Ako prestať kričať na deti: Tipy a rady

občas na deti zakričí každý, to nie je zas taká katastrofa. Ale keď ťa vytáčajú tak, že kričíš v jednom kuse, tak asi je chyba niekde vo výchove. Skús sa zamerať na to, prečo sú takí neposlušní a odstraňuj príčinu, inak budeš vrieskať stále a zbytočne sa budeš zamýšľať nad tým, ako kričať menej. Treba riešiť primárnu príčinu, inak je to ako keď človeku so zápalom pľúc dávaš len lieky proti kašľu, ale neliečiš zápal, ktorého dôsledkom ten kašeľ je

Urob si exkurziu k susede a inspiruj sa jej vychovou. Deti treba navnimat, napojit sa na ne, komunikovat s nimi. Nie ze ty umyvas riad a z inej izby hulakas aby nevrieskali. Treba im rozpravat, podme, ideme umyt taniere, pomozete mame, budeme to mat rychlo hotove a potom spolu mozeme ist hru. Atd.
Dnes som bola v zoo, 2 matky s detmi sa navzajom rozpravali, deti mali navolno, vrieskali, hucali, dupotali, deti neriesili. Ja som s dcerou ticho sedela na vyhliadke nad ohradou s vlkmi. Prisli tito huroni, hovorim im, ze ked chcete vidiet vlky, musite byt tichucko, aby vas nepoculi. Deti okamzite stichli, dokonca vlastne matky upozornovali, aby boli ticho a nerozpravali. Cize treba sa detom venovat.

@0silvia0 ale ako vieme sú deti a deti, jasne, ze deti boli ticho, keď chceli vidieť vlkov, ale keď pozerajú na vlkov tak sa hrajú podľa seba a áno deti sa hrajú aj hlučne a najmä keď je viac deti.

@777januska777 no v tejto dnesnej situacii keby som im ja, cudzia osoba nepovedala, ze maju byt ticho, tak ich mamy im to nepovedia, lebo sa rozpravali medzi sebou a nevnimali svoje deti. A hucali by dalej.
To bol len priklad, ako sa da s detmi pracovat, jasne, ze rodicia toho nie su schopni 24/7. Ale deti velmi radi spolupracuju, a ked to rodicia s nimi vedia, je to super. A jasne, ze su deti a deti, na niektore nemaju nervy ani vlastni rodicia.

@777januska777 keby ti rodičia čo majú viac detí kričali zase by o nich každý vravel, načo si ich toľko robili keď musia kričať 😅 to je tak.. (ale ano, ja tiež poznám presne taký prípad, ja som vždy chcela mať deti ktoré sa vedia chovať a tak od malička ich mentorujem a vysvetľujem čo áno a čo nie)

Ja som tiež neprišla na to ako nekricat, hovorím s deťmi kľudne, dohadujem sa, aj ma počúvajú.. až na to, že nie vždy splnia to, na čom sme sa dohodli.. vtedy opakujem, niekoľko krát kľudne avšak ignorácia ma dokáže dostať do takej vyvrtky že zrazu upratujú aj ľudia na ulici 😅 vždy som si myslela že som cholerik, ale nie som.. som len proste človek čo ho neuveriteľne frustruje keď na neho deti pridlho seru a ignorujú.. inak su moje deti vždy chvalene okolím, ale vedia ma niekedy pekne nasrať.. a áno, neznášam keď sa doťahujú a to sa stupňuje a potom sa začnú hádať pre neuveriteľnú blbosť.. neviem teda ako sa dá naučiť prestať kričať, mrzí ma to.. ale jednoducho sú situácie keď prekročia hranice..

@0silvia0 áno ale tak asi sa stretli po čase a chceli sa porozprávať. A deti sa hrali, tak co a prečo ich majú okrikovat? Myslím, ze mamam v tom momente bolo jedno ci deti vidia zvieratá alebo nie. A to nevravím ako výčitku, len ako situáciu, ze niekedy nemáš chuť vkuse riešiť deti.

@777januska777 sme sa asi nepochopili, ja vobec nepisem o okrikovani. Prave naopak, ze sa tomu okrikovaniu da krasne predist vhodnym zaujatim deti. Ale chapem, ze aj mamy sa potrebuju porozpravat a chapem, ze aj rodic je len clovek a nema chut vzdelavat a edukovat 24/7.

@matrioshka333
@777januska777
myslím si ze je to tak, ja som ta nekriciaca matka, za jedno mám taku povahu máločo ma nahnevá a za druhé moja mama cele moje detstvo kričala, takže mám ku kriku fakt extra averziu ..
Dieťa som ovela menej riesila ako ine maminy, neprišlo mi to dôležité, pokiaľ neobťažovala druhých alebo nerobila niečo nebezpečne mohla si v podstate robit co chcela… takže som si ušetrila pomerne dosť dôvodov na krik.
A tým ze kričať mi samej od seba len tak nejde vedela som si nájsť ine spôsoby ako usmerniť dieťa .

Je to skratka dosť aj o povahe danej maminy. Zas ked sem tam niekto zvýši hlas je to úplne normálne, problem podľa mňa je vtedy ked už to presahuje mieru únosnosti - ze fakt sa v tej domácnosti hučí nonstop

@jana_eyre_2 áno to je pravda. Ale ja si aj myslím, že pre zachovanie psychického zdravia nie sú také vystresovane na "maličkostiach". Tie deti bývajú skôr také skúsené a samostatnejšie, takže v tom vidím výhody a dobre veci v takej výchove.

@lujza123 to si myslím, ze je presne aj o povahe, ty si taky iný typ, kľudnejší. Zas sú rôzne matky, niektoré viac veci dokáže nahnevať. Ja som napriklad typ skôr taky emocionálny, ze ma veľa veci dokaze nahnevať, ale aj rozosmiať a potešiť. Ked ma napriklad niečo nahnevá kričím alebo sa nahnevam, ale zas rýchlo ma hnev prejde a potom mi to príde ľúto. A ono celkovo sa s takou povahou ako mam ja ťažšie pracuje a nedá sa to úplne odstrániť. A také akoze počítanie do 10 to ma dokáže ešte oveľa viac vytočiť. Mne to príde ako taky tlakový hrniec, ktorý musíš uvoľniť, lebo keď ho držíš a držíš buchne ešte viac. Tak preto je dobré predchádzať takým veciam a teda snažiť sa vyhýbať kritickým situáciám, lebo kritická situácia keď nastane je to náročné. Ale akože obdivujem a závidím ti tu pokojnú povahu.

@lujza123 určite to je aj o povahe, ale jednoducho je to aj o tom ako deti dokážu počúvať druhu stranu a najmä aj o Tom kolke deti sa doma ovplyvňujú - je jednoducho iné mať jedno dieťa a viac detí.. to je fakt..

chlapci to casto nedokážu.. napríklad na dcéru nemusím nikdy zvýšiť hlas, lebo s ňou sa dá úplne normálne dohodnúť.. počúvame sa navzájom.. nemá ani tendenciu do bratov vŕtať ako to robia moji chalani.. keď jeden začne druhého provokovať, situácia sa stupňuje a normálne dohody nepočujú, tak jednoducho nastupuje krik..

Ako príklad - všetci sú v bazéne, bláznia sa.. lenže chlapci začínajú prekračovať hranice, dcéra povie aby ju syn prestal stuchat do rebier.. jasne a priamo.. on povie, ale ti nič nerobím, potom prestane ale o chvíľu sa k stuchaniu vráti.. nastúpim ja, upozorním ho nech prestane, pretože bla, bla, bla (rozumej rozhovor co sa robí a nerobí) on podráždený "ale ja som nič nerobil, ona má škrabla keď sa ponarala" dokola dokola opakujúca sa situácia, vravím mu aby šiel von, lebo sa nevie správať.. do toho sa pridá najmladší, zase na bratovu stranu.. brat ale zase do neho stíchne keď vychádza nastvano z bazéna, načo najmladší začne hucat (ma takú povahu) aaaauuuu, ty si ma buchol.. toto je tak cca 15minutova situácia, začnú po sebe vrieskať, mna už ani nepočuť, až BUM vybuchnem ja! Zrazu všetko ide, poslušne vyjdú z bazéna, prestanú sa stuchat, sacat a už sú najlepší kamaráti.. no proste 1000takychto podobných situácii denne... 😅

@777januska777 a mozno deti vedia, ze odtial potial😂 proste nemaju cas sa s nimi serinkat ako my menejpocetne rodiny. Dnes ked na mna syn nasraty a unaveny v parku tri krat nezakrical:bud uz ticho mama!!! Tak ani raz😂 a to ho od zeme nevidno, drzan maly

@0silvia0 hlavne. Vy máte zrejme len jedno dieťa. To je pochopiteľné, že je to ľahšie zaujať. Skúste sa niekam ponáhľať, mať minimálne dve malé deti a nespolupracuje ani jedno 😉😊 každé to dieťa má vlastnú osobnosť... Čo sa týka mamičiek. Za mňa: ak si chceli pokecať, mali ísť s deťmi na ihrisko, nie do zoo, kde môžu rušiť ostatných návštevníkov 🤷‍♀️

@bodzlomu mam dve deti, ale moj prispevok bol o niecom inom. O volbe zaujat deti pred kricanim.
A ano, velakrat som sa s mojimi detmi ponahlala, ja viem co je to mat 2 deti, neboj.

@lujza123 a hlavne ako som písala aj inej mamine. Je to aj o tom, že je iné mať jedno dieťa a mať napr. Dve a obe s výraznou osobnosťou...
Ja som mala otca alkoholika a ten nás doslova mlátil, nekričal. A možno preto sa sama kriku podvedome bojím. Paradoxne, keď mám pocit, že som "zahnaná do kúta", zvyšujem hlas, bez toho, aby som si to uvedomovala 😞 môže ísť napr. O horlivú diskusiu medzi dospelákmi. Každý sme iný a nesieme si traumy z detstva a spracovávame ich inak

@0silvia0 pochopila som, čo ste mysleli 😉 a áno. Máte pravdu. Je lepšie skúsiť to inak ako krikom, s tým samozrejme súhlasím. Ale občas sa skutočne nedá 😁 aj maminy majú blbé dni, nielen deti

@bodzlomu no ved jasne, ja to chapem. Aj rodic je len clovek

@jana_eyre_2
@bodzlomu určite je z hľadiska kriku ine mať jedno dieťa a mať ich viac, hlavne ked sa rozdivočia to bez zvýšenia hlasu nejde. V tomto majú výhodu muži alebo aj ženy s hlbším, prenikavejsim hlasom a dominantnejšou povahou tím stačí len použiť trochu ráznejší tón a decka (aj dospely) stoja pozore 😀
Síce mám len 1 dieťa, ale roky som robila animátorku v detských táboroch takže mám skúsenosti so skupinami deti rôzneho veku. Mali sme aj niekolko turnusov deti z DD a to už bolo úplne ine kafe, jednak spolu vyrastali takže tie ich vzťahy boli ako súrodenecké, viac si k sebe dovolili plus ich pôvod, temperament a ústavná starostlivosť spravili svoje.

V určitej miere je krik/zvysenie hlasu po deťoch úplne normálne, podľa mňa problem je ked už sam rodič tuší ze kričí moc, dvesto krát za deň a nebodaj ked už ho upozorňujú susedia vtedy treba s tým niečo robit.

keď niečo spraví čo nemá
pomyslieť si že keď nejde o život ide o hovno a potom mu to slušne vysvetliť
funguje to neboj 👍