Čo znamená podnetné prostredie pre vaše dieťa?

Netreba vymýšľať nič špeciálne, len proste byť s dieťaťom v každodennosti a hlavne "prítomný". Veľa na dieťa rozprávať/čítať mu, spievať, bláznit sa, smiať, hýbať sa, zapájať do bežných činností. Tiež vnímať, ako sa cíti a ľúbiť ho. To úplne stačí.

Áno ale čo sú to za podnety keď niektoré ich má dostatok, iné nie?

Hlavne ho nenechavat len tam lezat na chrbte alebo este horsie sediet v kresielku a nekomunikovat, lebo ved babatko nerozumie.. treba dieta aktivne rozvijat polohovanim, podla veku stimulovat zrak najprv ciernobielo, potom farebne, rozne zvuky, hmatove podnety, hracky na rozvoj jemnej motoriky - male, lahko uchopitelne (taky ten zapinaci spendlik - umelohmotna hrkalka, alebo rozne kruzky a Ccka), komunikovat, rozpravat dietatu, spievat, citat..

* v ranom veku

@neviditelnypes ďakujem, to som nevedela že sa píše jedno n.

Najma nie tie kresielka. Iba ak sa sprchujes alebo tak, nie ako odkladacie miesto na babatka 😀 hry mas napr tu https://mamaaja.sk/clanky/babatko/aktivity-pre-... .

babatko ked place, prist k nemu, nauci sa, ze maminka pride, ked zaplace; objatia, hojdanie, rozpravanie, drzanie v naruci, socialna interakcia - reagovat na babatko, usmievat sa, robit grimasy, zrkadlit, to su tie prve velmi podstatne podnety.

deti z malopodnetneho prostredia zvycajne su ako babatka odlozene niekde v postielke, nikto nepride ked placu; ked su hladne nedostavaju hned primeranu vyzivu; nie su hojdane, utisene v naruci ked su deprivovane; nemaju socialnu interakciu..... tento popis sedi aj na zaostalu rodinu, aj na byvale detske domovy.

ze ma z coho cerpat nove poznatky a skusenosti dane svojmu veku...uplne obycajne hranie sa s nim, rozpravanie, chodenie na prechadzky a spoznavat okolie...nechat ho zbierat si kamienky ci palicky có maju 1,5r deti rady. Prilis vela podnetov pre male dieta zase moze skodit, lebo sa unavi a nevie co skor a rovnako prostredie bez podnetov je ze dietatu sa malo venuju...sup mobil, sup kresielko, sup choditko, sup ohradka a "vyriesene", ...dieta sa ma vediet pohrat aj samo, ale potrebuje aj rodica.
Dopriat mu to, aby sa rozvijalo vo vsetkych porebnych smeroch.

Podnetné prostredie je také, kde dieťa je súčasťou diania, od malička je "zapojené", čiže komunikujes s ním, či už verbálne alebo inak-objatim, hojdanim, tisenim, smiechom, mimikou, očným kontaktom ... Neskôr zapojením do činností, hraním, umožnením pohybu, objavovania. Je veľký rozdiel dať dieťa do postieľky/ohradky/ kresielka a nechať ho tam a "nevšímať" si ho a dať ho tam a komunikovať s ním, všímať si ho, vnímať ho, proste ho zapojiť. Ak sa teda bavíme o dieťati do roka. Veď tak, ako komunikujes a zapajas do diania dospelého, ktorý sa s tebou vyskytne v jednej miestnosti, tak tak isto je to aj s bábätkom a neskôr aj s väčším dieťaťom. Je úplne jedno, že dieťa ti ešte nerozumie resp neodpovie. Ja teda som sa aj s novorodencom normálne rozprávala, komentovala, čo robím, pýtala sa ho, mala očný kontakt, aj keď bolo chvíľku "odložené", ale "spolu" sme varili, upratovali, proste bolo prítomné a zapojené. Väčšie už "pomáhalo".

@akvi ako pomáhalo pri domácich prácach aby si si aj porobila reálne?

Stále netuším kde je ten rozdiel v podnetoch a v ich množstve. Hlavne po roku do predškolského veku.

Tak napríklad vykladas prádlo z práčky a už aj 9 mesačné dieťa ti dokáže asistovať pri tom. Alebo varíš a dieťa ti podáva veci/ vyhadzuje zo šuflíka, neskôr sype niečo do mištičky, mieša niečo a pod. čiže "pomáha". A samozrejme, všetko tak trvá 3x dlhšie, s tým treba počítať. Pre mňa napríklad bolo jednoduchšie variť s dieťaťom, ako vymýšľať nejakú "hru", ktorá ho bavila pár minút. Možno to niekto má inak, ale moje dieťa tiež radšej robilo "reálne" veci. Vlastne hračky môjho príliš nebavili, okrem Lega. Ale vo veku 0-4 roky bolo gro činnosti tej reálnej, resp napodobňovanie tej reálnej činnosti.