Je správne vychovávať deti bez trestov?
Na koníku som ako babička - ešte na polovicu pracujúca, takže prepáčte, ale musím sa ozvať. Každý deň tu v podstate sedím, čítam príspevky, spomínam, nadávam, smejem sa. Nedávno som bola s päť ročnou vnučkou v obchode. Chcela kinder čokoládky, povedala som jej, že už má dosť sladkého, že dnes nie. A čo spravila? Hodila sa o zem, vrieskala, kopala nohami. Ľudia naokolo sa len pozerali, ja som sa hanbila až za ušami. Doma som to povedala dcére – a ona mi na to, že „to je v poriadku, má právo na emócie“. A hádka na stole... Ja nie som tá babka, ktorá učí na kinderka a podobné hlúposti. Môj syn keď bol malý a skúšal sa takto hnevať, stačilo, že som naňho zvýšila hlas a hneď vedel, že dosť. A otcovi neodvrával ani raz. Veď keby mu niečo odvrkol, už by sa mu len dymilo. Nie že by ho bil, ale mal rešpekt. Vedel, kde je jeho miesto. Teraz deti rozkazujú rodičom, všetko im treba dovoliť, len aby sa náhodou necítili ukrivdené. A my starí keď niečo povieme, že takto by sa nemalo, ešte aj my sme zlí.
Mňa by zaujímalo koľko máš rokov
Ďalšia vymyslená téma.
Často tu opakujete ako “trest”, že dieťa nepojde do obchodu, ale neviem neviem, vaše deti to berú ako pozitívum keď môžu ísť nakupovať? 🤣 reálne podľa mňa žiadna mama by nebrala malé dieťa na nakupy, keby ho mala kde nechať, takže táto vyhrážka nie je úplne realizovateľná 🤷♀️ do obchodu idem s malým preto, že musím, tak sa mu asi nebudem vyhrážať, že nabudúce ostane doma
@kaca222 veď o tom je téma. Zalezi na tom, ci schvalujes tresty a používaš ich pri výchove, aby si dietatu nejako ublížila, aby nejako trpelo a tak sa niečo ´naucilo ´. Alebo ho potrestať nechceš, veris a staci ti logicky dôsledok, určenie hranic, ze ho tam nevezmeš, lebo nechceš riešiť podobne situácie, zároveň však ono napr. nedostane možnosť si niečo kúpiť, niečo zažiť... Vtedy sa na to ale už nepozeras z uhľa, či to dietatu nejako ublíži alebo nie.
A čo zlé sa stálo?
Dieťa prejavilo negatívnu emóciu na svoj vek podľa mňa primeranú. Napriek tomu nič nedosiahlo takže účel bol naplnený.
Akože budeme sa tváriť ze očakávame od detí prejavenie emócií na úrovni dospelého človeka a keď sa to nesplní tak dane dieťa skáče rodičom po hlave?
Určite nie, podľa mňa si to dieťa musí samo prežiť a hlavne opakovane a aby sa naučilo ze nie vždy dosiahne co chce a hlavne sa naučí pracovať s emóciami.
Čo tam koho po názoroch bezvýznamných cudzích ludi.
A čo zlé sa stálo?
Dieťa prejavilo negatívnu emóciu na svoj vek podľa mňa primeranú. Napriek tomu nič nedosiahlo takže účel bol naplnený.
Akože budeme sa tváriť ze očakávame od detí prejavenie emócií na úrovni dospelého človeka a keď sa to nesplní tak dane dieťa skáče rodičom po hlave?
Určite nie, podľa mňa si to dieťa musí samo prežiť a hlavne opakovane a aby sa naučilo ze nie vždy dosiahne co chce a hlavne sa naučí pracovať s emóciami.
Čo tam koho po názoroch bezvýznamných cudzích ludi.
@misanthropicdann veľmi ma teší, že mnoho dospelých, tomu presne takto chápe ako ty. 🙂
... rešpektujúce rodičovstvo je o tom, že tolerancia telesných trestov je nulová ... v reálnom živote koncept trestov tiež vôbec nefunguje ... je logickejšie vychovávať dieťa stratégiou príčiny a následku ... alebo logického dôsledku ... ak niečo urobím (resp. neurobím), bude to mať nejaký logický následok ... nie preto, že chcem byť zlý, ale preto, lebo to je jednoducho fyzika ... takže k otázke ... a k reakciám prispievajúcich, ktoré som prešla zbežne ... každý má právo na reakciu a emóciu ... LENŽE ... samoregulácia je jedna zo základných životných zručností, ktoré nám uľahčujú (alebo výrazne komplikujú) naše existovanie v sociálnej komunite ... dieťa vychováva rodič (a hlavne pripravuje ho) na život a na to, aby získalo zručnosti, ktoré mu budú pre život užitočné ... aspoň by to tak malo byť ... ak vediem dieťa k tomu, že jedine ono má právo na emóciu (akúkoľvek) a s okolím to nič nerobí, tak ho učím niečo, čo mu bude v živote spôsobovať výrazné problémy (partnerský, pracovný, sociálny život) ... frustráciu, hnev, zúrivosť, nepochopenie a mnoho ďalších "blbých" emócií ... 5 ročné dieťa už vôbec nie je malé dieťa ... je to životaschopný a prudko rozumný tvor ... ak ho tak, od malička, rodič vedie ... zhrnutie: vo výchove je rešpekt nevyhnutný, ak chceme z dieťaťa vychovať rešpektujúceho jedinca, telesné tresty určite nie (ako by ste vy reagovali na facku od manžela alebo kolegu?), určiť hranice a jasné NIE, pri určitých situáciách, určite patrí k efektívnemu a rozvíjajúcemu rodičovstvu ... naučiť dieťa rešpektovať autoritu je tiež veľmi užitočné pre ďalší život - prvou autoritou je rodič ... a s dieťaťom otvorene komunikovať, že vám situácia rozhodne neboli príjemná, je tiež nevyhnutné ... aby dieťa získavalo spätnú väzbu, čo ok je a čo už je cez ... to, čo si myslia náhodní okolosledujúci, je irelevantné ... a to je tiež zručnosť, ktorá výrazne uľahčuje existenciu ako takú ... nabudúce dievčatku pred návštevou obchodu treba povedať, že jej kinderko nekúpite (môžete sa dohodnúť na jednej veci, ktorú by chcelo a ocenilo - napr. banán, rožok ... alebo aj vôbec žiadnu ... je to na dospelom) a potom si za slovom stáť ... ak príde nepríjemná situáciu, tú treba ustáť (hlavne dospelý) ... dieťa počas silného emočného záchvatu nezapína logický mozog ... treba chvíľku počkať a potom mu môžete povedať, že vás podobné "scény" oberajú o energiu a teda už nemáte silu ísť s ňou na ihrisko ... a je hlavne na dospelom, aby spracovalo svoju emóciu, na ktorú má, samozrejme, nárok ... rovnako ako dieťa ... lenže by asi nikto z nás nepovažoval za normálne, keby ste sa hodili o zem len preto, lebo vám manžel odmietol kúpiť 5. kabelku, ktorú vôbec nepotrebujete ... toto je prirodzená reakcia pri 2-3 ročnom dieťati, pri ktorom prevláda emočný mozog
Rozumiem vam, ale nechajte nech si vychovavaju rodicia deti tak ako chcu. Oni maju za ne zodpovednost a oni s nimi budu spolunazivat cely ich zivot.
Ani vy ste urcite neboli idylicki vo vychove pre vasich rodicov. Je to v poriadku tak ako je
Má právo na emócie čo vám to sibe ludiaaaa .ok ale odtiaľ potiaľ. Nemá 2-3 roky ale už 5 rokov a už by mala vedieť keď sa povie nie tak nie. A hádzat sa o zem pane bože rozmaznane dieťa čo bude ďalej ...keď vyrastie bude chcieť niečo drahšie hodí sa o zem a mama kúpi lebo ma emócie 😅😅😅😅
„Vedel, kde je jeho miesto.” dieta nieje zviera, nerozumiem preco si to generacia 50+ stale mysli. Otazka skor znie, co je spravne vychovavať s trestami?, keď to už vsetky študie vyvratili 🙈.
Dieta nevie ovladat emocie, preto ren plač, proste bolo sklamane.
„Vedel, kde je jeho miesto.” dieta nieje zviera, nerozumiem preco si to generacia 50+ stale mysli. Otazka skor znie, co je spravne vychovavať s trestami?, keď to už vsetky študie vyvratili 🙈.
Dieta nevie ovladat emocie, preto ren plač, proste bolo sklamane.
@nyphadora moja mama má o chvíľu 80 - a tiež nás netrestala ani nám neukazovala kde je naše miesto ... ja sama mám 55, takže hovoriť o generácii 50+ že to praktizuje nie je celkom korektné 😉
Má právo na emócie čo vám to sibe ludiaaaa .ok ale odtiaľ potiaľ. Nemá 2-3 roky ale už 5 rokov a už by mala vedieť keď sa povie nie tak nie. A hádzat sa o zem pane bože rozmaznane dieťa čo bude ďalej ...keď vyrastie bude chcieť niečo drahšie hodí sa o zem a mama kúpi lebo ma emócie 😅😅😅😅
@natalka2230 mne vzdy príde úsmevny argument, že "bude staršie a bude sa hádzať o zem.." a všetky z podobného súdka..
Dieťa dozrieva, jeho nervova sústava dozrieva, mozog dozrieva, dieta sa učí negatívne emócie spracúvať (nie potláčať). Takže nie, keď necham 5-6r sa hádzať o zem, ale na to nadvazne vhodne reagujem a dieťa má jasné a konzistentné hranice, nič také sa nestane.
Samotné nezvladnutie vlastných emócií v predškolskom veku ešte neznamená, že z dieťaťa rastie nevychovany, nezvládnuteľny a rozmaznany spratek.
... rešpektujúce rodičovstvo je o tom, že tolerancia telesných trestov je nulová ... v reálnom živote koncept trestov tiež vôbec nefunguje ... je logickejšie vychovávať dieťa stratégiou príčiny a následku ... alebo logického dôsledku ... ak niečo urobím (resp. neurobím), bude to mať nejaký logický následok ... nie preto, že chcem byť zlý, ale preto, lebo to je jednoducho fyzika ... takže k otázke ... a k reakciám prispievajúcich, ktoré som prešla zbežne ... každý má právo na reakciu a emóciu ... LENŽE ... samoregulácia je jedna zo základných životných zručností, ktoré nám uľahčujú (alebo výrazne komplikujú) naše existovanie v sociálnej komunite ... dieťa vychováva rodič (a hlavne pripravuje ho) na život a na to, aby získalo zručnosti, ktoré mu budú pre život užitočné ... aspoň by to tak malo byť ... ak vediem dieťa k tomu, že jedine ono má právo na emóciu (akúkoľvek) a s okolím to nič nerobí, tak ho učím niečo, čo mu bude v živote spôsobovať výrazné problémy (partnerský, pracovný, sociálny život) ... frustráciu, hnev, zúrivosť, nepochopenie a mnoho ďalších "blbých" emócií ... 5 ročné dieťa už vôbec nie je malé dieťa ... je to životaschopný a prudko rozumný tvor ... ak ho tak, od malička, rodič vedie ... zhrnutie: vo výchove je rešpekt nevyhnutný, ak chceme z dieťaťa vychovať rešpektujúceho jedinca, telesné tresty určite nie (ako by ste vy reagovali na facku od manžela alebo kolegu?), určiť hranice a jasné NIE, pri určitých situáciách, určite patrí k efektívnemu a rozvíjajúcemu rodičovstvu ... naučiť dieťa rešpektovať autoritu je tiež veľmi užitočné pre ďalší život - prvou autoritou je rodič ... a s dieťaťom otvorene komunikovať, že vám situácia rozhodne neboli príjemná, je tiež nevyhnutné ... aby dieťa získavalo spätnú väzbu, čo ok je a čo už je cez ... to, čo si myslia náhodní okolosledujúci, je irelevantné ... a to je tiež zručnosť, ktorá výrazne uľahčuje existenciu ako takú ... nabudúce dievčatku pred návštevou obchodu treba povedať, že jej kinderko nekúpite (môžete sa dohodnúť na jednej veci, ktorú by chcelo a ocenilo - napr. banán, rožok ... alebo aj vôbec žiadnu ... je to na dospelom) a potom si za slovom stáť ... ak príde nepríjemná situáciu, tú treba ustáť (hlavne dospelý) ... dieťa počas silného emočného záchvatu nezapína logický mozog ... treba chvíľku počkať a potom mu môžete povedať, že vás podobné "scény" oberajú o energiu a teda už nemáte silu ísť s ňou na ihrisko ... a je hlavne na dospelom, aby spracovalo svoju emóciu, na ktorú má, samozrejme, nárok ... rovnako ako dieťa ... lenže by asi nikto z nás nepovažoval za normálne, keby ste sa hodili o zem len preto, lebo vám manžel odmietol kúpiť 5. kabelku, ktorú vôbec nepotrebujete ... toto je prirodzená reakcia pri 2-3 ročnom dieťati, pri ktorom prevláda emočný mozog
@klestinecb pekne napísané.
Možno by som len dodala, že sú deti s emocnou nezrelostou a u nich ten "emočný mozog" prevláda dlhšie. Takže sa nedá jednoznačne povedať , že od 3r to už nie je normálne.
Má právo na emócie čo vám to sibe ludiaaaa .ok ale odtiaľ potiaľ. Nemá 2-3 roky ale už 5 rokov a už by mala vedieť keď sa povie nie tak nie. A hádzat sa o zem pane bože rozmaznane dieťa čo bude ďalej ...keď vyrastie bude chcieť niečo drahšie hodí sa o zem a mama kúpi lebo ma emócie 😅😅😅😅
@natalka2230 ty asi spajas právo na emócie spolu s ich prejavom. To sú ale dve rozlične veci. Môžem byt nahnevaná, no to neznamena, že niekomu vynadam, urobím nejakú schvalnost, ohovorim ho… Rovnako i dieťa môže byt nahnevané (rešpektujem jeho emócie) avšak prejavy týchto emocii usmernujem (neschvaľujem), učím ho vyjadriť ich vhodnejsim spôsobom, nakoľko to ešte nemá pod kontrolou
Často tu opakujete ako “trest”, že dieťa nepojde do obchodu, ale neviem neviem, vaše deti to berú ako pozitívum keď môžu ísť nakupovať? 🤣 reálne podľa mňa žiadna mama by nebrala malé dieťa na nakupy, keby ho mala kde nechať, takže táto vyhrážka nie je úplne realizovateľná 🤷♀️ do obchodu idem s malým preto, že musím, tak sa mu asi nebudem vyhrážať, že nabudúce ostane doma