Náročné dieťa
Pozdravujem Maminy. Mám dve narocne deti. Starsia dcéra je extrem. Od malička dieťa, ktoré celé dni plakalo (boli aj zdravotne dôvody na to, ale tie sa časom vyriesili). Problém je, že má 5 rokov a vôbec z toho nevyrastla. Rok dozadu som bola za psychologickou, ale nemala nás kapacitu vziať, tak si má len vypocula a poslala na kurz rodičovstva. Rady z kurzu som aplikovala, ale veľmi to nezaberalo.
Teraz sme sa dostali už do extrému, kde čas strávený s nou je pre mna neprijemny, vyvolava vo mne úzkosti, vadí mi ten jej nekonečný rev. Milujem ju nadovšetko, je to moje vytúžené dieťa, ale ja to už s nou nedávam a keby nebolo manzela, ktorý ju brava na kruzky, nech si oddychnem, tak prisaham, že z nej zosaliem. Pediatrička si sama všimla, že je nejaká hyperaktivna, aj mne pripadá, ako by mala nejaké ADHD, takze ju chcem vziať k psychologovi. Ale čo dovtedy? Mate niekto takéto dieťa? Vyrastie z toho? Čo vám zabera? Mal niekto náročné dieťa a ukázala sa tam diagnoza?
Poviem priklad. Dnes ju muž zobral na trening, nech si v klude upracem. Už keď prichádzali domov, bolo pocut strašný rev. Muž jej nekupil v obchode cukriky. Že sa rozrevala v obchode a začala mu tam utekat a nechcela ist domov. Možno rozmaznana je, ale tam ani nejde o to, že place, lebo niečo chce, ale ju úplne prevalcujú emocie a nevie to akokeby ovladat. Doma som ju vypocula, vysvetlila jej, prečo jej ocino cukriky nekupil. Na to pokračovala v reve, zahodila ružu do kosa, čo jej manzel dal k MDŽ, ďalšiu hodinu sme sa dohadovali, že ruža nebude v koši, ale nechcela ju dat ani do vody. Potom sa ukludnila, išla som deti kúpať, vo vani si robili zle, manzela som poprosila, nech dcere umyje vlasy, lebo ich mala polepené a ja som varila. Zase obrovske revy, keď manzel aj násilím umyval jej vlasy, tak sa bránila a buchla si hlavu o vaňu. Do vecera bolo ešte niekoľko revov za hlúposti, potom nechcela ist spat, vravela mi, že má nelubi, už som jej aj po zadku dala (a to jej nedávam), na to sa mi vysmiala, že ju to neboli. Ukludnila som ju asi až 23:30, to sme si veci vysvetlili a udobrili sa. Mna tak neskutočne vyčerpáva to jej správanie. Je nedeľa vecer a ja sa tesim, že ide pondelok a ja budem v praci a budem mat klud a ticho.
Ja odporúčam bojovať len tie boje, ktoré má zmysel bojovať. Aký chceš tanier? Akú si vyberieš čapicu? Veď to sú veci, o ktorých kľudne dieťa môže rozhodnúť. Ale napríklad pri cukríkoch by som nevyjednávala. Raz, dva krát povedala, prečo cukríky nekúpim a koniec. Nech hučí aj hodinu. Je to prejav hnevu a frustrácie. Má právo sa hnevať.
Ja pri takomto záchvate posielam do izby. Nesúhlasím s tým, že tým dieťaťu ukazujeme, že ho neľúbim. Skôr mu dávam priestor v kľude spracovať svoje emócie. Nie každé dieťa sa chce túliť, chce sa rozprávať, vysvetľovať, fúkať balóny.... . Proste ten jed potrebujete dať von a potom sa trošku ukľudní a spracujeme to spolu.
Bol taký syn , teraz má 16 a emócie spracováva dobre. Je taký aj ďalší syn, teraz tri roky.
@angel993 kazdy vnimame veci trochu inak. Pre mna byt sama v izbe je vzacne. Mala som izbu s bratom potom s mamou potom v obyvacke na gauci som spavala konecne som mala svoju izbu ked som si prenajala. Cely zivot nemam svoju izbu vzdy s niekym zdielan. To ze ju poslem do jej izby nie je trest. Je to jej izba jej sukromie klud odstranenie stimulov. Vratit sa moze hnet ako sa ukludni. Niekedy tam aj ostane sa hrat citat .. maly ked nieco take skusa ma 3r a vsetko po nej opakuje.. tak on nechce ist do izby svojej radsej rychlo prestane plakat. Ty si tu tetu celkovo nemala rada zafixovalo sa ti v pameti to ako si sa citila v izbe sama. Keby bola inak laskava a mali by ste blizky vztah brala by si to inak. U nas lietali facky za mensie veci. Takze poslat do izby ukludnit sa pre mna nie je trest. Je to time out.
@miadi paradox je že mám rada samotu, keď som nemala deti trávila som rada čas sama, doslova som vyhľadávala samotu. Ale táto jedna situácia sa mi tak vryla do pamäti, že keď mi niekto povie nech pošlem plačúce dieťa preč, okamžite mi vyskočia tie pocity a analyzujem situáciu detským pohľadom. Kým som nemala deti nikdy som si na to nespomenula aj s tetou som sa v pohode stretávala. Zlom nastal keď ma začala poučať že mám par tyzdnove dieťa nechať cudzím nech si na mňa príliš nezvyka. Odvtedy "bojujem" za pochopenie všetkých detí
@elizabet173 neuspokojila, bola som na tom kurze rodičovstva cca 13x, ktorý viedli psychologicky, vraveli, že keď zavediem tie rady, že to pomoze, ale nie hneď. Preto som cakala na to, že sa to zlepsi a nejak výrazne sa to nezlepsilo.
@miadi Ano, to oblecenie má aj ona. Ale už to robím tak, že v skrini má na vesiaku pripravene komplety (zladené trička/tuniky/šaty a k tomu gate) a z nich si môže vybrat, ktoré si rano oblečie, ale tiež ju jeduju cedulky na obleceni a take si odmieta obliecť. Jedáva veľmi dobre a veľmi veľa, ale ako píšeš, má svoje obľúbené jedla, ovocie, ostatne ani neochutna. O týchto hypersenzitivnych detoch som citala, aj na ňu veľa priznakov sedi. A ano, tiež si myslim, ze v škôlke je poslusnejsia a doma vypustí emocie z celého dňa. Mame to aj keď si ju vezme babka. Keď sa vrati, je veľmi neznesiteľná, lebo babka je stara skola a musí tikať ako hodinky.
@figurka1985 ako som písala vyššie. K babke chodi na prespatie tak cca 3x do roka. Tam ide sama, stari rodičia sa jej venujú, ma nabitý program. Babka je prisna, tam poslucha, kým neprídem ja, potom pusti paru a už začína a doma to eskaluje, akokeby vypustí emocie za tu noc. A čo sa týka športu, nerada prehráva, ale ešte nechodi na turnaje, má len tréningy. Muž ju tak nastavil, že po jej treningu dostava sladkosť, lebo zo začiatku tam nechcela chodit a utekala trénerke. Teraz keď vie, že bude odmena, tak ide. Ale aj ju to bavi, lebo trénerka ju chváli a robi s nou veci, ktoré ju bavia (napr na zvýšenie kondície ju naháňa a ona sa rada naháňa, čiže ju trénerka nenecha behať kolecka samu, ale akože ju naháňa a behá s nou tie kolecka atd)
@tykat tak dúfam, že aj u nás to časom prejde. Dakujem za zdieľanie skusenosti 🙂
@andreatytler skúšame všetko, od pokľaknutia s vysvetľovaním, stiskanim, až po násilne držanie - rozumej silne objatie, keď od hnevu chce kopať do veci, aby si neublížila a neporozbijala veci. Jedine, čo som si všimla, že ju tak rozhodí z hnevu a začne sa smiat, keď mi hovorí, že je nahnevana, že má nelubi, keď jej poviem na to, že mi hovoris, že ma veľmi ľúbiš? Aj ja tá veľmi lubim. Na to sa 3x opýta, či nerozumiem a ja jej verklikujem, že je super, že ma lubi a aj ja ju strašne lubim. Potom sa poväčšinou zvykne rozrehotat. To je jedine, čo ju dokaze z hnevu vytrhnúť. Ocino jej vysvetlil, prečo nebudu cukriky (bol na treningu on, nie ona, ona mu robila len doprovod, nech môžem doma upratovat a aj keď isli do obchodu, tak jej povedal, že idu kupovat to a to, že nebudu kupovat nič iné, my ju kvôli tým záchvatom navštetko upozorňujeme dopredu, čo sa bude diať, nech sa nerozplace na mieste). Ružu zahodila, vysvetlila som jej, prečo sa veci neničia, nezahadzuju, hlavne keď je to od niekoho darcek a ten by sme si mali vážiť. Keď odisla z miestnosti, tak som ružu zobrala a dala do vody a schovala do kuchyne, tam to nasla a toto sa opakovalo dalších 4x. Ruzu som vzdy premiestnila na iné miesto, nech ju nedráždim, ale tiež ma nebavi jej ustupovať. Išla som tej ruží vymenit vodu, takze som ju išla vyliať, to tiež vystrašene vyletela, aby som nevylievala vodičku, lebo ona tam tu ružu do tej vody dá, keď sa rozhodne.po zadku dostala, lebo tu dupala susedom o 23tej a hádzala čerstvo opraty vankus na zem, že nepojde spat. Podla mna má dosť voľnosti, my nie sme autoritatívni rodičia, veľa veci robime tak ako sa ma. Neporovnavame ju so súrodencom a inými detmi (to je lepsie, to sa rýchlejšie oblieklo, to neplace a ty ano), nepodmienujeme lasku posluchanim, vie pomenovať svoje emocie, emocie sme jej nikdy nepotlacali odvadzanim pozornosti na sladke, na to, že sa to nepatri atd a zrejme to je dôsledok, že to narástlo do takýchto obludných rozmerov, že sa nekontroluje, alebo už neviem.
@angel993 ale Ja svoje dieta chapem. Ty bojujes na zaklade svojich pocitov. Ale moje dieta nema take pocity vo svojej izbe ako ty. Kebyze pri nej som ona je schopna mat hystericky zachvat aj pol hodinu ide to vo vlnach a dookola to pokracuje. Ten hnev krivda ze som povedala nie nedam ti zuvacku Lebo sladkosti si mala dost. Ten rev strasny priserny pokracuje Lebo mà vidi ako dovod svojich emocii. Ked je sama ukludni sa dost rychlo . Preco by som mala byt pri nej “ trpezlivo” ju tyrat tym ze uz len pohlad na mna je spuštač emocii? Taky stav nie je dobre predlzovat je to velmi vycerpavajuce Nie len pre druhych ale Hlavne pre to dieta. Po par minutach sama vie regulovat svoje pocity ukludni sa. Ja nepotrebujem mat pocit ze som nejaka super matka co to zvlada aj hodinu tisko sledovat take tantrum . Ked veris ze tvoj sposob je spravny ok tvoja vec . ( tym nechcem zhodit co robis ty). Ale pochopenie deti mà kazdy ine. Tvoje dieta sa mozno citi lepsie ked reve pol dna a teba mà pri sebe. Moje dieta je spokojne ked si chvilku vypusti nervicky u seba v izbe a zivot ide veselo dalej. Kazdemu vyhovuje nieco ine.
Moja mà veci v skrini od malicka zavesene volbu mala vzdy od 2r co si oblecie v tom nie je problem . Stitky na oblecku oblecko Podla jej vkusu len nemohla ist v zime von v plavkach. Len rano nechcela nic nic sa jej nepacilo nic Nebolo dobre. Ked mala 6 som ju naucila nech si vecer vyberie co si sa rano do skoly a potom uz Nebol problem len v tom ze vzdy zabuda ponozky 🤪 tak bud rada ze aspon dobre papa 😅
Ked bola mensia aj ak si vecer vybrala outfit druhy den rano uz ho nechcela ..
@autorka syn je druhe dieta, ak by bol prve tak asi ostane jedinacik. Dcera bola uplny opak, rozumna, dala si vysvetlit, mala aj obdobie vzdoru aj trucovala ale vzdy sa to dalo zvladnut.
Syn bol extrem. Na neho neplatilo vobec nic, len nejako prezit. My sme mali mozno 3-4 veci ktore sme nepopustili, typu priputany v autosedacke. Ostatne sme uplne vypustili. Ale on bol schopny najst si hocico a revat, nervacit sa... napr.doteraz spominame ako 2h reval lebo nechce aby bola lopta cervena. Cista psychiatria.
Drzim palce nech sa to aj u vas zlepsi.
To vysvetlovanie pravidiel dopredu je dobra strategia, toho sa drzte.
Vravis ze neodvadzate pozornost od hnevu na sladke, ale ta tvoja hra na lubim ta-nelubim ta je odvadzanie pozornosti od hnevu.
Nechate ju aj vyplakat a vyhnevat sa? Myslim ze sa snazis ten hnev zastavit. Ked sa hneva, tak vysvetlujes, objimas, odvadzas pozornost tou hrou na lubis ma-nelubis ma. U nas sa osvedcilo toto:
1. Uznat emociu. "vidim ze si nahnevana zato ze otec ti nekupil cukriky, chapem". Toto povies iba raz a dost.
2. Opytat sa dietata ci chce byt sam, alebo s tebou. Ak s tebou, tak tam len mlcky sed a cakaj kym sa prestane hnevat. Ak okolo seba kope, urob jej misto aby si neublizila a nechaj ju kopat. Dieta sa castokrat pride same mojkat ked odznie najvacsi hnev.
3. Ked je uz pokojna, vysvetlit co sa prave stalo: "Toto co si zazila bol zachvat hnevu. Je to normalne, kludne sa hnevaj. Je to torochu desive, lebo ta to ovladne a nuti robit veci co nechces. Pamataj si ze kazdy hnev ked pride tak vzdy odide. Staci len pockat. Nikdy s tebou nezostane". Tymto jej vysvetlis co sa s nou dialo.
4. Potom jej udaj pravidla ako sa pri zachvate spravat a rady ako sa toho hnevu zbavit skor: "Mozes kopat do vzduchu ale nie do ludi a nabytku, mozes buchat pastami do vankusa ale nie do ludi, nemozes nic rozbit, ale mozes pokrcit kopu papierov. Mozes uhryznut vankus/hryzatko ale nie seba".
5. Uz sa vobec nevracaj k pricine tej hadky. Iba ak by ona sama potrebovala. Vacsinou sa deti hnevaju ked dostanu nieco prikazom a tam nic nenavysvetlujes. Jednoducho musia posluchnut a hneva ich to. Ty mas pravo veci zakazat a ona ma pravo sa koli tomu hnevat.
Je mozne ze toto budes musiet robit aj niekolko mesiacov kym budu nejake vysledky. Naprava sa nedostavi zo dna na den.
Takze otec jej vysvetlil preco cukriky nemoze a tym to malo hasnut. Tvoje vysvetlovanie bolo uplne zbitocne a iba jej jatrilo rany.
To s tou ruzou, nepochopim. Je to jej ruza a moze si s nou robit co chce. Ked ju chce zahodit, lebo sa na otca hneva, ty nemas pravo jej v tom branit a urcite nie takym detinskym sposobom ze ona ju zahadzuje a ty vyberas z kosa. Vyslovene boj kto z koho.
Volnosti moze mat vela ale v ten den to tak necitila a preto potrebovala presadit svoje tym odmietanim spanku. Dieta sice prestane vystrajat ked mu das po zadku a rozhodne sa ist spat, ale nie preto ze by sa ukudnilo a prestalo hnevat, ale preto ze sa boji a vzda boj so silnejsim. Ale ten hnev na teba v nej ostane. Pozri ja ta chapem, tiez som na syna navrieskala ked nechcel zaspat. Je to o nervy, ked to robia, lenze v konecnom dosledku to bolo moje zlyhanie. Jednak tym ze som ho dostala do takej zlej nalady ze musel rebelovat pri zaspavani a jednak tym ze som si na nom vyvrsila svoju frustraciu z toho ze som situaciu uz nevedela zvladnut.
@miadi tak zrejme si ma nepochopila. Moje dieťa sa pri mne ukľudní rýchlo, oveľa rýchlejšie ako keby som ho od seba poslala preč. A nie nereve mi pol dňa. Nikde to nepíšem, neviem odkiaľ to máš. Nikdy sme nemali takú situáciu aby tom to nazvala tantrum. Normálne, primerane veku, situácie kedy potreboval spravovať emócie. Sú zriedkavé prípady kedy na vysporiadanie emócií potrebuje maximálne pol hodiny. To bolo naposledy pred rokom. berie ma ako svoje útočisko, nie ako krivdu, preto ma pri sebe potrebuje. A nie je to iba môj spôsob, stretávam sa s mnohými mamičkami a takmer všetky sú na tom rovnako. Že ich dieťa ich berie ako útočisko, ako istotu a nechcú byť samé v izbe v takej situácii. Tým že je rodič pri dieťati kľudný aj dieťa sa učí od neho. Tým že som pri synovi v takých situáciách, vidím aj jeho pokroky v tomto. Dnes už máme situácie kedy mi iba povie, potrebujem sa pritulit a ukľudniť. Žiadne poldňove revy ako píšeš.
@elizabet173 nemôžeš od 5 ročného dieťaťa žiadať aby vedelo spracovať emócie ako dospelý človek. Tam je potrebná aj zmena u rodiča, lebo dieťa len kopíruje čo vidí. Čiže to nie je jeho chyba že plače, ale to že rodičom doteraz vyhovovalo ju motivovať cukríkmi a zrazu ich nedostalo. Ono iba vyjadrilo svoj hnev a to je u 5 ročného dieťaťa normálne že to dáva najavo plačom.
Aj ten príklad s ružou. Dieťa sa správa presne tak ako jeho rodičia. Kto z koho. To nie je nezvladnuta výchova, to je skôr nesprávny príklad.
Tak bud autoritativna,chyba je aj v tebe,vidis ze babka si s nou rady da,a to nema absolvovany psych kurz 13x😀 To stiskanie naco robis ked sa hneva?????Nechaj ju vyrevat,stiskanie deti v amoku je ina blbovina.
@miadi Ved prave ze som to zazila... na sebe😀 Vobec nesudim tvoj pristup, len vravim ze mam pre tie deti vela pochopenia, lebo je to pre nich peklo a ludia okolo nechapu co im moze vadit.
Ked mi starka obliekala pancusky, tak sa jedna z nich casto skrutila uplne tak ze bola o 360 stupnov. Pata bola na pate ale cela pancuska bola skrutena okolo nohy, To vidis na sviku pri dobrom svetle ale mna starka obliekala pri svetle sviecok (asi setrila na elektrine). Kricala som ze je to zle. Prezliekla mi ich, ale mne uz na nohe ostal ten pocit skrutenej pancusky, uz som sa toho nevedel zbavit a stale som mala pocit ze je to zle a kricala som dalej. Bolo to hrozne.