Mužova výchova dcéry
Ahojte zienky. Zaujimalo by má, či ste mali podobnú situáciu a či je nejaká šanca na zmenu alebo čo s tym. Mame s mužom 2 deti - dcéra 2,5 roka a 2 mesačný syn. S mužom mame taký normálny vzťah, dá sa povedať bez väčších problémov (okrem tohto tu samozrejme), teraz väčší stres lebo 2 malé deti.. Jasne, že nikto nemá patent na výchovu a väčšina sa uci za pochodu s prvým dieťaťom a takto to bolo aj u nás, no som typ, ktorý sa snaži robiť veci intuitívne a čo neviem, tak hľadať odborne rady. Snažím sa dcéru vychovávať s kľudom, bez kriku, nálepkovania a strašenia. Dcéra je podľa mna veľmi šikovná a rozumná, no ako každé dieťa aj pojasena a rada behá, skáče, kričí, skúša nové veci a niekedy sa tvári, že je hlucha 😀 Problém je môj muž.. Dcéru lubi, to áno, len je nervak. Kým je mala “poslušná” tak je všetko OK, no keď napríklad rozhadze hračky pri hre, už je zle, lebo “má toho veľa a len robí bordel”. Keď neposlúchne na jeho prvé slovo, už jej vraví, že nič neposlucha a hlavne veľa veci robí muž silou. Keď mala vezme niečo čo nesmie, ani jej nepovie, že vráť to, príde, rovno vytrhne z ruky a jasne, že potom mala plače, silou ju oblieka atd A takých situácii je X. Nedovolí sa jej hrať s hrncami, lebo robí hluk, pomahat pri varení lebo robí bordel atd.. Teraz keď mame doma bábätko, tak mala chce pri vacsine úkonoch (obliekat, vyzliekať, zuby umývať, uspavat atd) mna, lebo sa jej venujem menej. Mne to nevadí, snažím sa to skĺbiť, že si vezmem oboch napr do manželskej postele, drobec na prsnik, dcéra ku mne a na nohy dám knihu a čítam a potom ide spat do svojej postele. No muž malej vyčíta že je “mamin cecok”, mne že som si ju rozmaznala atd.. A mala čoraz viac otca odmieta a nedá si ani nos ním vyfúkať atd. S mužom som sa 10000x rozprávala, stále prisľúbi že sa zmeni, vždy to vydrží do prvého “vzdoru u dcery”. Posielala som mu články - nečítal. Prispevky zo sociálnych sieti - nečítal. Už to došlo do štádia, že ho stopujem rovno pred malou, čo zase nerobí tiež dobrotu, ale napríklad minule chcel po malej pusu (ona nechcela mu dať) a on ju vydieral, že jej inak nedonesie mlieko (pred spaním). No to som musela už zasiahnuť. Alebo keď jej povie “ty nie si normálna” a pod :/ Neviem ako ďalej. Vie sa s nou salit, vie ju vybehat, mala sa s ním rehoce ale krízové situácie nezvláda a ja už neviem ako ďalej, ako mu vysvetlit že nech pozera na to, že má 2,5 roka a sama sa obuje, oblecie, sama je, vodu si naleje atd, a ze všetko sa v tej hlavičke teraz berie extra vazne a nemôže jej povedať že nie je normálna a pod :/ Je možné, že ešte nejako výchovu zmeni? Ja mám normálne pocit, že nie že nevie ale on nemá záujem sa v tomto trochu pohnúť lebo by aspoň niečo si k tomu prečítal napr :/
Už nie je vašou prioritou a nevie sa cez to preniesť. Tiež by ma zaujímalo, ako sa správal po prvom dieťati. Ja osobne by som napr druhé dieťa nechcel, lebo viem, že by som bol nervózny
Podľa mňa mu len chyba trpezlivosť a nevidi svoju chybu, vidí len chyby malého dievcatka. A Ty ju musíš mať a dookola vysvetľovať a vysvetľovať. O chvíľu mu aj dcéra sama povie, čo si o tom myslí, len trochu podrastie. Podľa mňa dceru ľúbi, len si neuvedomuje, že medzi nimi stavia múr svojim správaním.
fuha, mne z toho prislo az smutno… ale to, ze si od nej nasilu vyzadoval pusu, mi pride az chore
@vler tak keď sme sa rozhodli, že chceme druhé, dcéra mala len niečo cez 1,5 roka a vtedy nemala obdobia vzdoru.. a on sa o ňu staral od narodenia - prebaloval, kúpal, chodil von, krmil atd… Problém nastal keď začala mala prejavovať svoju povahu a volu 🤷🏽♀️
@andreso28 druhé dieťa s tym nič nemá, lebo toto začalo keď mala začala mat obdobie vzdoru… bohužiaľ môj muž je asi z domu naučený “držať hubu a krok” (a asi bol aj bitý) ale ja zase tento typ výchovy absolútne odmietam a on sa akosi nevie / nechce vžiť s tym, že dieťa nie je cviceny pes :-
@nika23t veď sa snažím, len nechcem pred dcérou aby ani ona nemala chaos v hlave, že oco niečo povie, mama zneguje atd už vidím, že keď jej niečo povie pozera na mna či zareagujem alebo nie :/ Aj minule mi už v postieľke vravela, že “táto dnes robil mame nervy”.. preto som to chcela riešiť s mužom mimo deti, len ja už neviem ako.. rozhovor nepomohol, články nečíta.. už som premýšľala, že ho vezmem k detskej psychologické aby mu odborník povedal že fakt nemôže takto k dieťaťu len on že načo, že to sú vyhodené peniaze .. och
@tehulka2011 hej, toto bolo podľa mna šialene cez čiaru, vtedy som zasiahla, vzala som fľašu a povedala som mužovi, ze ja jej to mlieko urobim z lásky a nie pre pusu.. tak mu asi došlo, lebo už sa to nezopakovalo ale proste … ešte jej vraví, že “ja som táto, mne musíš dať pusu vždy”… hneď som jej vravela, že nie, že pusu dávaš len tomu komu chceš a kedy chceš, že o tom rozhoduješ Ty.. no ale ako dvaja somári sme, že oco jej povie jedno a ja druhé.. to že “opravujem” svokrovcov a mojich rodičov beriem, starsia generácia ale oni si aspoň nechajú dohovoriť
podla mna to robis uplne super, len muz sa nechyta. pises, ze si skusala aj clanky a siete a necital. neviem, ci by zabrali napr. podcasty alebo ine medium, ze by napr. pocuval v aute alebo co, pripadne rozhovor s odbornikom (my sme dali jeden call s psychologickou, ked sme nevedeli, ako so synom, a pomohlo). podla toho, aky je tvoj muz, treba najst nieco, co nanho bude platit. lebo niektore tie veci, co pises, su naozaj smutne. jasne, ze (skoro) kazdemu raz ujde, ale tuto je toho dost vela a hlavne vyzaduje po takej malej veci, ktore ona este nedokaze. (keby ste nemali druhe dieta, zrejme by ju vnimal stale ako "babatko", ale teraz zrazu uz musi byt "velka sestra"). urcite to ries, je to dolezite.
Najlepsie bude ked o tom pokeca s nejakym muzom, ktory ma kusok vacsie deti ako to chodi. On ineho muza to skor prijme.
Presne akoby som citala o mojom 🤦 ani on necita co mu poslem, milion krat povie, ze sa zmeni, bude viac snazit....Nie sme jednotni vo vychove, co je zle, ale ja proste nemozem suhlasit s jeho vychovou.. Nuz neporadim, ale mozno sa niekto najde a inspirujem sa tu..
Ja by som ho nezavrhovala úplne, určite mu záleží na deťoch aj na Tebe, a určite Vás ľúbi podľa toho, čo píšeš. Len mu chýba empatia, deti asi nevníma ako plnohodnotné osoby, pravdepodobne to mal ako dieťa podobne. Asi si vôbec neuvedomuje, že tým môže malej alebo Tebe ublizovat, nepripisuje tomu význam, nevidi, že niečo robí zle. Jasne, úplne chápem, ako to vidis a vnímaš Ty a podľa mňa na to ideš super. A snáď to pochopí aj muž. Škoda, že je taky tvrdohlavý, doplatí na to asi jeho vzťah s deťmi ...
@deedol podcasty som skúšala tiež, nič, nepomohlo… teraz prišiel ku mne večer (spíme oddelene, každý v izbe s jedným dieťaťom dočasne 😀) a mu vravím, že musíš byt k maléj iný atd, zase súhlasil, ale že jeho mrzí, že ho mala odmieta aj keď je k nej dobrý… tak sme kúsok pokecali, no zrazu docupitala mala z izby, že plakala lebo tam nik nebol.. tak ju objal, povedal jej, že ju lubi a dal spat do manželskej (čo by inak hromžil, že má svoju postel).. no keď chce, vie byt súcitny len do vydrží do prvého “nie” od malej co pride zajtra..
Len komunikovat,usmernovat, bavit sa asi s muzom ako s dalsim dietatom… nech si uvedomi ze toto jeho netrpezlive spravanie moze viest k tomu ze v buducnosti nebude mat s detmi dobry vztah a ze podobny scenar sa bude opakovat aj so synom ked pride do rovnakeho veku.
Ono je to tazko ked jeden rodic sa snazi “nastudovat si” a pochopit detsky mozog a mozno ist na to v niecom lepsou formou ako predchadzajuca generacia a druhy rodic si ide tvrdohlavo svoje.
Ako si sama napisala tiez si nemyslim ze sa to zmeni, podla tohto tvoj muz vlastne ani nechce zmenit seba ale iba dieta.
Pevne nervy s muzom prajem 🙄
mozno by pomohli take tie triky, ze nech si na nu spomenie ako na babatko, alebo nech ma niekde poruke jej fotku, ked bola malicka, alebo ja neviem, nech si v duchu hovori, ze je to dobre dievcatko a ze to nerobi naschval, alebo ze to spolu zvladnu... musi si najst ten svoj sposob. a to odmietanie chapem, robi to vela deti, ze v istom veku odmietaju jedneho rodica (casto tata, hlavne ak mama ma druhe dieta a venuje sa prvemu menej). pre nu je to tiez narocne obdobie, aj ked navonok moze byt zo surodenca nadsena. treba ju chapat.
inak z tych vela knih o vychove sa mojmu muzovi pacila len jedna a bol ochotny ju aj citat, a to od gabriely prikrylovej Jak a proč (ne)komunikovat s dětmi
Fuha vôbec nezavidim. Aj my máme práve 2,5 ročnú (a k tomu druhé na ceste) a teda dáva mi často zabrať, tvrdohlavá je ako mulica, k tomu obdobie vzdoru takze sa viem uplne momentalne vcítiť do vasej situacie, často som bohužiaľ ja tá, čo to nezvládne a vybuchne, snažím sa byť trpezlivá a pracovat na sebe, citst nejake knihy, ale robím chyby. Myslím si, že váš muž nečakal, že z toho dobrého bezproblémového dieťaťa sa zrazu môže "vykluť" niečo s vlastnou hlavou a uplne sa nevie adaptovať na túto situaciu. Chcel by, aby znova "posluchala" tak ako predtým, ale asi to tak nefunguje. Vôbec vám nezávidím, lebo toto je dosť problém ktorý môže narušiť nielen ich vzťah ale aj ten váš s manzelom a zároveň obdivujem, že to ešte dávate.
Čo sa týka článkov, podcastov atď, ani môj muž by si nikdy nič také neprečítal a nevypocul. Nikdy dcéru neprebaloval, nekocikoval, neuspaval, nezobral bezomna na ihrisko, proste skôr prístup kým vyslovene nie donuteny tak nerobí nič 😅, ale na druhej strane je na ňu oveľa trpezlivejsi, ohladuplnejsi a ako keby chapavejsi (možno aj preto, že ma jeho povahu 😆) a maju velmi pekny vztah. Váš muž ako keby zostal hlavou pri tom malom bábätku a ma od dcéry určite ocakavania, bohužiaľ tie asi nekoresponduju s reálnym detským vyvojom. Neporasim nič, asi len že dokola vysvetlovat alebo vydrzat kym dieta trosku podrastie, ale tak.to je este ďaleko... Veľmi vám držím palce aby ste to ustali
Muž či sa výchovou zmení? 🤔 Určite nie, jeho výchova už skončila. Keď ho budeš vychovávať, aj voči tebe mu raz " rupnú nervy". Nie je tvoje dieťa, je pochopiteľné že ignoruje podcasty a knihy a články..... Ja ťa chápem, tiež by mi vadilo jeho správanie. Inú radu ako obhajobu dcéry na úkor otca nemám. Tu je však obrovské riziko vážneho naštrbenia vzťahu aj medzi vami. Postupne by sa mi aj ako človek zhnusil☹️. No, takýchto oteckov je stráaaaaašne veľa ☹️.
@moz presne toto. Ja som každou bunkou odporca takéhoto vydierania (chlapcov či dievčat, to je jedno). Daj mi pusu, inak ma neľúbiš. Prestaň, lebo som z teba smutný. Chceš, aby som plakal, keď takto vystrájaš? Ak neprestaneš, nebudem ťa mať rád. Grc. Jeden obrovský veľký egocentrický sebecký grc a mrzačenie emócií malého bezbranného dieťaťa. O tom, že ide zrovna o to nešťastné kombo otec-dcera, kde sa predurčuje preferencia ohľadom partnera, ani nehovorím.
Autorka, žiadne dohováranie a chodenie po špičkách. Pán manžel nech sa uvedomí, ak nechce mať doma husičku ktorú ohne každý kto na ňu dupne. A buď pochopí, alebo ju začni brániť ty. A otec nech pouvažuje na sebaštúdiom ohľadom ovládania hnevu a narcistickych sklonov.
Buduje si veľký problém. Ten ešte len nastane, keď deti budú rásť, obdobia vzdoru, puberta. Nevidím to vôbec ideálne, musel by aozaj úplne zmeniť svoje návyky a spôsoby.
Zase na druhej strane celý život funguje na tom, že sa pohybuješ v rámci nejakých pravidiel a keď ich neplniš nasleduje sankcia. Ofukovať dcéru tiež nie je dobré. Príde do škôlky a od prvej chvíle sa podriaduješ pravidlám a keď nie nasleduje sankcia. O škole ani nevravím, sed ticho, nerozprávaj, sustreď sa, pozdrav, odzdrav, nauč sa, napíš, počitaj, zaraď sa, ... a keď nie tiež si kadečo vypocuješ, nebudeme si klamať že učiteľky sú nejaké super empaticke vyvinuté bytosti. Tiež majú nervy, doma povinnosti ich čakajú. O štúdiu na vysokej škole ani nevravím a koľko krivdy sa jej dostane v práci a vo vzťahoch, ... skôr, či neskôr ťa spoločnosť a vzťahy dotlačia ...
@michaela789 a @moz to veľmi dobre vysvetlili. Ty si veľmi múdra žena, perfektne zvládaš deti aj muža. Keby si toto vedela, čo ti tu vyššie dievčatá napísali, nejako rozumne preložiť mužovi mužovi do jeho reči, ale nie takto vedecky, ani nie štýlom "musíš ..." skôr z pohľadu dcéry ako to ona chápe, čo to pre ňu znamená, čo si ona z toho odnesie do života, čo jeho slová pre ňu znamenajú. Veľmi ťa chápem, môj muž bola taký keď boli dievčatá este malé /snáď nie až taký/ ale je k tomu ešte aj tvrdohlavý a neosvedčilo sa mi ísť na neho cestou jeho výchovy, to zle znášal. Skôr nejako na srandu sa to snažiť obrátiť pred deťmi, aby to nebral ako poučovanie, a potom mu to vysvetľovať, ale stále z pohľadu deti, nie že čítala som... a to musíš robiť tak a tak, lebo to je moderná výchova. A chváľ ho keď sa mu to podarí , chváľ ho potom pred jeho rodičmi ako už veľmi pokročil. Od teba si to vyžaduje veľa vnútornej sily, teraz keď ty by si potrebovala pomoc a podporu. Ale verím, že tvoj /ani môj/ muž to nemyslí zle, len si neuvedomuje dôsledky. Už len čakám kedy ti tu začnú radiť rozved sa s ním je to debil, veuz načo si s ním mala druhé dieťa tu odznelo, akoby sme všetci boli dokonalí. Veľa sil prajem, cítim s tebou.
Si úžasná maminka! Škoda, že si si nepritiahla k sebe podobného muza. Držím palce!
Verim ti, ze je to narocne takfo fungovat. Ty sa asi skor snazis o respektujucu vychovu, manzel autoritativnu. U nas je to podobne, ale nie je to az take zle ako s tvojim manzelom. Mozno by mu pomohla nejaka kniha na tuto temu. A mozno ma len v sebe nespracovane traumy z detstva. Tiez obcas na dceru vybuchnem, naposledy dnes na obed, ale potom zas rozdycham, ospravedlnim sa jej a ideme dalej. V lete cakame druhe, tiez mam obavy, ako bude u nas vyzerat realita, ale verim, ze sa rychlo spolu zzijeme.
U nás to je opačne, ja som nervák, ale snažím sa robiť veci s mierou a tiež dosť čítam články. Aj keď mi protest dcéry (je rovnako stará ako vaša) lezie na nervy, tak ju nechávam sa vyplakať, hnevať. Deti to tiež potrebujú a samozrejme, že nevedia regulovať svoje emócie. Manžela treba naučiť, že aj negatívne emócie k životu patria… keď bude rásť, nemôže u nej potláčať hnev a plač, lebo z nej vyrastie osoba, ktorá bude pri ľuďoch čušať a robiť len to, čo oni povedia, aby bolo dobre… (vravím z vlastnej skúsenosti).. a zrazu keď príde obdobie že sa bude v dospelosti hnevať, tak nebude zvládať túto emóciu lebo bola v detstve potláčaná
Mala nie ze chce byt viac s tebou ale chce byt menej s otcom.
Uvedomuje si to?
Jasne potrebuje aj kusok usmernit. Kusok s nou povystrajat. Povenovat sa jej. Vsak ma tiez svoje potreby. Stale je to dieta a este dlho bude
A hlavne. Tiez ked som stracala nervy pri 2rocnych detoch som nechapala samu seba... co to bolo ked mali 5-8 a viac.... takze toto este by mal brat za uplne normalne.
@rejka7 Možno by si sa cudovala,ale je vela takych aj mám.......co vsetko riesia bitkou,vrieskanim.......
@martin96321 to mi je jasné, je ich veľa závisí od človeka a nie od pohlavia☹️
Ako píšeš, muž chce byt iný, len nevie ako. Chýbajú mu tie správne nástroje, návyky, reakcie.. a preto sa v krízových situáciách zachová vždy “automaticky” po starom. Skús mu opísať, čo robíš ty a aj keď to on zabudne, ta zmena nevyjde na prvý krát, nech skúša.
Napr. Keď mala vytrhne nejakú vec. Najskôr nech sa zastaví a zadrzi prvotnú reakciu. Potom, nech sa zamysli či opýta, na čo to ona potrebuje. Potom jej môže povedať, že chce, aby sa ho opýtala, požičala si a nie veci vytrhavala.
Za tým celým však môže byt jeho nastavenie, nazory, iný pohľad na deti.. a pokial on iba mechanicky niečo zopakuje, no vo vnutri svoj postoj nezmení, tak je to len mala sanca na úspech. Nebude rozumieť zmysel a dôvod toho, prečo by sa mal správať inak, ani v com ma vlastne on problém, z ktorého tie veci pramenia.
A tie videá a Podcasty i pozeral,počúval či vôbec nie? Neskúšali ste si ich pozrieť spolu?
A ešte. Robte postupne kroky. Vždy sa zamerajte nie len na to, že takto nie, ale najmä - ako inak, ako áno Rieste iba jednu vec a postupne. Nechcite zmeniť všetko naraz. A nečakaj ani ty, ani on, že nedôjde ku chybám a vzdy zareaguje tak, ako by chcel. Dolezite je vytrvať, všímať si i malých zmien (napr.keď sa najskôr zastaví, uvedomí sa a nebude hned bezmyšlienkovito konať). Oceňovať i drobné úspechy. Zmeniť naučené správanie je náročné a zdĺhavé, chce to čas.
Ja som trocha prekvapena ze popri takomto chovani otca voci dcere si s nim sla do druheho dietata