Môže byť dieťa v budúcnosti nesmelé, keď býva len s rodičmi?
Ahojte, chcela by som počuť váš názor alebo skôr skúsenosť. Mám trojmesačnú dcéru minimálne raz za týždeň musím vybehnúť do mesta na nákup, na úrad, doktorovi vždy sa niečo nájde, v minulosti som bola účastníkom autonehody a odvtedy mám taký blok že sama do auta nesadnem zvlášť ešte aj teraz keď mám voziť malú, takže vždy idem z mužom keďže moja rodina býva až 60km od nás. Dcéra nechce byť v kočíku takže vždy bud spi v aute alebo ju má manžel v nosiči. A toto je ten problém, moja svokra síce býva blízko nás ale neveríme jej natoľko aby som ju nechala s malou samu. Mala dve príležitosti a totálne ich posrala. Prvý krát strašné že ju ide kočikovať tak som dcéru nachystala, ona ju zobrala v 35 stupňoch jej obliekla bez môjho vedomia sveter dlhé gate a ponožky a zakryla jesennou dekou, samozrejme nezobrala ju na žiadnu prechádzku ale na posedenie do kaviarne s jej kamarátkami aby sa mohla chváliť, doniesla ju domov do pol hodiny že nechápe čo jej je že je určite hladná, lebo ju vytiahla z kočíka aby si ju mohli aj kamarátky popestovať, bola celá dopotena a zobudila ju po 15 min spánku to bola prvá situácia kde sme jej rázne vysvetlili že sama s ňou ostávať nebude. Druhý krát sa snažila malej natlačiť rožok dávať jej piť rôzne vyluhy z byliniek a neviem čo, proste už jej nedôverujeme. Ale celé moje okolie aj veľká časť rodiny má presviedčajú že robím chybu, že keď je dcéra stále so mnou a manželom tak z nej vychovávame ustráchane a utiahnuté dieťa, ktoré sa bude druhých ľudí báť. Mali ste niekto podobnú situáciu že dieťa bolo len s vami? Hlavne moja babka mi pravidelne dáva kázeň ako by som mala dcéru dávať svokre keď ideme takto do mesta a nie stále tam dcéru ťahať. Všetci hovoria že to s mužom prehaname že veď je to jej vnučka a nechce jej zle. Naozaj môže byť kvôli tomuto v budúcnosti utiahnuta?
@miadi Ano, uplne staci ak je dieta naucene byt bez mamy s otcom. Ani podla mna netreba davat k svokre ak jej neveria.
Minimálne do 2 - 3 rokov potrebuje dieťa len mamu, aby bola mama stále na blízku. Moja svokra býva veľmi ďaleko od nás a mamu nemám od 6 rokov, takže som sa o maličkú starala sama s manželom. To úplne stačí. Dnes je z nej sebavedomá, vynikajúca žiačka, ktorú chváli okolie aj učitelia, dostáva rôzne školské ocenenia ... A to bola na mňa veľmi naviazaná, ani svokre nechcela ísť na ruky, lebo bola pre ňu ako cudzia (keďže sa menej stretávame)
veľa záleží aj na povahe dieťaťa. Ak bude introvert, môže bývať každý deň s množstvom ľudí a aj tak bude vyhľadávať samotu a opačne. Ak bude samé a bude mať rado spoločnosť, bude tú spoločnosť vyhľadávať. Predpokladám, že nežijete v jaskyni ale chodíte do obchodu, budete chodiť možno do reštiky, kaviarní. na ihrisko a dieťa bude vedieť normálne v živote fungovať. Bude vidieť ako čo funguje a naučí sa. Iné by bolo, keby ste žili na samote a v 10tich rokoch sa zrazu ocitne v meste prvýkrát a zostane vyhúkaná, že čo to je.
Absolútne nesúhlasím. Ja a moja sestra sme boli obe nesmelé, utiahnuté deti, hoci sme boli stále niekde. Mama je veľmi aktívna, spoločenská, odkedy si pamätám, stále sme sa stretávali s veľa ľuďmi, aj na spoločné dovolenky sme chodili, aj ako malé sme migrovali po celej rodine, lebo sme nemali otca, a aj tak sme boli veľké hanblivky. Za mňa je to vec povahy. Môžeš dieťa socializovať koľko chceš, ale nesmelé dieťa nezačne byť smelé len preto, že je uprostred ľudí 🙂 inak, ja som z toho v puberte vyrástla, sestra nie, aj v dospelosti je tichý samotár. Svoju dcéru som do roka prakticky nijako nesocializovala, boli sme väčšinu času samé dve a aj tak bola vždy úplný "social butterfly". A naopak mladší bol vďaka sestre od pár týždňov stále niekde medzi ľuďmi a on je opatrný, skôr pozorovateľ.
Ja som našu malú svorke nikdy nenechala(má 10 mesiacov a nikdy s ňou nebola sama viac ako pár minút a ja som bola poblíž) a to ani z ďaleka nevyvádza také hlúposti ako Tvoja 🙈