Ako správne vychovať dieťa?

Deti sa nevychovavaju, deti kopírujú správanie rodičov... Choď príkladom.

Hm, keby bol na toto nejaký univerzálny recept tak by neboli týrané deti, neboli by kriminálnici, podvodníci, delikventi, alkoholici, gameblari, …..

Proste univerzálny recep na výchovu neexistuje

Ja mam zatial len 3.5rocneho, ale myslim si, ze podstata je v tom, aky je rodic. Neda sa dietatu vstepit sebavedomie, ak ho rodic nema. Ani slusnost a ani nic ine. A tiez si nezakladam na tom, aby s nim nikdy nebol problem. Problemy sa v zivote ludi objavuju, takze skor by som chcela, aby si osvojil princip, ze problemy mozu nastat, ale daju sa a maju sa riesit.

Presne. Som si myslela, že kopírujú. Veľmi rýchlo dokážem vybuchnut… ale naučiť sa ovládať potrebujem.. 😰
Nehovorím, som láskavá milujem ho, stiskame sa milujem ho. Poviem mu sky je šikovný úžasný sle keď niečo.
Dokážem nakricat a potom si vždy poviem… až POTOM, že veď to je dieťa…

Stotoznujem sa uplne s @thoughtfulweirdo. A co mne dosť pomohlo, boli dve veci: že som sa upokojila, pretože ja som bola extrémny nervak a netrpezlivý človek prvé dva roky po porode a že som si upratala v hlave, čo vlastne od svojho rodičovstva očakávam - nie od deti, ale od seba samej. Ja viem, že ono sa to medzi dospelými často nerieši (lebo veď aj my sme dostali na zadok a nedovolili sme si papulovat, ani nas sa nikto nepýtal na názor a sme tu - ako sa často a obľubou hovorí).. ale napr v mojom prípade to bolo dosť podstatne upratat si vlastne mindraky a nastaviť, co deťom chcem odovzdať a co nie. A veru krik to nebol. Samozrejme, všetko s mierou primeranou veku a hraniciam, ktoré mame doma nastavene. Zatiaľ sa mi to osvedčuje, uvidime co bude v dospelosti. Takze moja rada je len robiť tak, ako to citis a sama najlepšie uvidis, akým smerom máš odozvu od dietata. To, či rodič robí správne, sa aj tak ukáže vždy až neskor. Zial, univerzálny recept na to, co je to byt správny človek, neexistuje.

A mozno ešte jedna vec, ktorá mi pri výchove ide vždy hlavou - netreba si cez deti plnit svoje sny, plány, predstavy, ako by mali veci vyzerať, ako očakávame, ze sa budú správať, rozhodovať a mysliet. Jasne, ze primerane veku, ale toto sa buduje podľa mna od malicka. Zial, vidim na množstve dospelých ľudí v mojom okoli, ktorí sa aj v dospelosti boja povedať, co vlastne citia, chcú a robia tak, ako si rodič želá, len aby sa nehneval alebo nedajbože aby ho to dospele dieťa nesklamalo.

Pozri si internetovy kurz vychovy co sa vola Nevychova.
Maju tam niekolko prevratnych zasad ako vychovavat deti. Napriklad to ze dieta si zasluzi od rodica rovnaky respekt ako akykolvek dospely clovek. Dieta ma pravo na vsetky svoje emocie, aj tie ktore povazujeme za zle, ako napriklad hnev.
Mna dnes nesmierne dojal tento ich prispevok:
https://www.nevychova.cz/blog/detska-vlidnost-a...

Stačí pekne žiť a dieťa sa pridá.

Mne záleží na tom, aby bolo moje dieťa v živote šťastne a spokojne viac ako na tom, aby bolo úspešné. To je asi ovplyvnené touto dobou. Nakoľko by som ho chcela vychovávať lepšie než podľa toho, čo som si odniesla z detstva alebo rodiny dosť študujem. Ono tie zásady v dnešnej výchove nesú to iste posolstvo, takze staci 1-2 knihy a to určite nájdeš, alebo nejaký on-line kurz, články, videá.

Podľa mna je dôležité vedieť nielen to, čo nerobiť (čo nechcem robiť), ale vedieť aj, čo robiť namiesto toho. Tak to funguje i pri tom hneve. Uvedomovat si svoje pocity, keď viem, že začínam byt nervna, oddialiť reakciu, v danej chvíli radšej neriešiť, ak to nie je život a zdravie ohrozujúce, odísť, upokojiť sa. Zhodnotiť situáciu, reagovat pokojnejšie. Nie je dobre desať krát niečo dieťaťu opakovať, snažiť sa za každú cenu dohodnúť, v človeku stúpa hnev, tlak a potom vybuchne. Netreba ísť nad svoje hranice, potom sa už ťažko ovládnes a kričíš. Skús si spätne prehrať situácie, porozmýšlať ako to mohlo byt inak a ako by si to v podobnej záležitosti riešila nabudúce. Cim častejšie to budeš robiť, tým menej bude takých, ktoré nezvládnes.

Ak mam nejaký problém vo výchove, hľadám prvotne príčinu v sebe, vo svojom nastavení, v pristpe. To znamená, že pracujem hlavne na svojich nedostatkoch, reakciách, nesnažím sa meniť dieťa, len môj postoj k nemu a k danej situacii.

A najdôležitejšie, ak by sa človek v tomto smere ani nevzdelaval je to, aký dáva dieťaťu príklad. Či je on ako rodič šťastný, vyrovnaný, spokojný, ohladuplny, správny človek. Toto dieťa kopíruje a nasáva najviac zo všetkého. Takze o tieto naše potreby, pohodu, vzťahy s partnerom, v rodine sa treba starať, ak dieťaťu chceme dať to najlepšie. No hovorím si, že sa snažím ako najlepšie viem, chyby robím a aj budem, čo z neho vyrastie, čo ho v živote stretne, nikdy neovplyvním na sto percent.

neexistuje žiaden návod než ten, že ísť sama príkladom.. ak od mala vidí, že treba povedať prepáč, dobrý deň, že ty si v obchode nezoberieš o 1 rožok viac a povieš že ich máš menej, tak to ani on nikdy robiť nebude, lebo mu to bude proti srsti...
ak vidí, že rodič je v pohode s tým, že napr. predavač v obchode je niečo menej a bude sa povyšovať, aj pre dieťa to bude normálne... nič iné v tom nie je

Ahoj, v prvom rade dieta treba vychovavat tak, ze mu prejavujes lasku, dotyk, objatie
Ale ak ublizuje tebe musis dieta naucit, ze nie to nie je v poriadku aby niekomu ublizovalo.
Je jedno, ci bolo unavene, ci bolo smutne, ci nedostalo to co chcelo.
Tym ako rozumne pises, a ze ta to vobec aj zaujima (pretoze mnohych to absolutne nezaujima)
Ho urcite vedies spravne.
A nechat ho robit veci sameho. To je naaaajlepsie co pre neho mozes spravit. Nauci sa to, a nebude vyzadovat od druhych aby mu sluzili.
😊😉
Ja mam 5 rocnu, ta sa sama nachysta spat uz od 3 rokov, sama sa obllieka do skolky, umyje si rky, vzdy ked vojde do domu, na wc sa obsluzi samostatne, vcera sa prvy krat sama osprchovala.
Starsiu som vychovavala tak, ze som robila vsetko za nu. A tak to aj vyzeralo.
Preto viem, ze viest dieta k samostatnosti je najlepsie a hlavne k tomu, ze druhych si treba vazit, neublizovat, nevysmievat sa. Ked ma niekto nejaky problem.
Vazit si vsetko okolo nas. A byt zodpovedny za svoje ciny.

Hmm.moja bude mat v novembri 5r.
Je to sebavedome a odvazne dieta .

Takze ja napisem takto :
nechaj byt dieta dietatom ,objavovat svet ,podporuj ho aj v situaciach ked si ty myslis ze oh toto mozno nedopadne dobre😂
ved ho jeho zivotom,pocuvaj jeho nazor,ber ho ako seberovneho !
Nekric po nom ,nebi ho a netrestaj ! Poukaz na to co svojim konanim /chovanim spravil a vysvetluj ,ukaz ako sa to da inak spravit.chce to vela trpezlivosti
Ale maj svoje hranice ,ale aj jeho hranice respektuj ,vela chvalit,ziadat o pomoc resp jeho nazor.
Bud empaticka , priznaj si chybu ked ju spravis.ospravedln sa.
Deti sa ucia od rodicov

Ja mam nazor (co vidim a citam) stara generacia resp mega prisny rodicia si myslia- sebavedome dieta - nevychovane dieta 🙈

To ako sme deti vychovali uvidime ked odidu z domu.😅

K tomu kriku ešte dodám. Vela krát sa snažím vysvetliť, nájsť kompromis, riešenie, dohodu, aby sme boli spokojne obe strany a aby to neskončilo plačom. No ak cítim, že už začínam mat toho dosť, tak vec beriem, zakazujem, v činnosti zabrániť, ideme preč.. skratka, to čo je potrebné, aby bol poriadok. No ten hnev, kričanie, násilie potrebné nie je. (to beriem ako môj problém/zlyhanie). A áno, potom dieťa plače, mrzí ma to. Možno ina matka, iné dieťa by to dokázali i bez sĺz, ja to niekedy neviem. Ale keď zostanem pokojná, mám kapacitu na to, aby som malú ukludnila. A potom sa vždy o danej situacii rozprávame. Čo sa stalo, čo chcela, urobila dcerka, čo som chcela, povedala, urobila ja, nehodnotim, len si to vysvetlime a prerozprávanie .. ak ma niečo napadne, navrhnem, ako by sme to nabudúce mohli vyriešiť, ak nie, nič viac nerobím.

Dieťa sa učí sebaucte, sebahodnoteniu k sebe od druhých, od toho ako sa na neho pozerajú, hodnotia ho, správajú sa k nemu. Takze s ním treba jednať s rešpektom a úctou. K sebavedomiu nie je potrebné vela chváliť (môže to viest k zavislosti od druhych, k manipulovaniu..). Dôležité je venovať dieťaťu pozornosť, oceniť jeho snahu viac ako výsledok, poskytovať spätnú väzbu, podporovať vnútornú motiváciu…

Ešte som síce žiadne nevychovala, ale čaká ma to - mám 4 mesačného synčeka. Čo si však všímam už dlhšie, tak deti kopírujú svojich rodičov. Podľa toho vies, ako to u nich doma funguje. Či sa stravujú zdravo, ako, veľa sa hádajú, ako sa k sebe správajú. Napríklad susedovým chlapec , keďže mu niečo nepáči, sa dokáže odut a nerozpráva sa s rodičmi aj pol dňa. Alebo hneď za všetko kričí. A jedno z jeho prvých slov bolo kuriér - jeho mama nevari 🤷🏼‍♀️ takže podľa mňa výchovu neoklames

@kvetinka719 V tomto prispevku kritizujes susedov. Tym ucis svoje dieta sudit ludi naokolo, vratane teba.

@andreatytler myslím, že je to uhol pohľadu. Pre mňa osobne to je veľmi poučné, pretože vidím konkrétny príklad, na čo si dať pozor.
Pripomen mi, pýtala som sa ta inak na názor?

Nikto nevie, len niekto si myslí, že áno. 😅Kazde dieta je iné a potrebuje iný pristup, rovnako dospelí nevedia reagovat v každej situácii správne. Pozri si príklady úplne super ľudí, mal každý z nich dokonalých rodičov? Nie, ale ich to posilnilo, povedali si ze oni taki nebudú atď, iné osobnosti s tými istými rodičmi by to zničilo. Rovnako deti s úžasnými rodičmi co by sa pre ne rozdali, kopa skončí na drogách a prehajdaka rodinné klenoty. Proste nikto nevie ako sa práve vaše osobnosti nájdu. Ja sa snažím byť k deťom kamarátska ale keď mam dosť tak vedia ze mam dosť. Poviem keď sa cítim nasrata, unavená, leniva, netvarim sa ze som vseved a nechám si poradiť. Môžem sa len snažiť najlepšie ako viem a dúfať no 😁

@kvetinka719 To urcite. Aj ja to povazujem velmi poucne pozerat sa na ludi naokolo a ucit sa z ich chyb, alebo z toho co robia dobre. Ale to vsetko sa da robit bez toho aby si o tych ludoch musela kriticky rozpravat. Tym ze to robis, ucis svoje dieta sa pozerat na ludi kriticky a sudit ich. A je dost mozne ze prvy clovek ktoreho bude tvoje dieta sudit, budes ty sama.
Skutocne nerozumiem akej vychovnej chybe sa ides vyvarovat ked hovoris o susede ze nevari.

@kvetinka719 doteraz inak nechapem, z akého dôvodu reaguješ na môj príspevok. Písala som autorke, či ty si autorka len som to zle pozrela? Očividne si ale moj príspevok nepochopila, bolo potrebné citat s porozumením. Ukoncujem teda z mojej strany diskusiu s tebou s prianím príjemného dňa 😊

@andreatytler ten príspevok vyššie som chcela adresovať tebe, len mi to opakovane zblblo 😊

@kvetinka719 Kazdy moze reagovat na tvoj prispevok. Nielen autorka.

@hennyinnsbruck Sebavedomé dieťa -ok ale tiež musí mať hranice čo si svojim sebavedomím môžem a nemôžem dovoliť. takže voľná výchova? vidíme k čomu to vedie -nie len v zahraničí , ale už aj u nás.Áno -veďme deti k tomu čím sú, aké majú svoje hodnoty , ale nie, aby mali s rodičmi kamarátsky vzťah.Rodič ho nemusí " buzerovať",-určite nie, ale nenechať si skákať po hlave.Ak dieťa pošle svoju matku do...(som učiteľka-stretávam sa s tým), pošle tam aj hociktorého dospelého.Vychovávajme svoje deti k tomu, -akú majú hodnotu, čo dokážu-ale s pokorou. A rešpektovaním či spolužiaka, rodiča, či dospelé osoby.Pokora a hranice sú to, čo dnešným deťom chýba.Lebo s rodičmi sme kámošmi, môžme si dovoliť hocičo , tým pádom nie je daná žiadna hranica.

@hennyinnsbruck Uvidíme -ako sme vychovali keď odídu z domu, jasné, ale hlavne ako budú žiť v kolektíve- v zamestnaní, vo svojej novej rodine, či budú zvládať vzťahy s ľuďmi okolo seba a vedieť ich aj tolerovať.Ak máme okolo seba super vzťahy -či v rodine, či vo vzťahu-sme spokojní.Ale záleží to aj od nás.Veľa šťastia vo výchove.

@eniizy nie nie som za volnu vychovu ale ani za prisnu drz hubu a krok.nieco medzi tym- Respektujuca vychova.
Pisala som hore treba nastavit hranice.aj moja ma hranice.bez toho to Samozrejme nejde.

Rozhodnut moze v situaciach ktorym chape -zodpovedajuce veku co je pochopitelne .
alebo ja sa cielene opytam na jej „nazor“ Litanie som pisat nechcela zase😄
My mame velmi dobru skolku(sukromna -rakusko)
Uz som s nimi mala par x rozhovor o vyvoji malej takze viem povedat ze sme „na dobrej ceste“
Do skolky chodi od 23mes.

@eniizy v tomto mas uplnu pravdu.
Ja som to sem raz do inej temy pisala…sestra sa dusovala ako dobre vychovala deti ,bezproblemove ,doma pomahali (museli - prisna vychova) odstahovali sa a bum.o mamu nezajem ,sebavedomie v kybli … 😒

Nečítala som všetky príspevky a chcela by som tiež z mojej malej vychovať správne dievča, dobrého človeka, ale ci robím dobre, tak ako robím...nuz uvidíme časom. Chcela som len k tomu, že bývaš nervózna a kričís na malé. U nás sa osvedčilo, že keď mala obdobie, že často plakala, niekedy až zvreskla, tak som sa jej opýtala s kludom: potrebuješ si poplakat? Hneváš sa? A ona ze áno. Tak si poplakala, pokricala, podstatne kratšie ako keby som ešte ja na ňu kričala, aby prestala a pod. A funguje to do teraz. Keď je nejaká situácia, že jej niečo nedovolím, sama mi povie, že sa hnevá a potrebuje si poplakat. Poplace si a ideme ďalej. Postiskam a teraz už aj vysvetlím prečo nemôže to alebo to (ma 3 a pol roka, tak už trochu ináč chápe veci) a ja sa nenervujem.

A používam slová ako prepáč, prosím, ďakujem. A ona tiež. To je dosť dôležité podľa mňa. Pre mňa samozrejmosť, ale sú rodicia, ktorí tie slová bežne
nepoužívajú.