Náročné 1,5-ročné dieťatko
Ahojte,prišla som sa len vyrozprávať. Radu neviem či nejakú čakám. Máme doma dievčatko, ma vyše rok a pol . Od začiatku vnímame,že je s ňou všetko ťažšie ako pri iných deťoch. Máme v rodine pár rovnako starých dievčatok a ozaj s tými ostatnými je to oveľa jednoduchšie... Už si to všimla aj blízka rodina. Že je ťažké s ňou všetko. Prebalit, obliecť, nakŕmiť. Veľa krát sa stane že vstane a už je nahnevaná,ofucana, príde rozreve sa a sadne si na zem. Obdobie vzdoru jej akoby začalo ,všetko si vynucuje plačom,keď nedostane čo chce alebo to nie je hneď reve z plných pľúc,sadne si,ľahne si,kope nohami. Veľmi ťažko sa s ňou dá dohodnúť,povedala by som že vôbec. Skúšam " jemnú výchovu" niekedy aj zvysim hlas. Nepomáha ani jedno ani druhé. Je mi z toho do plaču
Mám dcéru a nerozumieme jej. Je pár chvíľ kedy sa zahrá sama,alebo robí veci tak ako iné deti, tancuje,hra sa s hračkami a potom príde takýto moment, samozrejme každý jeden deň príde taký moment a viac x do dňa. Som už zúfalá. Nenechá sa napr ani ucesat, urobiť vlasy, umyť zuby,dáš si sveter,.. iné dievčatá nosia už copiky a ona neznesie ani čelenku. To sú len maličkosti. Keď chcem niečo od nej ,robí presný opak . Všetko je proste strašne náročné. Som na konci so silami niektoré dni. Hlavne keď vidím ako môže byť rodičovstvo pre iné ľahké. Ako vidím u švagrinej ( majú rovnaký vek) že jej mala je pokojná, tichá,neziape.. dá sa s ňou dohodnúť...
Asi len chcem počuť že aj iné ženy majú doma aj takéto dni a že sa to raz zmení a že napriek tomuto budeme mať raz pekný vzťah ako mama a dcéra...
Aj mi veľmi málo prejavuje city. Vôbec sa nechce túliť,objať,dať pusu
@nique ďakujem za podporu
ked nechce, nemusi. Aj to je len faza. Moja ma dlho volala mama, lebo vedela, ze sa mi to nepaci. Syn ma volal maminka. Potom prisiel den, ked sama od seba zacala, maminka, ja ta tak lubim. Vsetko pride v pravy cas. A budes si to viac vazit, ked ti to povie od srdca, ako naucena.
my mame doma narocneho chlapca. teraz mal 3 roky. ja niekedy od zufalstva placem s nim, ked sam nevie, co chce. resp. reve pri vsetkych moznostiach. konecne zacal chodit do skolky, tak som si v praci pri pocitaci super oddychla po 3 rokoch. kto take dieta nema, tak to vobec nepochopi, ze co je na tom tazke alebo vsetko zvaluju na vychovu a to nie je pravda. je to povaha
Ano, su take povahy, je to brutal narocne, postupne sa voci tomu co sa neda vyriesit hned, obrnis, a nájdeš sposoby ako s nou vyjst a aj ona sa casom ukludni. U nas sa to zlepsovalo okolo tych piatich rokov.
To nie je náročné dieťa, ale normálne dieťa 🙃 treba sa s tým zmieriť, nič neočakávať a život bude krajší 🙂 mám to doma 2x a nikdy mi ani nenapadlo, že sú nároční..
@jesenzima asi to tak vnímam lebo mam v okolí iné dievčatka ktoré pri prebaleni držia, objímu, toľko nekricia
To je možné 🙂 sústreď sa na svoje dieťatko.. moje deti sú tiež vždy jediné,ktoré všade kričia, hádžu sa o zem..Ale sú moji, takí akí sú..
U dcerky sa moze okrem prirodzeneho vyvinu obdobia vzdoru pridat aj frustracia, ze este nevie celkom slovne vyjadrit svoje potreby. Ako je na tom s rozpravanim? Mozno, keby si zaradila par opatreni k dalsiemu rozvoju reci, pomohlo by to.
@zuzahajdulka ďakujem za radu. Áno už viac menej vie ukazay čo chce. Napr niekam chce ísť ukáže tam tam ale napr ísť tam nemôže tak sa hodí o zem. Vtedy klaknem k nej a vysvetľujem ale veľa ráz to prejde aj do útokov na mňa. Škrabanie,štípanie ,udieranie..alebo keď len tak plače klaknem si opäť k nej a poviem ukáž mi čo chces. Ale napr dnes neukázala a len plakala
@zuzahajdulka alebo to prebaľovanie,tiež to nerobím že zdrapnem ju a ideme na to
Oboznámim ju s procesom .poviem ideme meniť plienku máš ju mokrú bude ťa to stipat atď...a vtedy napr začne utekať, kričať, kopat nohami
Ono niekedy, to dieťa ak vidí a vníma, že ti na niečom príliš záleží, a skúša ... Skús veciam prikladať menej dôležitosti, napríklad s tou plienkou, keď ti utečie, tak za ňou nebež, ona sa podľa mňa vráti, keď uvidí, že sa z nej nepototo... Aspon na mojich to funguje..
Syn bol taky isty. Uplne som vyhorela vsetko bol pre neho problem a vsetko robil naopak. Ako keby vzdy urobil presny opak toho co som chcela. V dvoch rokov vyslovene vyrabal konflitky sceny zacal plakat lepsie povedane brutalne kricat hadzat veci okolo do mna a pod. Ako keby ma to zlate babatko nenavidelo. Susedia ma lutovali a hovorilo sa ze je postihnuty. Sceny boli kdekolvek. Strasna hamba. Cudovali sa ze ho vzali normalnej skolky. 2 psychologicky prehlasili ze je v poriadku. Ked mal 3-4 roky zmierilo sa to. Avsak nieco zostalo
?? ...tiez nevidim problem. Moja neznesie na hlave nic ani v 3r a ani ja som to nemala rada ako dieta. Je fajn mat jasny rezim. Presne pravidla. Rutinu. Vela von. A dovolit vsetko,cim si neublizi alebo nieco neznici. Zvysok je jedno. Su to len tvoje. Vase. Predstavy..
@ivangeline 👍
Mam 3deti.kazde ine. Bolo a aj je ine.
A hlavne druha v poradi dcerka. Ta bola presne ako ty pises. Do teraz jej vravim rebelka. Ona je prostw vo svojom svete 😂
Ci bolo dobre ci zle. Furt revala. Zlostila sa.
Copik spravit? Ja som sa nestihla otocit uz bol dolu.
Teraz ma 5,5 roka 😅
Mam pisat ci sa to zmenilo?
Fíha. Mne to pripadá ako opis normálneho dieťaťa v 1,5 roku. Neporovnávaj sa, ono to zvonku môže u iných vyzerať tak Jednoducho a pritom to môže byť rovnaký boj. Každá asi poznáme takéto správanie. Ja som akurát včera písala mojej bezdetnej známej, ako mi dcéra treskla pri kŕmení po lyzici, ktorej obsah letel mne do vlasov, na zem aj na stoličku. Následne sa pokakala a keďže neobsedí ani sekundu, všetko sa to krásne rozmazalo po celom pulte. Kým som poumyvala ju, seba a všetko okolo, tak mi oslintane ruky otlacila o zrkadlo a vyhadzala šuplík. To že si začína vynucovať, plakať pre všetko a nervacit beriem ako súčasť vývoja. Ale vo všeobecnosti môžem povedať, že mám veľmi dobré, milé, pritulne a šikovné dievčatko. Okolie mi ju závidi, že aká je dobrá. No oni nevidia, čim si doma denne prechádzame. Také sú proste malé deti. Aspoň teda väčšina.
Ja som tiez ako rozdvojena osobnost obcas- mam sikovneho syna, uz plne komunikuje, cize si vie presne povedat co chce, ale aj tak sa polovicu casu hneva a nespolupracuje😃 a tym ma vie vytocit do nepricetna. Teraz ma napriklad obdobie, ze sa nechce prebalovat vobec, uz pri tej predstave, co pride, mi naskoci husia koza. Tiez napriklad nechce chodit von😃 a ked uz sme von, nechce sediet v kocari a nechce ani chodit, iba na ruky sa pyta. Tiez velmi tazko zaspava v poslednej dobe a budi sa uz prednasraty. Nechce jest. Nechce si umyvat zuby. Chce sa furt kupat. Nechce nosit papuce. A tak by som mohla pokracovat do nekonecna😃
Povedzme si proste, ze je to take blbe obdobie, ktore prejde
To mi pride klasicka frustracia a zufalstvo z toho, ze sa nevie vyjadrit a nevedia ju pochopit. Skus zaviest par opatreni na rozvoj reci, v tomto veku uz to pojde lepsie. Napr. zacni s dcerkou hovorit tak jednoducho ako dokaze ona, alebo len o jeden stupienok lepsie. Napr. ak chce niekam ist a oznacuje to ako "ta", ty sa jej opytas "ta?" a ukazes prstom smer. Pripadne neskor mozes pridat nieco ako "ta tu tu" v zmysle ze tam je cesta, kde chodia auta a preto tam nemoze utekat. Takto sa deti rozhovoria rychlejsie, nez ked na nich hovorime beznou recou. Dalsie tipy: ked k malej hovoris, cupni si k nej dole tvarou tvar a vyrazne artikuluj tie jednoduche slovicka, nech vidi, ako sa maju pri tom hybat hovoridla. Ak nieco pocujete, okomentuj to : auto "brm brm" , pracka odstreduje "pá", mobil zvoni " cin" , atd. Neskor mozte pridat dvojslovne vety typu " va ká " akoze vrana kráka.
A este, neviem ci poznas Nevýchovu, ale je to krasny smer velmi pomocny aj pri takychto pociatkoch obdobia vzdoru. Poskytuju pravidelne webminare zdarma, ktore su vyborne.
skus sa zmierit s faktom, ze tvoje dieta je ine ako deti v rodine ci deti priatelov, mne osobne pomohlo to zmierenie, proste prestat porovnavat, vsimat si ine deti, zacni sa koncentrovat len na svoju dceru a jej potreby, je to male dieta, ma rok a pol, nemozes od nej cakat ze sa bude spravat ako 4-5 rocne dievcatko ktore ma rado celenky a sponky, rado sa paradi a tuli sa k maminke, su najlepsie kamosky a citaju si myslienky, ono to pride, len treba byt trpezlivy, pisem z vlastnej skusenosti, nehladaj na nej chyby a nepredstavuj si aka by mala byt, deti velakrat zrkadlia nas dospelych, ak aj ty vstavas uz s nastavenim, ze co ma dnes zase s malou caka, ake naladicky budeme zase riesit tak ta mala zrkadli tiez zlou naladou, mrzutostou, mne pomohlo mat trochu cas sama pre seba, aby som sa nadychla, robila cosi prijemne, zlepsilo mi to naladu a bola som viac obrnena voci vzdoru dcerky, ked zase nechcela jest co som navarila, ked zase vyvstal nejaky problem ktory sme museli spolu riesit, ked zase neprebiehalo nieco lahko, plus ja som nezostala doma s malou 3 roky, isla do jasiel mesiac pred jej 2. narodeninami a to diametralne zmenilo pomery v nasom vztahu, obe sme si zacali viac vazit cas ktory sme travili spolu, teraz ma 3 a pol a uz je to partacka, to co som od nej chcela ked mala rok a pol funguje hladko az teraz…cas vyriesi vsetko….
Ahoj, chcela by som sa opýtať ako ste na tom dnes. Dcéra je rovnaka
Mas uplne zdrave dieta. Chapem, ze je to narocne. Mam podobnu dceru. Jedine, co mi fungovalo, bolo dojcenie. To ju super upokojilo. A potom iba navsteva ZOO. Vsade inde bola nespokojna, nevrla, vela plakala. A ano, dala som jej aj na zadok. Niekedy to bolo na nevydrzanie a nevzvladla som to. Nefungovalo na nu nic, ani krik, ani nechat vyrevat. Ked chytila zachvat, len som pri nej stala a davala pozor, aby si neublizila. Vzdala som sa sukniciek a vsetkych dievcenskych aktivit. Teraz ma 4r a je uzasna. Robi sice iba to, co jej dava zmysel, takze ziadne bla bla bla na nu neplati, ale je mudra, krasne kresli. Je tvrdohlava, vie presne, co chce, aby bola spokojna. Dokonca povie, ze je nevyspata, mam ju dat do kocika, lebo inak bude plakat. Ma narocnu povahu ale ja som na nu hrda. Syn je presny opak a mne je ho luto, ze vo vsetkom vsetkym ustupi. V zivote to bude mat tazke. Vydrz, uvidis, bude lepsie.