Ako reagujete, keď vás dieťa udrie?
Zdravím mam dcéru 1 r a 2 m , posledný týždeň keď sa jej niečo nepáči,napr nechce ísť do stoličky kde papa tak ma začne "capat" vôbec neviem ako na toto reagovať je to moje prve dieťa a nema mi kto poradiť
Anonym moja doniesla plutie zo skolky🤪🤪🤪 3r mala…. Nevie naozaj plut prska.a co ju mam zato tlct?
Dookola to sa nesmie alebo ignorujem…na 90% sa to zlepsilo.
Ono treba vela trpezlivosti.mohla som ist kratsou cestou s jednu jej struhnut ako by to daktore spravili ale nie Dakujem….
Ja ti poviem trpezlivost a spravny pristup ruze prinasa😁
@hennyinnsbruck tak toto ja viem, len ona píše ze nikdy nedostal a ze svoju mamu bije pluje a hádže po nej veci. Ty kokso ze zo škôlky, no mam dosť, to už sa teda teším, čo sa tam dcérka všetko nauci.
@mirkasmile to sa dalo čakať že ťa tu zvozia.Ja s tvojim nazorom súhlasim.Tiež sa našej generácii nestalo nič a sfasli sme a tu sme.Z tejto generácie čo je teraz ozaj neviem čo vyrastie.Decko je na piedestáli nech rodičov aj zahluší.Mimochodom aj našu susedu mlati jej skoro 3 ročný syn a nevie si s nim rady ale tiež nikdy nedostal po zadku
😀 nemusíte mať strach, teta s mužom po sebe nepluju 😉
Treba povedat nie a mysliet to vazne, seriozne sa proti tomu ohradit. Niekto sice hovori a hovori, ale ani sam si neveri, ze by mal mat autoritu, alebo ze by ho niekto mohol brat vazne. To potom dieta citi a vazne to neberie.
Pripadne ja som od maleho aj poodisla dalej, aby videl, ze je mi to neprijemne a nebudem tym padom v jeho tesnej blizkosti, kde mi hrozi buchnat.
@liusa82 pohodka 😀 vedľa suseda sa tiež vyjadrila,že by na dieťa rukou nesiahla, a keď ma nevidela na dvore kvetiny polievať, tak po deťoch hučala a capala ich jedna radosť 🤷
Keď som jej to pripomenula, tak to ospravedlnila tym,že jej rupli nervy (však ale mne sa ospravedlňovať nemusela 😀)
Veľa ľudí sa na nete hrá, aký má fajn život a neviem čo, ale realita je občas iná.
Veď nech si dieťa každý vychováva ako uzná za vhodné, pokiaľ ho netýra, a dáva mu všetko, čo to dieťa potrebuje.
Tiež treba myslieť na to,že každé dieťa je iné, a žiaľ nie na každé zaberie Nesmieš, Nemôžeš.
Anonym v skolke sa naucia aj par blbosti ale to je pohoda😊to su malickosti
@liusa82 mňa nikdy nebili, som ročník 84 a nemám pocit že by zomna vyrástlo niečo zle.. bit 14mesacne dieťa vôbec nie je ok.. a to mi už uslo že som pár krát dala starším deťom po riti.. len rozdiel je v tom, že na to nie som hrdá a som presvedčená o Tom, že to nič nevyriešilo..
@liusa82 no aj moja nikdy nedostala po zadku a predstav si ze je to dieta bez vzdoru ktore akceptuje nie , nehadze sa o zem ,nikoho netlce a ma Respekt… zvlastne ze ?netreba hadzat vsetkych do 1 neho vreca.
Ale toto su naj vyhovorky tiez som dostala s tu som…to mas stastie ja tu som tiez ale z nasledkami🤷🏼♀️
Preto zamna, bitie capanie nie …. Psa si netlcem a nie to vlastne dieta,co mi doveruje a uci sa a skusa a spoznava….
Autorka. Zamysli sa nad tym preco ta bije? Sama si povedala ze sa to stane vtedy ked ju do niecoho nutis proti jej voli. Ta bitka je jej sposob komunikacie. Hovori ti: Nepaci sa mi ze si ma donutila tu sediet. Nechcem to. Tvoje dieta s tebou komunikuje tak, ako ty komunikujes s nim. Ty si prva pouzila svoju moc a silu ked si ju donutila sediet v stolicke proti jej voli. Ona len reaguje na tvoje nasilne konanie. V tomto momente podla mna ani nemas pravo sa na nu hnevat ze ta bije. Predstav si seba jej situacii. Niekto ta nasilu posadi tam kam nechces. Ako sa budes citit? Stavim sa ze budes pekne nastvana. Snaz sa s nou dohodnut na tom co potrebujes s nou urobit. Najlepsie je, ju poziadat aby do stolicky isla sama. Ale chapem ze v dennom kolotoci je takmer nemozne sa dohadovat s dietatom o kazdej jednej veci.
Ine je ked ta zacne bit ako sposob zabavy alebo len potrebuje otestovat tvoje reakcie, alebo sa naucila nieco nove v skolke a skusa to doma.
@mirkasmile Toto je vychova strachom. Ty nie ze si vedela ze maminych ruzov sa nesmies dotknut, ty si sa bala mami, ze ta zase zbije.
Preco sa dieta musi bat svojho vlastneho rodica... cloveka ktory ho udajne miluje najviac na svete?
@mirkasmile Ahoj, mám taku podarený susedu, čo zatvára svoje dieťa do izby, tam kde má ono izbu mám spálňu a keďže som na rizikovom počujem toho až dosť....bije ho...a vieš čo ? Musia chodiť ku pedopsychiatricke dieťa zmagorete....bije si hlavu o stenu... katastrofa celá.
Moja 2- ročná má zase začala štipat neviem prečo keď zaspáva musí má stipat snažím sa na Tom pracovať už je to lepšie ako bolo
andreatytler Absolútne súhlasím.
@autorka Uvádzaš príklad so stoličkou. Capnutie Ťa prekvapilo. Ide o nesúhlasný prejav dieťaťa s tým, ako ho vezmeš na ruky. Skús sa mu pozrieť do očí, na čo myslí? Potrebuje Tvoje slová, úsmev, nežný dotyk. Prípravu od Teba. Potrebuje vedieť, čo s ním ideš robiť. Som viac ako presvedčená, že Ti dávno vyjadruje svoj názor, najprv v pohľade, potom v prejave rúk, nôh, tela, zvukov. Keď na to nereaguješ, zvolí si spôsob, ktorý vnímaš a keďže si ho zaznamenala, bude vedieť, že to je spôsob, ktorým s Tebou komunikuje. Pretože ho v Tebe vidí ako vzor.
Deti nás učia. Je na nás, ako to dokážeme prijať, ako sa dokážeme vysporiadať s tým, čo sa nám snažia povedať. Ako dokážeme vniknúť do ich spôsobu myslenia.
Tým, že prijmeme možnosť učiť sa od nich, prijmeme aj to, že môžeme robiť chyby. A z nich sa učiť. A teda dieťa môže robiť chyby, pretože sa z nich učí.
Spôsob, ktorým komunikuješ s dietaťom od počiatku, vytvára čoraz hlbšie koľaje toho, ako budete spolu, SPOLU, komunikovať celý život.
@ivanki Pointa je v tom ze ty jej das ruky prec ako prva. Ty uplatnis svoju silu, chytis jej ryky a das jej ich prec proti jej voli. To sa jej nepaci, nahnevala si ju a tak to zopakuje aby ta tym nastvala spat a kedze vie ze to nie je spravne, maskuje to smiechom... stavim sa ze je to taky falosny, sileny smiech a nie ten zvonivy, radostny smiech od srdca.
Pozri sa na celu situaciu znovu, na to co sa dialo pred tym ako si jej dala ruky prec. Robila nieco co ju zaujimalo? Skumala nieco nove? Hrala sa s niecim? Ak to bolo nieco nebezpecne, daj ruky prec ale hned za tym vysvetli ze si to urobila preto lebo sa bojis ze sa porani a to nemozes dovolit.
Inac uplne malinke deti (6-8 mesiacov) biju rodicov z cisto zabavnych dovodov. Je to pre nich hra. Oni capnu a rodic sa prisne zatvari a povie NO, NO a to ich bavi a tak capnu znovu. V tom veku staci ignorovat a nehrat ich hru. Ked capne, vobec nereaguj. Ona skusi capnut este par krat ale potom ju to prestane bavit.
@vanda323 To s tym stipanim, nemusi byt znak nasilia. Vela deti toto robi pri zaspavani, ze nieco robia s rukami. Skrabkaju, stipu, zmolia ucho (ako nas syn). Skus jej dat do ruky nieco silikonove, co texturou pripomina ludsku kozu... mozno zacne stipat to, aj ked u nas nic nepomohlo. Ale pomoze ze ho necham pozmolit to ucho 5-10 minut a potom len mierne pomiem ze "Uz dost, uz mi to vadi" a on na 95% prestane.
@katkamatka7 Presne tak, deti nas vedia vela naucit. Boze ako sa ja vzdy zahanbim, ked porozmyslam nas situaciu pri ktorej mame krik a plac a doteraz som v kazdej jednej prisla na to ze chybu som prva urobila ja a syn iba reagoval na moje nevhodne spravanie. Deti su uplne ciste a nemaju v sebe ani stipku zla.
@andreatytler Sú určite rôzne deti, rôzne reagujú, rôzne sa prejavujú. Výčitky svedomia, že ako mama niečo nerobím správne, sú skôr či neskôr vynorené napovrch. Deti sú úžasné v tom, ako dokážu odpustiť. Keď im dáme najavo, že ich rešpektujeme, že ich vnímame, keď im dáme pozornosť, ktorú potrebujú. Práve v senzorických obdobiach, kedy spoznávajú niečo nové. Na základe našej reakcie si vytvoria schémy ich reakcií. A tým vytvárajú schémy rodičovských reakcií, kde rodičia spoznávajú nové veci, ale už majú svoje vybehané vzorce správania. Tie sa ťažko menia, pretože sú logickými dôsledkami toho, čo si rodičia zažili od mala.
@katkamatka7 Boze, tie naucene vzorce spravania, to je neskutocne tazke zmenit.☹
@andreatytler To je ako keď začne prameniť rieka. Ten prameň je rôznorodý, ale silný, bude hľadať najschodnejšiu cestu nadol, rôzne sa krútiť, narazí na kameň, náhle pod tlakom zmení smer, narazí na druhý breh, je divokejší a divokejší, z potôčika sa stáva potok, zarýva sa čoraz hlbšie, potom obmýva brehy a stane sa širšou riekou, už pokojnejšou, hlbokou, tajomnou a vleje sa do šíreho mora nekonečného kolobehu.
Tak je dieťa najcitlivejšie pri údere na hranice, tak dokáže prekvapiť prameňom energie v ňom, tak dokáže byť nebezpečné pri nepevnom brehu silnej rieky, tak dokáže prejaviť jednoduchý zákon o stekaní a padaní nadol, pokiaľ nezovrie a nevyparí sa.
@andreatytler 🤷 ale ja svojej maminky nikdy nebála 😀 nikdy čo sa teraz zamýšľam, som nemala pocit strachu z nej, alebo čo. A hovorím, to nebola bitka,že by som mala odtlak na zadku, alebo že by ma 3dni zadok bolel.
@katkamatka7 Wow... krasne prirovnanie.❤
@vanda323 tak....podľa toho,ako to opisuješ, tak je to dosť aj psychické týranie. Zavriem dieťa do izby a tam ho ubijem 🤔 a to už teda musia byť silné údery, keď to aj ty počuješ :/
Keď som bola u tety (býva v byte), byt vedľa nich tam majú dvojičky dievčatá, a každý deň vraj po nich hučí, raz po nich kričal,že ich zabije, to už teta volala normálne políciu.
Hovorím, je rozdiel bitka, kde to dieťa človek mláti hlava nehlava. A je rozdiel dať dieťaťu malý capanec po ruke.
Ja neschvaľujem týranie detí, a ani dospelých osôb 🤷
@andreatytler
k vzorcu spravania… umna sa to dalo zmenit.bola to dlha cesta ale som hrda na seba.nebolo to lahke , ovladat sa ale dala som to🙏🏻
@mirkasmile Ak môžem, pripojím názor mojej mamy. V škôlkárskom veku použila výchovný prostriedok varechu na zadok. Otec kožený opasok, remeň, ale len zvukom, nie úderom. V konkrétnej situácii stáli nad nami s bratom a my sme vedeli, že radšej pôjdeme ku mame po poznanom výprasku s varechou ako po nepoznanom údere remeňom, len z toho zvuku. A vedeli sme, že tú varechu už nechceme nikdy pocítiť na zadku, ani nikde inde. Mama to spravila raz, druhý raz sme už vedeli a ku tretiemu razu nedošlo.
@katkamatka7 varecha, remeň, čokoľvek iné, je podľa už moc 🤷
@mirkasmile Áno, aj pre mňa. Dúfam, že budem používať vhodnejšie metódy a nestratím sa v detskom či pubertálnom vzdore.
@mirkasmile No tak to mas dobre, ze si sa mami nebala. Ja som sa bala a to ma nikdy nebila tak aby som mala odtlak na zadku. A uz vobec nie varechou alebo remenom. Bala som sa skor toho hnevu a zlosti ktory z mami srsal ked ma bila. Bala som sa ze ma nelubi, ze ma da prec, ze ma uz nechce.
Moj muz bol doslova mlateny od svojho otca. Vobec nepochybujem o tom ze sa ho ako dieta bal, ale napriek tomu mi vzdy povie ze si kazdu jednu bitku zasluzil a ze je rad ze ho otec bil, lebo ho tym vychoval v dobreho cloveka. Tomu ja vravim byt zmagoreny na druhu. Dieta si totiz mysli ze bitka je prejav starostlivosti a opatery. Tiez si myslim ze vacsina ludi, co radi bitku, tak robi preto, lebo nic ine nepoznaju a maju neskutocny strach z toho ze nevedia ako na dieta reagovat. Nacapat na zadok je totiz to najjednoduchsie.
@hennyinnsbruck Ja tiez verim ze sa to da... vidim uz na sebe malinke pokroky a tiez som na seba hrda, ale to sebazaprenie v tom momente ked to vo mne vrie je neskutocne. 😲 a najhorsie na tom je ze ked sa na to pozeram spat s odstupom casu, je to doslova prkotina co ma vytocila.
Som velmi rada ze som nasla toto forum a skvele mamicky co tu su... velmi mi pomohli. Bez nich by som urcite vychovavala presne ako moja mama.

@mirkasmile v tomto prípade sa mi natíska otázka, kde male dieťa videlo niekoho pľuť? Alebo na NIEKOHO pľuť? Môj 5r synovec hádam ani nevie co to je, odpľuť si. Lebo dobre, cápanie, hádzanie vecami to sú také bežné prejavy detskej zlosti a vzdoru. Ale pľutie? Malý asi robí, čo vidí doma.