Kritika, či zľahčovanie vo výchove - ako pôsobia na šťastie dieťaťa?

Autorka, zaujimava tema.
Vo vsetkych pripadoch (ale hlane pri tom prvom s okuliarmi) by som neospravedlnovala zle spravanie ludi. Myslim ze moje ospravedlnovanie, by ho skor zmiatlo ako mu vstepilo vedomost ze ludia su vo svojom jadre dobri.
Tak ako vravi @miadi, povedala by som mu pravdu, ze tie deti si vysmechom potrebuju pohladkat svoju vlastnu ubolenu dusicku. Ze asi nemaju stastie na dobru mamicku, ktora by im ju pohladkala a tak to robia tymto nespravnym sposobom.
K postarke a nakupujucemu by som mu vysvetlila ze je dolezite upozornit na chyby milo a s porozumenim a ze tito ludia nevedia alebo sa im prave v tej chvili nechcelo a neurobili to spravne.
Pri susede z balkona by som reagovala ako ty.🙂

Myslim ze dolezitejsie je ucit dieta aby bol k ludom dobry a chapavy, aj napriek tomu ze ti ludia su podrazdeni, zle vyspati, sibnuty. Presne tak ako sa spravas k ludom ty.

Zdeformovany názor na ľudí by malo, ako by som sa donekonečna tvárila, že "deti to tak nemysleli", "teta to tak nemyslela", ...pretože ľudia robia aj zlé veci, aj hrozné veci, aj šialené veci, takže deťom treba od malička ukazovať ľudí a svet takých akí skutočne sú, samozrejme vždy primerané veku a hlavne naučiť ich brániť sa a stáť si za svojím, príklad - ja by som teda xkrat nečakala kým by sa mi smiali za okuliare, sama by som mu hneď šplechla niečo rovnako nepríjemné aby vedeli že takto sa ku mne nebudú správať

Zaujímavá téma, tiež som sa zamyslela, mám doma 3-ročnú dcérku, čiže ešte tieto veci až tak zatiaľ nevníma, ale tiež nás to čaká. Ja si nemyslím, že dieťa treba pomaly do puberty držať v tom, že ľudia sú vlastne v jadre dobrí. Nie sú. A dieťaťu to treba vysvetľovať, ukazovať mu aj tie kvázi zlé príklady, že vidíš, teta narobila v obchode krik, pritom stačilo slušne sa ozvať a pokojne to povedať, krik nič nerieši. To isté vyššie spomenutý príklad s okuliarmi. Niektoré deti šikanujú, robia niekomu zle a napriek, nájdu si svoju obeť a jednoznačne to treba dieťaťu vysvetľovať, baviť sa s ním o tom, riešiť šikanu. Sestra bola mimoriadne nadané decko v bežnej triede na ZŠ, učila sa dobre, vyhrávala súťaže, do toho už ako decko si vždy v škole povedala svoj názor, a jasné, že už v nejakej 4tej triede ju začali šikanovať. Doma jej to rodičia vysvetlovali a ona už ako decko pochopila, že jej proste závidia. Rodičia s ňou o tom veľa hovorili a to jej podľa môjho názoru najviac pomohlo, baviť sa s deťmi aj o tých zlých veciach/ ľudiach...lebo aj taký je život

My sme dospeli do štádia, kedy dcére poviem, že každý niekedy reagujeme tak alebo tak. Môžeme byť aj nahnevaní, ale svoje správanie sa musíme učiť ovládať. Lebo to je to, čo sa potrebuje naučiť aj ona sama do života. Je v poriadku hnevať sa, je to emócia ako každá iná, ale nie je v poriadku nechať sa strhnúť hnevom a hádzať okolo seba veci, napríklad, pretože ten hnev v konečnom dôsledku vo vnútri tela vedie k stresu, a to zas ovplyvňuje naše zdravie, atď. Hlavne sa snažím rozlišovať, a to aj u seba v reálnom živote, že aký človek je a ako sa správa, to sú dve odlišné veci. Človek nemusí byť zlý, ale môže byť nešťastný, zúfalý, a také sú aj jeho činy a správanie. Mám pochopenie, keď niekto trpí vo svojom vnútri (príčiny pozná najlepšie len on sám, a veľakrát aj nepozná), ale nebudem obeťou jeho správania. Stávalo sa mi to napríklad aj s blízkymi ľuďmi. Akonáhle si niekto na mňa vylial zlosť a svoje frustrácie, prestala som komunikovať (obranná reakcia), ale nie zo strachu, ale s tým, že ak chce so mnou niečo riešiť, tak musí zmeniť spôsob, a nechala som to naňho. Neprišlo síce ospravedlnenie, ale zmenil spôsob, a už som aj ja bola ochotná sa rozprávať. A to isté, keď mala dcéra problém s kamarátkami v škôlke, robili jej zle a tiež mali blbé reči a poznámky, tak som ju učila, že nielen ona k nim sa musí správať pekne, ale aj ony k nej a nie je povinná to znášať a vydržať to, ak to tak nie je (vysvetlené samozrejme iným prijateľným spôsobom), aby skrátka nebola obeťou (obeťou vydierania v škôlke som bývala aj ja...). Keď to tak nebude, dcéra si nájde iné kamarátky s ktorými jej bude dobre, ale tieto kamarátky so zlým správaním ostanú sami, a možno potom, raz, pochopia. Zlaté pravidlo: tak ako chceš, aby sa správali k tebe, správaj sa aj ty k druhým. Teraz je dcéra v škole, a už si s tým vie poradiť oveľa lepšie, už si tých kamarátov vie "upratať" a ich nevhodné správanie nejak zdôvodní sama sebe a ide ďalej, už sa tým netrápi tak ako predtým.

Takto: som len pri asi štvrtom..... poviem dieťaťu.....
No nie!!
Áno raz dieťaťu poviem, vysvetlím a zároveň problém riešim!! S triednou. Nepomôže s riaditeľkou!
Keď problém nrodstranis zbytočne budeš tlačiť dieťaťu do hlavy že to je ok. Ono by to bolo ok raz, dva krát.....opakovane a stále dookola? A nič s tým nerobiť? A ešte podporovať v dieťati názor že to je ok????
To nie 😢

Tak, a teraz idem dočítať 🙂

Ok, prípad okuliare docitany....je fajn že si to po aj keď dlhej dobe riešila, ale ako vidíš nevyriešila......t.j. ries znova a ries ráznejšie!

Situácia pošta: ak má pani za priehradkou pravdu ospravedlním sa a podakujem.
Ak pravdu nemá vysvetlím jej prečo ju nemá.

Situácia vozík: pane nech sa páči máte dosť miesta, môžte prejsť. Vozík by som nechala tam kde je ( ak samozrejme reálne nebol na blbom mieste 😁 )

Na otázku prečo ľudia reagovali podrazdene? ,, Vieš ujo/ teta mali pravdu mohli to síce povedať inak, ale ja som spravila chybu, aj ja sa niekedy pomylim, vieš?

Alebo
,, Ujo/ teta dnes asi majú zlý deň, to ale nie je dôvo aby sa takto správali! Ak bude k tebe niekto bezdôvodne zlý ohrad sa ! Nedaj sa 🙂 je to ich problém že sú nervózni, nie tvoj.

,,Bude vdaka tomu stastne, ked bude mat iba dobry nazor na ľudí....,,

Nie nebude. Raz príde do kontaktu s realitou či chceš či nie.

Ja nechápem prečo podsuvas dieťaťu stále myšlienky že aj keď sa niekto správa negatívne malo by mať o ňom pozitívny názor?
No nie! Ak raz niekto koná zle, tak to je zle, môže to zmierniť dobrá pohnutka ale výsledok konania ak mi niekto bez dôvodu ubližuje je zlý! Tak nebudem predsa obhajovať : veď on je dobrý aj keď mi robí zle!!!!
Mne toto celé pripomína: manžel má bije, ale on je podstate dobrý....kde.robim chybu....?
Nemáš doma tento problém? Úprimne.... alebo si v detstve mala?

V tej prvej situacii by som to rozhodne nezlahcovala, ale ani nekritizovala tie deti z domu, ale riesila.. S ucitelkou, rodicmi, vysvetlovala situaciu mojmu dietatu do zblnutia. Urobila by som vsetko pre to, aby sa dieta ako obet necitilo... Ziadne take, ze oni to tak nemyslia a pod. Ziadne ospravedlnovanie nevhodneho spravania!

A v tych dalsich situaciach, no, tam casto ide o moment prekvapenia, cize pri nasich reakciach casto automaticky prevazia naucene vzorce spravania.. To je to, co nam bolo vstepene ako detom. V drvivej vacsine pripadov to bola poslusnost a to presiakuje aj do nasich dospelych reakcii. Cize vela ludi nezareaguje pohotovo, slusne a asertivne.. A ti co ano, tak tym zavidim.. 🙂
Ja som sa asertivite ucila az ako dospela a lahke to nebolo, preto sa deti snazim vychovat tak, aby s tym problem nemali.
Ucim ich, ze vzdy mozu povedat svoj nazor, ale slusne (!), ze nemusia suhlasit s niekym automaticky, lebo je to autorita (ucitel, lekar, ja ( 🙂 ) atd. ) Ze je ok citit hnev a aj ostatne emocie, ale uz ok nie je, kvoli tomu sa spravat destruktivne. Ze nemaju robit veci, len preto, ze to chce niekto iny, ze ich niekto nuti (nie v zmysle povinnosti, to je ine). Dokonca vedia, ze na svete existuju aj zly ludia, ktori robia zle veci. Ja razim pristup, ze s detmi sa vzdy rozpravat uprimne a hovorit pravdu, aj ked je neprijemna, avsak primerane veku!
A dufam, ze raz sa budu vediet moje deti sami ochranit a nenechaju sa vtlacit do pozicie obete..
Co sa tyka empatie, tam je to zrejme fajn - najma o starsom dietati mi uz niekolko ludi, od seba nezavisle, povedalo, ze je to velmi empaticky cloviecik.
Ospravedlnovanie zlych skutkov a patologickych osob v dietatu empatiu nevypestuje, to ani nahodou..

pockat, tebe realne sikanuju dieta v skole? RIES! ihned, razne a neprestan, kym nedojde k naprave. A dietatu to vysvetli vecne, tak ako to je, ziadne tutulimutuli ferko to tak nemysleeel..
Ja mam inak dost alergiu na vetu "on/ona to tak nemyslel" - ako my mozeme vedeit, ako to clovek myslel? nijako. Dohady.

Nie, neucim dieta, ze vsetci ludia su v podstate dobri, pretoze nie su. Nechcem, aby dieta do buducnosti stale ospravedlnovalo konanie inych. Taketo deti su potom utiahnute a su lahkym tercom sikany.
Ucim syna, ze kazdy ma nejake chyby. Ze ludia vedia byt kruti a snazim sa ho viest k tomu, aby taky nebol, pretoze to nie je pekne a taketo spravanie zranuje inych. Zaroven mu vysvetlujem, ze ak je niekto k nemu zly, nema si to nechat, ale ozvat sa. Syn je velmi vznetliva povaha, takze ak obcas vznikne nejaky konflikt a je mu ublizovane, musim ho krotit, pretoze na toho druheho hned vrieska. Takze potom sa zas dostavame k tomu, ze taketo konanie nie je pekne a ze ten druhy bude smutny, ak na neho takto krici. Ze konflikt sa da vyriesit aj bez kriku a najviac na toho druheho zaposobi, ak sa bude vyjadrovat slusne.

Najlepšie sa učí cez emócie. Teda urobiť niečo čo také, že to vzbudí pocity ktoré si zapamätá. Napríklad zahrať si s ním scénku kde sa bude on posmievať inému kvôli tučnote, vlasom, proste niečomu čo symbolizuje nejakú telesnú črtu. Pri hraní scénky treba meniť role a on si uvedomí aké to je jednak stáť na oboch koncoch koncoch a jednak priamo uvidí tvoju reakciu. Tá ho naučí reagovať a teda sa účinne brániť.

Dieťa treba naučiť sa aj brániť, nie iba stále druhým ustupovať. Treba ho učiť mat nejaké hranice, pokial si druhy človek môže ku nemu dovoliť. Tie okuliare mi už prídu ako šikana, povedala by som učiteľke, ze sa chcem porozprávať s rodičmi toho šikanátora. Treba učiť dieťa empatii, ale zase nie robiť zo seba blbečka a fackovacieho panáka, vo všetkom treba zdravú mieru. Možno aj preto si ho vybrali na šikanovanie kvôli okuliarom, že je až priveľmi ticho, kde netreba byt.

Ešte trochu nechápem, prečo aj za cenu negatívnych skúsenosti skresľovať realitu dieťaťu a tvrdiť, ze všetci ľudia sú dobrí. Mna tak vychovávali a vôbec nie som vďačná za to rodicom. Toľko krát som sa nepekne popálila zlými ľudmi a padla tak nepekne na “hubu” ze som si povedala, ze takto svoje deti vychovávať nebudem. Nepotrebujem, aby si raz napríklad našli nevhodného partnera, tyrana a oni si ich negatívne reakcie stále budú zdôvodňovať tým, ze sú v skutočnosti dobrí a nemajú svoj deň. Ľudia sú aj zlí, sú ľudia, ktorí si vedome vybrali zlu cestu a vedome ubližujú druhým a prečo pred tým zatvárať oci? Prečo skresľovať realitu. Deti treba chrániť a učiť ich si dávať pozor na zlých ľudí a nie ešte v nich vytvárať nejaký mesiášsky komplex, ze teraz budú všetkých zlých zachraňovať a pomáhať im a budú iba za takých blbečkov. Touto vychovou vôbec nerobíš dobre. V živote sú aj negatívne veci, aj tie patria k životu a tváriť sa, ze tu nie sú, neznamená, ze sa raz aj tým deťom neudeju.

@katkami123 A co by si povedala jeho rodičom?

@staskadexter
Ze majú zle vychovane dieťa, pretože sa vysmieva za okuliare, ktoré moje dieťa nosí, zo začiatku som to neriešila, ale ich dieťa situáciu stále stupňuje, čoraz viac sa mu vysmieva, až moje odmieta chodiť do školy a doma kvôli tomu plače. Nech sa so svojim porozprávajú doma a vysvetlia mu to. Ze výsmech nie je riešenie. Za mna sa to už dávno malo riešiť s rodičmi a nie, ze decko mi pomaly do školy odmieta chodiť a ja si budem trepať do toho nezmysly ako to tie deti nemyslíš zle, dieťa mi doma plače a ja stále iba pozerám a držím ako hluchý dvere. Nech si ten, co šikanuje pekne krasne aj svoje chovanie vyzerie, to nie je iba o tom druhému robiť zle a sa vysmievať, ale niesť za to aj následky.

@katkami123 bohuzial, to, ze pojdes dohovorit rodicom, casto situaciu vobec nevyriesi. Vacsinou decka, ktore sikanuju ostatnych, su takto vychovavane, vidia taketo vzorce spravania doma, alebo maju rodicov, ktori sa o vychovu dietata vobec nezaujimaju a tak si tieto decka kompenzuju nezaujem rodicov inde.
Tito rodicia vo vacsine pripadoch nad tvojou staznostou len mavnu rukou.

Ja by som aj chcela byť takáto vila čo všetkých opise ako svatcov, len mi to dosť kazí muž ktorý doleti a rozčuľuje sa v obyvacke nad sprostým susedom alebo kym 😅
Ako tu už bolo písané, ti čo ublizuju sú vacsinou ublizeni a ja som mojej hneď v prvej triede povedala že to nie je žiadne bonzovanie a ak jej niekto robí zle,ma to povedať učiteľke aj mne (ja sa potom rozhodnem či to povedať mužovi lebo ten zas prehana na opacnu stranu a všetko by riešil s riaditelkou)
Pri tých zvyšných situáciach jej vysvetlujem že každý sme nejaky a ja sa nemienim znižovať na úroveň ľudí čo sa nevedia slusne vyjadrovat či spravat, tak od nich radšej bocim a ignorujem ich. Ale to je zas aj môj blok, lebo neznášam konfrontáciu s debilom.

@katkami123 Rozumiem ti, ale nezabudaj na to, že to treba aj dokázať. Keďže každý rodič si chráni svoje dieťa takže bude chcieť od teba dokázať, že jeho dieťa je ten šikanátor. Otoč si situáciu, že teba kontaktuje iný rodič so sťažnosťou na tvoje dieťa. Nebola by si prekvapená, že ten malý anjelik čo máš doma je vonku medzi deťmi zlý ?

@diewcatqoo
Nesúhlasím. Bol taký prípad a sikanator sa stiahol od vtedy, co bol pohovor s rodičmi.

@staskadexter
Tak asi z nejakého dôvodu sa ten rodič predsa sťažuje. Neviem čo sa tu všetci boja riešiť priamo konflikty. Svadba mám aj citeľnú, ktorej som situáciu opísala, ale nezlepsilo sa to, pripadne deti z triedy. Jednoducho netreba sa bat riešiť problémy a utekať pred nimi. Najhoršie, co pre dieťa možem urobiť je, nechať ho šikanovať druhými a nič nerobiť. Len toto dieťa nebolo naučené sa podľa mna ani adekvátne brániť, preto už treba riešiť s rodičmi.

@katkami123 uplne s tebou suhlasim, ze nechat si dieta sikanovat je ako nechat ho vo velkom prusere.. no cele zle..
Aj ja by som sa s rodicmi sikanatora stretla, nkdy by som im vsak nepovedala, ze halo, vase decko je nevychovane a robte s tym cosi.. Lebo takyto utok, lahko vyvola protiutok..
Toto zvykne byt delikatna zalezitost a je lepsie postupovat diplomaticky a citlivo.. co ako mame chut spratka vyfackat...

@domak2 na margo, toho bonzovania... dieťa som od malička učila, že keď sa niečo deje, aj v tej škôlke napríklad s deťmi a tak, a nevie si s tým už poradiť sama, má to povedať pani učiteľke. Tá je tam na to, aby to vyriešila, je dospelá, atď. Ale učiteľka v škôlke moje dieťa vždy odbila, že nemá žalovať, a problémom sa absolútne nezaoberala. Tak moje dieťa totálne stratilo voči nej akúkoľvek dôveru, bálo sa jej čokoľvek povedať, a napriek mojím snahám to dať na pravú mieru, zlepšiť to, napraviť (viedla som dlhéééé rozhovory aj s učiteľkou aj s riaditeľkou) a podobne, sa mi to nepodarilo. Proste tam na plnej čiare zlyhala osoba učiteľky. Zanechala v dcére veci, ktoré sme riešili ešte celý prvý rok na ZŠ - bála sa čokoľvek učiteľky opýtať, bolo úplne jedno čoho sa to týkalo. Až druhý rok sa to začalo meniť k lepšiemu, zistila že nie všetci sú rovnakí, učiteľka si získala jej dôveru, a keď jej doma poviem k niečomu, že aby sa opýtala pani učiteľky, tak na druhý deň príde s odpoveďou. Rovnako tak, keď sa niečo deje (chlapci vystrájajú a už to hraničí s mierou únosnosti), ide za pani učiteľkou a povie jej to, a tá to rieši. Tu našťastie nikto nespochybňuje jej slová a nezruší ju jednou vetou, že nemá žalovať. Postupne tak získala stratenú sebahodnotu

@tinka_21 takto to dopadne, ak sa clovek absolutne nehodi pre svoje povolanie...

@tinka_21 súhlasím, že za veľmi veľa zodpovedá osobnosť ucitelky. My sme v UK takže každý ročník ma inú učiteľku tak sme si tiež zazili všeličo. Jednu dobu mi plakavala že nejde do skoly lebo jej M. robí zle. Tak sme sa porozprávali s učiteľkou nech na to dohliadne. Ta namiesto dohliadania hneď vravela mame toho dievcata asi v štýle že sa na ňu stazujeme. No a keďže dcéra a matka si z oka vypadli pustila sa matka dosť drzo pred školou do môjho muža, že čo si to dovolujeme na jej dieťa kydat. Lenže to si asi pomylila mňa nekonfliktnu vilu s ním 😅 Čudujem sa že ta aféra nebola v správach a doteraz sa na chodniku obchadzame.
Ale absolútne som nechápala prečo ju do toho učiteľka vôbec zatiahla keď to bolo prvé upozornenie a fakt sme na to nejak strašne netlacili, že nech len proste dajú viac pozor. Ona ju ta spoluziacka viacmenej stale stuchala preto že sa s ňou chcela hrať a moja je taký tichsi typ tak velmi nechcela.

Nečítam diskusiu a už nechcem ani siahodlho písať, lebo sa mi mina čas čo mám na mobil 😅, možno sa k diskusii vrátim neskôr..

Len chcem podotknúť, že v konkrétnych prípadoch o vysmievani by som reagovala od začiatku rovnako - učila by som dieťa správne sa brániť a argumentovať.. neospravedlnovala a nezlahcovala by som správanie tých čo sa vysmievajú.. deti vediem od mala k tomu, aby sa vedeli postaviť samé za seba - vždy slušne ale rázne a na konkrétnych príkladoch ktoré sa im stali.. zvyšuje im to sebavedomie a musia to vedieť pretože nikto nemá právo s nimi zametať..

Tak isto nedovolím aby sa namne niekto vyvrsoval a v konkrétnych situáciách keď by ma sfukla pani na pošte alebo pán s košíkom by som sa ohradila a síce slušne ale rázne by som ľuďom pred dieťaťom vysvetlila že sa správajú nevhodne, svoju chybu by som samozrejme napravila, ale to že niekto urobí chybu neznamená, že sa pomne môže niekto voziť.. tak isto by som dieťaťu dodatočne vysvetlila prečo a ako som reagovala.. atď, atď.. nemám síce príliš veľa sebavedomia, ale naozaj neznášam ak sa niekto chce vyvrsit na druhom a snažím sa brániť - argumentovať, postaviť sa za seba a aj tak sa chovať slušne.. naučila som sa to preto, lebo ak sa zamna nikto iný nepostaví, tak ja tak urobiť musím. A chcem aby to vedeli aj deti.. totiž môj muž bol od mala uceny ( a má max.nekonfliktnu povahu) aby sa nikdy za seba nepostavil.. tak to by som nechcela aby moje deti vždy len sklopili uši a nechali si kakať na hlavu.. dokonca aj môj muž v poslednom čase sa snaží v konfliktnych situáciách odpovedať a za to som bola na neho hrdá.. (konkrétne, raz sme boli na prechádzke a chlap čo šiel okolo mal na voľno agresívneho malého psa.. začal zúrivo štekať na moju dceru a chlap to nijako neriešil.. pred pár rokmi by len potiahol dcéru preč a nechal na mňa aby som riesila.. teraz sa ozval a síce sa mierne pohádali, bola som na môjho muža hrdá..)