Neviem si dať rady so 4-ročnou dcérou
Dobrý večer, nikdy by som nebola povedala, že sa v mojej výchove niečo pokazí natoľko, že si nebudem dať vedieť rady s deťmi. Maminy, ak ste bola niektorá v podobnej situácii, budem vďačná za každú radu, ako z toho von.
Mám dve deti, staršia dcéra má 4 roky, mladší syn 2 roky.
Vždy bola šikovná, rýchlo sa učila nové veci a zručnosti, má úžasnú pamäť. Aj po narodení brata bola ,, ukážkové dieťa". Myslím, že taká výraznejšia zmena správania nastala v škôlke. Začala viac odvrávať a prestala robiť veci, ktoré predtým robila väčšinou automaticky, napr. pozdravenie/odzdravenie, uloženie hračky na svoje miesto, umývanie rúk po použití wc.... Mali sme obdobie odmietania starých rodičov, bola na nich bez dôvodu protivná,odvrávala, dokonca sem tam aj zvýšila hlas, jediný, kto bol takým jej stredobodom som bola ja.
Poslednú dobu sa jej správanie veľmi zhoršilo. Začala byť na nás agresívna,blíži bratovi,neustále pre všetko kričí,nevie kľudne reagovať.keď je zle a dostane amok,tak sa vzpiera,bije nás a kričí na nás. Snažím sa to riešiť rozprávaním,vysvetľujem čo je zlé a nepekné,aký to má dopad na nás a aj na ňu,no málokedy počúva a mám pocit,že si to absolútne neuvedomuje.keď sa ukľudní,tak sa vždy rozprávame o situácii,ktorá sa stala,aj mi odpovedá ,že vie,prečo kričala,vie,prečo sa hnevám,keď sa dohodneme na nejakých pravidlách,tak s nimi súhlasí a na druhý deň to isté,ten istý kolotoč. Myslím si,že ma ako rodiča absolútne nerešpektuje a vôbec neviem prečo,lebo toto predtým nebolo. Ak máte s takýmto niečím skúsenosti,bola by som veľmi vďačná za každú radu. Už s ňou ďalej nevládzem bojovať a naozaj sa nechcem znížiť na úroveň fyzických trestov,nakoľko si to svoje správanie v danom okamihu neuvedomuje.. Aj po narodení brata sa jej venujeme rovnako,ako predtým,niekedy mám pocit,že aj viac ako jemu.
@kp7333 neriešim zaspávanie syna. Treba si uvedomiť, že v škôlke funguje dieťa v omnoho väčšom kolektíve, čo je vo väčšine prípadov pre deti motivujúce k pokrokom. Večer zaspávajú spolu, čítam im rozprávku. Keby to takto funguje aj na obed, tak to praktizujem, ďakujem za názor.
@kp7333 ešte teda podotknem, že dočítam rozprávku, chvíľu ešte riešime so staršou dej, mladší leží a zaspí. Tak isto aj ona chvíľu na to. Spia vo svojej izbe, spolu. To len keby náhodou, že sú v spálni, tak nie, nie sú. Alebo že nevedia sami, tak áno, vedia. Máme svoje rituály a v tomto nevidím dôvod ich meniť, keď fungujú.
Úplne ti rozumiem. Mám syna vo veku Tvojej dcerky a 15m dcérku. Sú so mnou gro času doma. Dva rozdielne režimy a spôsoby hry. Spájať aktivity sa vzdy resp.skoro vôbec nedá a nekonečnú trpezlivosť u deti na súrodencov v tomto veku asi nemožno čakať. Popri tom domácnosť. U mňa funguje čo najskôr ísť z bytu von, trošku znížiť nároky,čo som chcela stihnúť a nestíham, voľný čas pre seba,aby som ustála toto obdobie a čas len so synom. Inak veľmi sa mi na YouTube páčia podcasty Nevychovy,ale tie asi poznáš ako čítam Tvoje odpovede. Ešte aj p.Vagacova z Efektívneho rodičovstva robí online poradne a je prakticka. Ale tiež Ti asi poradí čas pre seba, čas pre dcéru iba vás, zapájanie do aktivít, ak sa dá a trpezlivosť.
Mame detto 2 rok v skolke...a teda nebije nas nema zachvaty hnevu...ale je papulnaty resp odvrava a nadobudol selektivnu hluchotu....na vsetko ma odpoved ... ja som ale na druhej strane aj rada...ked siel tak bol taky ťuťo....vsetko si nechal decka mu robili zle a on si to nechal....takze aj ked by som mu obcas vykrutila krk som trosku rada
Opisujes úplne normálne spravanie 4 ročného dieťaťa. Žiadne zázračné finty neexistujú, vždy to je o tvojich reakciách na jej hnev. Ona s tým nič spraviť nevie. Ty áno. Píšeš, že vážne neocakavas, že emociu ovládne, ale tým, že to chceš riešiť a hľadáš finty, tak je to presne naopak - ocakavas, že to prestane, ze "sa to vyrieši". Finta je, prijmi to, buď tam pre ňu a nič neocakavaj. Z tvojich prispevkov vidno, že sa snažíš búrať stereotypy, to je fajn. Nedaj sa nimi zviesť. Daj na pocit, na to, čo vraví srdce, nie čo vraví rozum ( ten očakáva, že správanie sa zmení a pod )
@nikaeli tiež som šla napísať, že možno to pochytila od ostatných detí napr v šatni, keď po nich prídu rodičia...veľakrát som sama zažila situáciu, že dieťa po strope neskakalo a rodič len stal ako stĺp...alebo začalo po matke/ocovi kričať, bit ho a podobne..
@akvi ja rozumiem, ale nemôžem jej dovoliť, aby nás bila,hrýzla, ťahala za vlasy, kopala a podobne. Hlavne keď to robí aj mladšiemu a ten dosť zvykne po nej opakovať. Ako keby sa v danej chvíli potrebovala doslova na niekom vyzúriť a tým nám fyzicky blíži.
Keď ťa bije a hryzie, nastav hranicu. Svoju hranicu. Nechceš byť bitá, ani hryzena. Povedz jej to, stačí chytiť a povedať, "toto nie". Keď je v amoku, zbytočné vysvetľovať. Iba dôrazne opakovať, toto nie. Nevycitat, nechciet, aby "okamžite prestala" a pod. "hlášky", ktoré rodičia v tej chvíli chrlia na dieťa. A to už ani nevníma poriadne a odnáša si akurát to, že je zlé a že ak dá najavo hnev, nikto ho nebude mať rád. Dieťa potrebuje vedieť, že hnevať sa môže a zároveň potrebuje cítiť tvoju hranicu =biť, hrýzť ma nesmieš.
@akvi Presne, hranice treba. Kazde dieta v obdobi vzdoru skusa. Ale dospely ma predsa vacsiu silu, chytim jej pevne ruky a neexistuje aby udrela. Musi fungovat system - akcia/reakcia. Ak je v amoku a nevie sa ukludnit, nic nevysvetlovat, silno fuknut do tvare. Ak to nepomoze, smer sprcha (pre pohorsene: toto je rada od pediatricky). Ublizi surodencovi, nasleduje trest. Deti nereaguju na nekonecne vysvetlovanie, pustaju to druhym uchom von. Navyse v skolke, skole nikto nebude mat cas kazdemu decku donemoty opakovat a vysvetlovat.
@kp7333 posledný raz opakujem, že v kolektíve je to ukážkové dieťa. Aj keď sme vonku je všetko v poriadku, sem tam nejaká krivda v rámci nezhôd s deťmi alebo súrodencom, ale všetko v rámci normy, vždy sa s ňou dá dobre problém odkomunikovať, tak to sem už prosím nepleťte, toto nie je hlavný problém. Určite nejaký systém fungovať bude, len naň musím prísť, je to moje najstaršie dieťa, ešte som sa s takýmto správaním nestretla, tak hľadám niečo, čo inému zabralo, čo som ešte neskúsila. Radu vašej pediatričky som od tej svojej teda ja nedostala ohľadom sprchy a určite ju nebudem ukludňovať týmto spôsobom. Ja chcem, aby dieťa malo rešpekt, nie strach.
Súhlasím. Sprcha a pod určite nie je riešenie. To je už o strachu. Myslím, že vnímaš to celé veľmi intuitívne a to je fajn. A aj správanie tvojho dieťaťa je úplne ok a fakt to potrebuješ len ustáť, nič iné. Ty to vnímaš správne, už s tým len pracovať, ak tam je srdce, nemôžeš nič pokaziť.
treba si uvedomit, ze v skolke sa mu nikto nebude prisposobovat. ak ucitelka pusti detom hudbu alebo rozpravku, tak jeho neposle spat do inej miestnosti. treba ho naucit odfiltrovat ruchy a zaspavat v kolektive. Moja mladsia od 1.5 roka zaspavala so svojou sestrou v jedne izbe. Zvykla si.