylučuje láskavý prístup a byť tam pre dieťa, keď to potrebuje. Neznamená to dovoliť všetko. Musíš byť dôsledná vo vychove.
Je to veľmi ťažké aj keď máš pred sebou vzor.
Mne sa napr paci kniha Ako hovorit s deťmi, aby počúvali.
V tvojom prípade by som možno zvazila aj psychoterapiu, keďže píšeš, že to ma dosah aj na tvoj súčasný život, nevieš sa podrobiť autoritám, čo nie je nutne zle, len som mala taky pocit, že obmedzuje ta to na trhu práce, že kvôli tomu si živnostník a zarábaš málo. So psychológom to vieš prebrať podrobnejšie. Aj tu výchovu, koniec koncom vždy sú nejaké nové, nečakané situácie vo vychove.

@ukgirls + aj pre autorku
Treba mať na pamäti aj to, že dieťa sa narodí aj s nejakým temperamentom, čo nevieš (efektívne) ovplyvniť výchovou. Ja by som bola opatrná s výrokmi, že "u nás stačí zdvihnúť hlas a malá vie.." lebo možno s ďalším dieťaťom pri rovnakej výchove by to vôbec nefungovalo... Nechcem sa hádať, len toto mi tak bilo do očí...

@bolarazjedna preto piem navod na vychovu nieje a ako o je u nas 🙄

Určiť si hranice (nie výchovné ale ani capnutie pozadku neuznávam to ).na FB je plní profilu kde sa venujú výchove detí. Ich hraniciam .
Ale základ sú pravidlá ktoré potrebuje každý .
Ďalšie je to aby testovali ine osoby príbuzných ale aj cudzích.
Dieťa sa musí na učiť že ľudia môžu mať rôzne názory ale zase treba prijať vypočuť si aj názor dieťa .a tiež nekúpiť alebo neurobiť vždy čo si dieťa zmyslí .áno rodič má byť kamarát aby dieťa malo istou dôveru a mohli sa zveriť ale zároveň to má byť autorita ,vzor , učiteľ proste všetko v jednom

@dory11 ďakujem za názor určite si prečítam nejaké knižky a psychológa tiež skúsim

Ahoj, vidím u Teba prejavy Aspergera, nemáš diagnostikované nič?

@ika02 v detstve som mala znaky autizmu áno

@ika02 som na Tom presne ako ty ale ja mám deti 4a manžela a jedno dieťa ktoré okrem toho že práve naopak je nadpriemerne inteligentný, vychováva sa veľmi ťažko (tiež je po odcovy -co nieje ako výhovorka ale človek ľahšie chápe niekoho kto ma podobnú povahu ako on...a ten má tiež v niektorých oblastiach života dosť zaujímavý pohľad na svet čo má niekedy štve ale má druhej strane vidím tie pozitíva ktoré nám prináša aj keď často vidím aj odsúdenie okolia-tiez nieje absolútne ambiciózny má úplne iné hodnoty a zároveň by sa rozdal..on je už ale dospelý a tak ho nemôže už nik vychovávať) môj syn je na domácej škole čo je výhoda lebo nemusím mať v tomto stres o znamky... Na jednej strane sa veľa školských veci naučil už veľmi malý ale naopak niektoré zručnosti ako obúvať ponožky aale aj veľa sociálnych zručností mu nešli fakt dlho... A presne má povahu že keď ho napomenies alebo jednoducho upozornis tak sa zatne a je koniec a toto je asi to najťažšie... Tiež mi okolie vraví že musím byť prísnejšia lebo je lenivý a nie je samostatný.. tiež bude mať 10... Vidím že na neho viac pomáha keď sa pokúšam o spoluprácu ..a v učení sa jeho "tvrdohlavosť" prejavuje tiež... Učí sa len keď ho niečo baví takže áno matiku zvláda aj 7.macku aj v tomto na sebe pracuje Len vybrané slová tie sa v živote naspamäť nenaučil... Ale o to nejde ja verím že nájde svoje miesto v živote rovnako ako tvoj syn a potrebuje asi viac slobody (v Tom v čom môže mať slobodu a ja verím že dieťa má mať v učení a rozvíjaní sa veľa slobody lebo potrebuje mať dopamín na to aby efektívne sa naozaj učilo ...neverím že má moc zmysel sedieť nad učením s ním ak on ma vypnutí hlavu a nezáujem o niečo správna motivácia predovšetkým vlastná je základ...beriem to tak že učenie je nie len vedomostné ale aj manuálne a sociálne a vyzerá že niektoré tvoj syn zvláda dobrem..zAmerala by som sa určite veľa na to čo mu ide.)..ja by som možno skúsila ak za cenu horších známok kedze už má 10 bude už o rok na druhom stupni ...s tou dôverou (ja viem že je to ťažké lebo je obrovský tlak na tie známky v dnešnej dobe aj potom v súvislosti so strednou školou) že by som mu nechala oveľa voľnejšie prístup v tých školských veciach...len to je ťažko lebo ak sa takéto niečo pri dieťati urobí naozaj to ma za následok že on najprv prestane úplne sa tým povinnostiam venovať a aj za najeky čas už po nejakých negatívnych následkoch zo školy zase začne.. Ak má dys ale je dôležité aby si na neho nevybehovala ak niečo nevie ...ak sa správa neslušne to je iné treba vysvetliť vždy a tiež poukázať na chybu ak niečo nevie nerobila by som to určite... Ja sama som podedila dysleciu a dysgrafiu po mojom otcovi... A čítanie a písanie bolo pre mňa utrpenie a veľmi som trpela keď sa mi vysmievali za to a poukazovali na ten rozdiel...papier som nemala diagnostikovaná som nebola... Zato matika mi išla...mala som prehnane prísnu výchovu..preto som tiež klamala rodičov ohľadom známok a neucila som sa asi 5rokov v škole ....(Na 8rocnom gymnáziu) Daj tu látku nižšie pri tých nárokoch na známky .. mňa moje dieťa neklame lebo sa má nebojí da sa povedať že je v niektorých veciach aj rozmaznané z pohľadu z vonku... Ja však viem aká je povaha a má hranice veľké tam kde ich potrebuje a viem že ostatné moje deti sú oveľa samostatnejšie a zodpovednejšie a tiež sociálne slušnejšie.. tiež niekedy aj závidia že on neho to nečakám (neznamená že nepoukazem predovšetkým jeho neslušné chovanie a nevysvetlil) ale vidím že to ešte jednoducho nemôže dosiahnuť... A zase si nemyslí že nevypenim... Je niekedy ako z mesiaca kedy spadol...takže niekedy už tiež som zúfalá... Ale vždy sa snažím odraziť od dna a začať nový deň odznova... Náročné deti sa vychovávajú ťažko a naozaj neverím že je to len tvoja chýba aj keď možno máš niektoré pristúpi nevhodné na jeho povahu ale tiež je tu spoločenský tlak nie je to ľahké ... A vybavila by som mu všetky papiere ktoré na svoje dys potrebuje a možno aj asistenta do triedy... Lebo na teba je to úplne prirodzene priveľa...je fain keď sa rozložia sily...

@oskvarka apropo tiež mám prejaví aspergera a preto mi to možno tak nejde niekedy s tým mojim synom... Ale ešte ma napadlo že pri takýchto deťoch je to naozaj o dobrých učiteľoch a dospelých vzoroch ..taký ktorý si ich získajú a oni pre nimi budú mať prirodzenú autoritu a nie strach... Môj nechodí možno do školy ale chodí an viac krúžkov(aj keď nie vždy ochotne v danej situácii lebo ma ťažko veľmi si organizovať čas ak práve robí niečo čo ho zaujíma) ale sú to také kde obsah ho naozaj zaujíma je kvalitný a učiteľ je naozaj autorita .. aj tam to niekedy zaskripe ale veľmi to pomáha (aj mne že mám oddych od neho -taketo deti potrebujú veľa tvojho času čo aj vieš a tým pádom mám čas pre seba vydýchnuť usporiadať si myšlienky) a tiež tá rozmanitosť ze má viac autorít okolo seba nie len mňam..som za to vďačná že u nás máme centrum voľného času naozaj s kvalitnými ľuďmi a krúžkami, kde môj syn je ochotný chodiť a on je naozaj náročný na obsah a aj prístup..je to jednoducho tak a hlavne možno mňa drží to že viem že naozaj nieje to moja chýba z väčšej časti...keďže nie som samozrejme rodený psychológ ani matka roka... Ale ostatné detu sú jednoducho povahovo iné...

Zamerala by som sa teda aj na dobrých učiteľov takých čo vedia deti chytiť za srdce .. aby ho motivoval ...a tiež na to aby mu tie úlohy doma a to učenie netrvalo viac ako pol hodinku hodinku to je fakt maximum... Lebo deti s dys majú pomalšíe pracovné tempo ale pre dieťa je náročné a veľmi demotivujuce tak dlho sedieť nad úlohami...

@bolarazjedna presne tak..ja mám 4deti ...čo na dve platí pri treťom musím byť kreatívnejšie a na štvrtého neplatí takmer nič aj keď sa na hlavu postavím...

Určí si mantinely, odkiaľ pokiaľ je to pre tvoju dcéru možné akceptovať. Určite nič nevynucovat plačom, aj keď vsetke deti to robia a skúšajú na mamky, čo môžu.