Je toto ešte súčasť vzdoru?
Chcem sa poradiť, či sa u niekoho vyskytlo takéto správanie ako súčasť vzdoru a ako sa to vyvinulo v budúcnosti.
Syn má 2 roky a je celkom v pohode dieťa. Občas má ale vzdorovité správanie, a chytí hysak, spustí sa na zem a pod., napríklad pri odchode z ihriska. Ak je nutné už odísť, a stále hysterčí, proste ho vezmem a ideme, čo má za následok ešte väčší vreskot a hysak. A tu začína akési zvláštne správanie. Čokoľvek urobím - zneguje, akoby tým chcel dostať všetko späť do pôvodného stavu. Nasadím mu čapicu, zhodí si ju. Zbalím vodu do tašky, vyberá ju von. Odložím hračky, vyhádže ich von. Zapnem mu v kočíku pásy, odopína ich. Samozrejme sa vylamuje z kočíka von. Doma to pokračuje. Idem mu umyť ruky, zapiera sa nohami o umývadlo. Zapnem mu rozprávku, že nech príde na iné myšlienky, vypína TV. Odnášam tašku do kuchyne, ťahá ju späť do chodby. Samozrejme čím viac úkonov urobím, tým ma väčšiu hystériu, lebo toľko on nestíha dať do pôvodného stavu. Ešte nerozpráva, tak to s ním nedokážem odkomunikovať. Neviem presne odhadnúť, či robí tieto veci preto, aby mi dal najavo, že chce pokračovať kde prestal, čiže sa napr. vrátiť von, alebo či to už je nejaký iný problém. Predpokladala by som totiž, že po vyše polhodine už v inom prostredí už musel aj zabudnúť, že bol na nejakom ihrisku a zostalo mu iba to naštvatie s nutkaním vykonávať uvedené úkony. Mali ste niekto podobnú situáciu?
@lilitela ak by vedel rozprávať, tak aspoň by si čiastočne vedela na čom si. Takto s ním burcujú emócie ktoré nedokáže zvládnuť a takéto správanie je podľa mňa normálne v tomto prípade. Predstav si, že si nasratá, nevieš povedať ani pomenovať čo ťa serie a ani nevieš ako sa máš toho pretlaku emócií zbaviť. Môj 2-ročný synovec plynule rozpráva aj moje deti v tomto veku už bežne komunikovali, takže toto nepoznám, ani žiadne hysáky. Uvidíš, že keď sa tvoj syn rozrozpráva, bude to lepšie.
Moji maju este len 20mesiacov, vela toho nenahovoria, ale robia presne to iste
Toto robi vacsina deti, je to uplne normalne. Nasa ma rok a uz to robi. Deti sa takto ucia, a aj skusaju kam to az zajde, ako maju hranice. Je to o tom robit tieto veci dookola. To je ten krasny matersky stereotyp.
Podla mna je to normalne, ved on nevie prakticky este inak vyjadrit to, ze s tebou nesuhlasi kedze nevie rozpravat 🙂
Toto mal aj moj syn ked mal 2 roky. Robil to asi dva mesiace. Najhorsie bolo dostat ho domov z ihriska. Vsetky deti sli ok, len moj reval, kopal, hadzal sa. Strašne to bolo. Potom na všetko hovoril "NE, NE" a samozrejme ked sa mu nieco nepacilo udrel ma, alebo do mna niečo hodil. Priznam sa, raz mi vyletela ruka a dala som mu poza uši. Vtedy skončilo to jeho hádzanie vecí do druhých. Potom som hovorila aj ja všetko naopak - až začal mať z toho zabavu. Napr. som povedala, že nejdeš spinkať, nejdeš do postielky.... a on na to, idem! idem! a už bol v postielke. Mal z toho aj on zábavu 🙂))) teraz má tri roky - jedno slušné, rozumné dieťa.
Skús odvratit pozornosť na niečo iné...hneď ako to začne...napríklad aha vtáčik...pozri čo je tam..atď...moj 2,5 ročný napr.dnes..e nebude papať...a vravím mu...Aha na tom balkóne je ujo a on kde a začali sme sa rozprávať a pekne sa napapať.
Na ihrisku ho pripravím na to,že už pôjdeme domov...vysvetlím mu porozprávam...napr..dnes mu vravím..no už mi je zima a o chvíľku bude tma..
Pri veľkom pľaci niekedy stačí.. Len láska ..silné objatie a vziať ho na ruky.
Detičky cítia ak sme nervózni..
A aj keď nerozpráva komunikuj s ním.. on rozumie určite...
A hlavne môže plakať aj keď je unavený...môj zvykne keď prídeme dopoludnia zvonku a už chce spinkať...tak sa rozplace za všetko a všetko je zle.
Vtedy pomôže ihneď ho dať spať.A inak zvykne byť taký pri mojej mamine či svokre..úprava tak pozornosť.. že robí zle..vidí.. že si ho vtedy asi viac všímajú...V taký čas zasiahne odputavacou metódou a začnem sa s ním hrať...proste tým správaním.. chce dieťatko vždy niečo povedať a my maminku mu musíme pomôcť....Vtedy nas práve najviac potrebuje.
Držím palce...
vdaka
áno , je to vzdor, každé dieťa ho prejavuje po svojom, podľa svojho stupňa porozumenia, temperamentu atď. - na odchod z ihriska u nás čiastočne pomáhalo nehovoriť o odchode (už musíme ísť) ale o inej činnosti, ktorá s tým bola logicky spojená... že napr. ideme po kornútku do zmrzlinárne (mali sme po ceste), ideme si navariť a budeš mi pomáhať, ideme sa pozrieť, či už tato neprišiel domov atď.
stredná dcérka bola tiež taký jedoš, nechápala, že udalosť sa nedá zresetovať - napr. počkala si, kým privolám výťah a potom hysák, že to sama chcela urobiť a pritláčala mi prst na tlačítko, že mám výťah "odmiestniť" znova tam kde bol atď... 😀
@lilitela , kedy ako, ale najdlhšie "záchvaty" trvali aj hodinu, tie bežné okolo 15 minút, väčšinou pomáhalo čo najmenej do nej "šprtať", t.j. nedohovárať, nevysvetľovať, nekričať... väčšinou som jej povedala, že keď ti bude lepšie, môžeš prísť za mnou, ponúkla som objatie, ale nie nasilu. A po určitej chvíli aj sama prišla za mnou, som ju objala, chvíľu fňukala na mne a postupne sa ukľudnila. Ale liezlo to kvalitne na nervy a bolo to únavné, keď to urobila veľakrát za deň.
väčšinou keď sa do toho niekto zamiešal (sused, okoloidúci , môj muž... ) a reči typu a prečo také pekné dievčatko sa hnevá, a prečo to robíš, a nesmieš toto či hento... tak to ju len viac vyhecovalo a trvalo to dlhšie... pri deťoch je to čiastočne o nezvládnutých emóciách a čiastočne aj o "divadle" 🙂, takže treba prejaviť pochopenie ale zbytočne to nerozoberať - nie sú diváci, nie je divadlo 🙂)))
c
cca okolo 4, ale ojedinele aj do 5.6 rokov, potom sa to "pretransformovalo" do odúvania, trieskania dverami atď. , paradoxne, vzhľadom na to, aká bola ako dieťa, som čakala veľmi ťažkú pubertu, ale tá bola relatívne v pohode 🙂, teraz bude mať 15 rokov, mladá dáma a veľa z jej energie jej odčerpáva tanec a šport - momentálne robí vzdušnú akrobaciu 🙂, tak z dlhodobého hľadiska toto pomohlo, presmerovať činnosť zmysuplne 🙂
inak sorry, ale nejako mi nechcelo poslať text, som to skúšala na 3x
veď nemusí robiť vrcholovo šport, ani moja nie je profesionálka 🙂, neviem koľko má momentálne rokov, ale ak ešte nechodí do školy, tak stačí nejaká prípravka pohybová, alebo bicykel po ihrisku, beh, plávanie...
Dobrý deň, jedným z účinných spôsobov komunikácie s dieťaťom v období vzdoru je komunikácia prostredníctvom príbehov. Veľkej obľube sa teší kniha Úsmev na dobrú noc nielen u detských čitateľov, ale aj u rodičov, ktorí knihu využívajú ako metodickú pomôcku v období vzdoru u detí, ale aj pri zvládaní detskej panovačnosti. Knihu odporúčajú aj viacerí lekári pre zdravý emocionálny vývoj dieťaťa. Je určená pre vekovú kategóriu od 3 do 8 rokov.
Myslím že áno, moja malá má tiež 2 roky a musí robiť vždy opak...Treba len vydržať...S jedným to mám už nastastie za sebou. U nás zaberá nevšímať si alebo zavriet vedľa do izby a nech si robí čo chce, ukľudní sa keď nebude mať pozornosť...Čím viac pozornosti tým viac trucuje...Drobci ešte nevedia ovládať svoje emocie a ak ešte nevie rozprávať nevie dať inak najavo že sa mu nepáči napr.odchod z ihriska