icon

Veľmi temperamentné alebo nevychované 16 mesačné dieťa

avatar
slnecnicova
19. jún 2014

Dobry den, idem si k vam po radu. Neviem, ci moja "unava" a pocit, ze nieco robim zle je naozaj len z unavy a stereotypu ale mam pocit, ze nezvladam matersku - alebo dieta.
Mam 16 mesacneho syna, ktory je adoptovany. Brali sme si ho rovno z porodnice, nema inu mamu a je u nas od prvych dni.
V posledne dni mam pocit, ze moje dieta programovo robi vsetko pre to, aby ma vytacalo a absolutne ma nepocuva.
Ano viem, je este "malicky" ale on uz vsetkemu rozumie. Neposlucha vsak ani za nic. Moj brat ma rovnako stareho syna, ten je o tyzden starsi a je uplne iny. Je sice tiez temperamentny, ako aj moj syn, ale je taky, ako by som to nazvala, poslusnejsi.
Napriklad s mojim synom mam od jeho 7 mesiacov problem so zachvatmi hnevu. Pravidelne, ako nahle sa mu nieco nepaci alebo zakazeme, nasleduje zachvat hnevu, pri ktorom bud hodi co drzi o zem (doslova treskne) a potom si cupne na vsetky styri a bucha hlavou o zem (o beton vonku, o parkety alebo dlazbu doma) a to ak silno, ze si spravi modrinu alebo ho to minimalne boli, kedze nevie odhadnut silu.
Dalsi sposob je, ze ked ho vezmem na ruky (potrebujem niekam ist a on vzdy ide na opacnu stranu, alebo ho potrebujem prezliect ci prebalit) tak ide nechtami proti mojej tvari a naozaj poskriabe. Robi to uplne vedome. A ak mu stacim chytit ruky, treskne svojou hlavou o moju, takze mame modriny obaja.
Akonahle mu doma nieco zakazem, robi to programovo naschval a caka, co to urobi.
Nechcem ho bit ani po nom kricat, ale vysvetlovanie dookola naozaj nepomaha a neprinasa vysledky.
Paradoxom je, ze ja som dlhe roky ucila v materskej skole, 3 - 6 rocne deti ma vzdy pocuvali na slovo bez toho, aby som po nich musela kricat, alebo dat im na zadok, nikdy som ziadne dieta neudrela.
Moj syn uz po tom skriabani tvare po rucicke niekolkokrat dostal, co beriem ako svoje zlyhanie a uz dvakrat dostal aj po zadku - pretoze velmi dobre vie, ze nesmie skriabat nikoho, ze to boli a co znamena stoj alebo cakaj a akonahle to poviem, berie to ako povel na utek, takze sa rozbehne napriklad k ceste.
Mam uz aj nervy z toho, ze doma mam vecny bordel, pretoze on aj ked vie, ze sa to nesmie, naucil sa otvarat tie detske poistky na suflikoch a skrinkach, takze som to musela zalepit este lepiacou paskou, jeho najoblubenejsia cinnost je dostat sa do nejakej skrinky a povyvlacovat odtial veci..
Nemozem uz nic mat ani na kraji kuchynskej linky, ani na nabytku, vsetko mu podava prsty, vsetko stahuje a rozvlacuje po byte.
Poviem mu milionkrat, ze s farbickami sa kresli len pri jeho stole, akonahle polavim v ostrazitosti, uz je s nimi po celom byte. Akonahle mu ich vezmem, zacne sa jedovat, trieskat o zem a naschval robit vsetko to, co vie, ze ma vytaca - trieskat hracky o zem, vsetko na co dociahne na ktoromkolvek stole alebo skrinke pohadzat na zem, stahovat klietku s kralickom po celom byte, chyti hracky a hadze ich hlava nehlava. Ked mu farbicky vezmem tak sa zacne jedovat - nedam mu ich, ale nabuduce ked ideme kreslit cela situacia sa zopakuje, nemozem mu ich vziat navzdy.
Milionkrat mu mozem povedat ze na gauci sa iba sedi alebo lezi, nie, milion a jednakrat bude skusat co to spravi, ked zacne po nom behat.
MIlionkrat mu mozme vysvetlovat, ze na postel sa nelezie v topankach, len co prideme zvonka, nez ho stihnem vyzut uz je v spalni na posteli. Zacala som to robit tak, ze ho bud chytim za ruku, zaco si vysluzim zachvat jedu, ze ho obmedzujem alebo tu spalnu zatvaram, ale to si tiez myslim, ze nie je riesenie.
Milionkrat mu mozem povedat, ze na stolicku na jedenie sa nevesiame, ze ju moze zlomit, bude to robit milionprvykrat.
Milionkrat mu mozem povedat ze hracky nehadzeme do kosa, spravi to milionprvy.
Milionkrat mu mozem povedat, aby nebuchal z hrackami do umyvacky riadu, aj ked sa to tak pekne ozyva, urobi to znova len co polavim v ostrazitosti a bude to robit a skusat kym ho to neprestane bavit.
A vedela by som pisat este velmi dlho.
Odmalicka som bola velmi dosledna ako som zvyknuta z prace, ked raz nieco poviem, tak to plati, ci s amu to paci alebo nie. Ale priznam sa, niekedy som v koncoch - viem, ako vychovavat a ci plati na trojrocne deti, ale nedokazem si poradit z jeden a pol rocnym, kedze vysvetlovanie, pripadne zakazanie niecoho nepomaha.
Este ani raz som mu nepolavila, ani ked predviedol ukazkovy zachvat jedu, ci to bolo doma alebo v obchode. Radsej ho v klude odvediem prec, ruciaceho, revajuceho, metajuceho sa a skriabajuceho ma do tvare.

Ja viem, som na modrom konikovi a je mi jasne, aka bude vacsina prispevkov, priznam sa, velmi ho milujem ale som z neho obcas uz velmi unavena. Mam skusenosti so starsimi detmi a vacsina, ktore poznam v jeho veku uz su take, ze spolupracuju a viac menej posluchaju ale toto je maly zivel.
Vcera sme boli u brata a pytam sa svagrinej, ako je mozne, ze jej maly tak pocuva, ze ho ani nenapadne otvarat tie suflikY (a to tam nemaju zabrany). Odpovedou bola e odmalicka vedel, ze to ma zakazane. To vedel aj moj syn, ale nezaujimalo ho to. Oni mozu mat na stole cokolvek, jej syn sa toho nedotkne, toho mojho treba napominat a vecne mat na ociach lebo on slovo nesmies ignoruje.
Mal obdobie ked bol poslusnejsi, trvalo to kratko ale vtedy mi pomahal vypratat umyvacku, spolu sme upratovali, vsetko sme robili spolu. Teraz ho nic z toho nebavi a napriklad pomoct mi upratat hracky, ktore NASCHVAL pohadzal po zemi po tom, ako som ho prebalila proti jeho voli ho donutim iba tak, ze ho drzim za jednu ruku a druhou mu tu hracku dviham, sam ani za nic to neurobi. Akoze ja ho k tomu nakoniec donutim, ale za cenu toho, ze on chyti zachvat jedu a ja si skazim naladu na pol dna.
Bit ho nechcem, ani po nom kricat, aj ked sa priznam, obcas uz zvysim hlas, hlavne ked mu nieco poviem, ze nesmie a on to naschval urobi a este sa na tom smeje.
Ked mu nic nie je prikazovane, zakazovane a ked nie je nicim obmedzovany a moze si robit co len chce, tak to je to najzlatsie dietatko na zemeguli. Akonahle pride zakaz, prikaz, koniec, neda sa s nim spolupracovat.
Ani nehovorim o tom, co sa deje, ked prideme od babky a od dedka, ktori v nom vidia najdokonalejsie dieta na zemeguli, dovolia mu vsetko a potomma presviedcaju, ze ako je mozne, ze sa stazujem, ze neposlucha, ked to je uplne dokonale dobre dieta. Jasne ze je, lebo ma dovolene vsetko a nema dovod sa jedovat. A dookola mi prizvukuju, zeje este prilis maly. Ale ja si poznam dieta, on velmi dobre vie, co robi a vie, co smie a nesmie. Len uprimne na to kasle.
Potrebujem ho hlavne zvladnut a naucit poslusnosti, prosim uteste ma, ze to je len prechodne obdobie a ze to prejde. Aj ked u nas to uz trva velmi dlho a mam pocit, ze sa to nezlepsuje :(
Skutocne nemam pocit, ze by som bola prilis benevolentna, naozaj, ked nieco poviem, tak to plati, aj keby sa na hlavu postavil, ale ani ta doslednost z mojej strany neprinasa vysledky. Velmi ho milujem a prave preto chcem, aby z neho vyrastol slusny a dobry clovek. Dakujem za precitanie.

avatar
zuuzzu
20. jún 2014

Oki ved jasne, ja som zasa chcela zakladatelku povzbudit, ze proste ja som v tej istej alebo podobnej situacii ako ona, ze nie je sama, kto ma doma takeho sintra. Niekedy je fakt takze si s takym dietatom poradit, zvlast, ked som na vsetko od rana do vecera sama. Takze nemam sancu ist sa niekam odreagovat alebo proste odist niekam a predychat to. Potom bohuzial clovek zareaguje aj skratovo. Len to sa mi nepaci, ze to tu niektore mamicky tak riesia, ze niekto svoju dietatu capne po zadku. ja neverim tomu, ze to kazdy aspon raz vo vypatej situacii neurobil. U nas toto trva uz viac ako pol roka, dennodenny boj s takym malym clovekom. fakt sa mu snazim vychadzat v ustrety, robit to, co on chce, ak je to bezpecne, ale akonahle poviem nie, toto nesmies, tak proste pleskoty, vreskoty, plac a skripanie zubami 😀 Vacsinou, ked sa mi to stane vonku, sa kazdy na tom smeje, ale priala by som tym ludom, aby to zazili a mozno by pochopili, ze pre mna na tom nic smiesne nie je. Pre mna je to cele ako keby osobne zlyhanie, ze neviem svoje dieta spravne nasmerovat, alebo asi musim len naozaj vydrzat, kym to prejde, ako to povedala aj moja mama. Mozno ma pravdu, len to uz trva prilis dlho a vidim len velmi malicke pokroky a strasne ma to ubija ☹

avatar
effie81
20. jún 2014

@zuuzzu a prave o toto ide,presne ako pises.Ja si myslim,ze tym cim ty,prechadza drviva vacsina mamiciek.Takze je to asi normalny jav.Prave preto sme zakladatelke pisali,aby polavila v poziadavkach,aby neocakavala,ze 16 mesacne dieta nebude robit okolo seba neporiadok,ze bude na slovo posluchat len preto,lebo mu to bolo milionkrat vysvetlene.Ze ked pochopi,ze ocakava neprimerane veci od svojho dietata,tak zisti,ze ma doma uplne normalne dieta,ktore tieto veci nerobi preto,ze chce naschval robit svojej mamine zle.A s velkou pravdepodobnostou,ked nebude mat maly vsetko zakazane tak bude mat priestor na skumanie a nebude mozno ani taky trucovity.

avatar
zuuzzu
20. jún 2014

@aristka Ale ja svoje dieta neudieram po hlave, ani s varechou. Uz sa tu normalne musim obranovat, lebo tu zo mna urobite tyranku a pritom som napisala len tri prispevky ☹ Je pekne, co pises, ale ked necham maleho v izbe s vetou, ktoru si napisala, tak sa mi tam svacne o stenu alebo o skrinu alebo nieco na seba od jedu stiahne. Chapes, proste niekedy nezaberaju tie mudre rady na internete alebo v knihach. U nas to neplati a mozem sa aj posrat, proste maly bude vrieskat az dovtedy, kym bude vladat. Nie je to take jednoduche, ako si to napisala. A nie su vsetky deti rovnake.

avatar
jabadaba
20. jún 2014

@zuuzzu v prvom rade si musi zakladatelka uvedomit, ze iste prejavy spravania k dietatu urciteho veku patria a smitec. Mat nervy z vypratanych suflikov ci z poskakovania po gauci je kapanek uz mimo. Ze ju skriabe - ano, treba sa patricne tomu aj zatvarit, ze to boli, ze maminka je smutna, pripadne pac po zlej rucicke. Ale je to tiez jeden z beznych prejavov dietata, nie je to voci matke cielena agresia a nie je to zaklad pre buduce kriminalne psravanie. Je to batola a ako batola sa prejavuje. V zavislosti od tempa vyvoja. Predrazdena matka, bazirujuca na vyglancovanej domacnosti a dietati prikovanom k stoliku s farbickami moze ako jedinu reakciu dostat nazad jedine odpor. Treba iste veci nechat plynut. A co ak sa dieta pohra s varechami? Co ak vytiahne zopar hrncov ci misiek? To je dovod na nervovy kolaps? Chce t otrochu zvolnit, z tempa, narokov na poriadok v domacnosti a narokov na dieta tohto veku.

avatar
aristka
20. jún 2014

@zuuzzu buď si sitá ,že to poznáme aj my ,aj ja ....a tiež to išlo sem tam až do zúfania ,ale nič sa nedá robiť len bojovať a vydržať tak ako hovorí tvoja mama a tí čo sa vám vonku smejú určite nemajú deti ,lebo kto ich má aspoň 2 toto určite u jedného zažije a potom chápe čím si matka prechádza.....

avatar
zuuzzu
20. jún 2014

@effie81 V konecnom dosledku som rada, ze som tu nieco napisala, mozno mi niektore vase prispevky pomozu dostat sa z tohto zacarovaneho kruhu, co mam doma aj ja. Lebo uz fakt nevladzem a kazdy vecer padam na hubu a nikto mi nevie poriadne pomoct alebo poradit. takze napriek niektorym prispevkom dakujem. Snad si aj ja niektore veci uvedomim. Pekny vikend zienky 🙂

avatar
effie81
20. jún 2014

@zuuzzu vies co,podla mna by si sa nemala citit,ze si zlyhala,lebo nevies usmernit maleho.Podla mna sa ludia smeju preto,lebo si tym istym uz presli a teraz si len spominaju,alebo si tym istym prave prechadzaju a smeju sa preto,ze vidia,ze su na tom rovnako aj ini.Ver mi,ze neexistuje ani jedna matka,ktora si niecim podobnym nepresla.🙂 A viem ake to je,ked nemas cas si dobit baterky.Ja som na deti tiez vacsinou sama.Takze hlavu hore,aj toto obdobie prejde.🙂

avatar
aristka
20. jún 2014

@zuuzzu ja z teba tyranku nerobím ....nikde som to nenapísala a presne ako píšeš reve pokiaľ sa neunaví a to je cieľom ,nech si reve ,treba mu zabezpečiť izbu tak aby si neublíži ,to kritérium by samozrejme mala spĺnať detská izba a a nech sa vyreve a ty s kľudom aladára si rob svoje ,aj štuple si daj do uší ak to bude treba ...a nebudeš sa s týmito stavmi trápiť dlho ,zistí ,že je to neučinné ...

avatar
aristka
20. jún 2014

ja vám poviem takto ,ne takto vyvádzal najstarší syn ,na ulici pri kočárovaní mladšieho ho chytil rapel a najlepšie na druhe strane mesta ,takže divadlo bolo cez celé mesto a to dokázal ,vkuse hulákať a ja som ho ťahal ako handru a v druhej ruke kočík ..to bola zábava ,prišli sem domov a šupla so h odo spálne ,lebo som vedela ,že si tam neublíži a zavrela ho ,keď sa vyhulákal a unavil som otvorila a znovu som mala to krásne usmievavé dieťa ,to ako rozhádzal podušky a paplóny po celej spálni je druhá vec ......a pekne ho to prešlo ....naša najmenšia tiež mala tieto stavy a raz aj u starých rodičov a otec ,čo jej nenacápeš a ja ,že prečo ,no boli zhrozený ,keď videli tú scénu ,ja z mužom nie a do 10 minúť,keď sa vyhulákala sme mali krásne usmievavé dievčatko .....a pekne z toho vyrástla ...

avatar
effie81
20. jún 2014

@zuuzzu ale inak ti tu nikto nepisal,ze si tyranka.🙂 Neviem ci si citala celu diskusiu,ale toto s tym protestom proti bitke vyvolala jedna reakcia matky,ktora napisala,ze zbila svojho syna varechou a ze s kludom zbije svoje dieta hocikedy,ked sa nesprava ako sa ma,lebo pozna 2 priklady ked matky nikdy nezbili svoje deti a vyrastli z nich spratkovia.Preto som ti aj hned v prvom prispevku pisala,ze toto nebolo mierene proti zakladatelke,ale proti inej matke.A nemyslim si,ze capnutie po plienke,aby sa dieta uvedomilo,ze robi nieco zle je zlé.
A ano,je urcite dobre,ze si napisala,lebo aspon vidis,ze to ma doma kazda mama rovnake a nie si sama.A to,ze to mas doma take,nie je tvoja chyba a tvoje zlyhanie,ale je to vlastne normalny proces.

avatar
effie81
20. jún 2014

@zuuzzu keby si vedela cim si ja niekedy prechadzam.Aj ja si niekedy myslim,ze to uz dalej nevydrzim.Kolkokrat si poviem,ked si k starsim vecer lahnem pri uspavani,ze ako dobre,ze je uz vecer a konecne uz bude ticho a klud.😀 Ale ked sa tak zamyslim,ze aky by to len bol zivot bez nich,tak som rada,ze su take ake su.🙂 Su zive,az privelmi,a to vsetky tri.Najmensia ma 15 mesiacov a je presne taka ako syncek zakladatelky.Otvori vsetky skrinky,vytiahne vsetky sufliky,vylezie na gauc a skace na nom,povytahuju bratove ceruzky a hryzie ich,poroznasa vsetky hracky po celom dome,pri prebalovani s nou vediem doslova boj,postahuje z okraja stola vsetko na co len dociahne.A priznam sa,niekedy to aj celkom zle znasam.🙂 Ked musim rychlo nieco navarit,alebo mam nejaku naozaj neodkladnu robotu a vsetky cinnosti musim kvoli jej kuskom prerusovat a vsetko mi trva celu vecnost.Ale prave preto robim veci tak,aby som sa radsej mohla venovat detom.Nemyslim si,ze by boli moje deti nevychovane,ked robia taketo veci.Ja som este ani nevidela zdrave dieta,ktore by podobne kusky nestvaralo.

avatar
jabadaba
20. jún 2014

no, ale uznajte ake je to zlozite vychovavat tychto malych ludi.... A vraj DOVOLENKA! Podla mna je vychova maleho ludskeho mladata jedno z najtazsich a najzodpovednejsich povolani, kam sa hrabu ine profesie!

avatar
effie81
20. jún 2014

@jabadaba mas uplnu pravdu.🙂 Ale je to aj krasne.🙂

avatar
rubinka
20. jún 2014

@slnecnicova - mam doma takmer 4 rocnu dceru a 15 mesacneho syna. Pri dcere som sa musela naucit Božej trpezlivosti lebo inak by som zošalela. Poviem ti tak, moj syn mav oblube tahat vlasy, skriabat, capat s ruckou, vyhadzovat hracky, brat do ruky vsetko co mu pride pod ruku atd... tak len upozornujem a upozornujem, u 16 mesacneho by som nejaku poslusnost fakt necakala,je to obdobie zaciatku vzdoru ked kazfe dieta vystraja a neposlucha, treba to skratka prezit. To ze by si malo upratovat 16 mesacne dieta sa mi zda prehnane, fakt je na to este maly aj na kopec inych veci ktore ta vytacaju. Apropo farbicky takemu malemu do ruk nepatria ine ako pocarbane steny a nabytok necakaj. Aj ked sa ti taketo nazory nepacia musim sa pridat ku nazoru ze na take male dieta mas privelke ocakavania zeby ti malo pomahat a neviem co este. Ak chces aby ti pomahal tak to rob formou hry nie ako prikaz ak sa mu nieco nepaci nechaj to tak, nechaj mu viacvlastnej vole. Ja uz ako matka dvoch deti nad neporiadkom uz len mavnem rukou ved sa to uprace ked deti vecer zaspia. Rob vsetko pre to aby sa nenudil a bude menej zlostit.

avatar
jabadaba
20. jún 2014

@effie81 to ano, ked cloveku opadnu vsetky bezmocne pocity, je to krasne.

avatar
effie81
20. jún 2014

@jabadaba hej hej.Myslela som ten pocit vecer,ked konecne vsetky zaspia.Ale vacsinou zaspim spolu s nimi.😀 A trva to dovtedy,kym sa niektora nezobudi v noci.Potom ked tu prvu uspim,tak sa hned nato zobudi druha a pokracuje to.Napriklad su dni,ked spim v noci 2-3 hodinky.🙂 Ale dnes som spala celkom dost,zobudila sa iba najmensia a rychlo zaspala.Takze dnes sa pozeram na svet optimisticky.😀 ale to aj preto,ze obe zaspali a maly sa tu pekne hra.🙂

avatar
slnecnicova
autor
20. jún 2014

Preboha, vy tu zo mna urobte pomaly psychopatku! Jedna ma posiela na psychiatriu, dalsia mi povie ze svoje dieta neznasam, lebo je adoptovane, ina mi povie, ze som uplne mimo.
Len preto, ze som z neho obcas strasne unavena? Ze som na neho cele dni sama, lebo manzel je cele dni v praci, aby som sa ja cely den mohla venovat dietatu a nestresovat, ze mu nemam zaco kupit plienky a mlieko?
Kde som napisala, ze ho bijem?? Napisala som, ze parkrat dostal po rucke ked ma skriabal a parkrat po prdelke s plienkou ked mi utekal na cestu!!!
Kde som napisala, ze chcem, aby po sebe upratoval??? Ja len od neho chcem, aby ked Z JEDU hodi nieco silou o zem, aby to aj dvihol! Pricina - nasledok!
Kde som napisala, ze mu nedoprajem detstvo?
Tak sorry, skakanie po gauci mi napriklad vadi, pretoze to potom robi aj ked nie som pri nom a uz parkrat mi z neho spadol - rovno na hlavu.
Ze trvam na tom, aby ceruzky zostali na mieste? Ked si chce kreslit, nech ich ma na stoliku, ked dokreslime, odlozim ich. Obcas musim odbehnut a zacne s nimi behat a carbat cokolvek ma na dosah paprciek.
Ze ide do postele v topankach mi vadi tiez, pretoze je mu jedno, ci je vonku blato alebo nie, co je pochoppitelne, to som otrok, ze mam kazdy vecer prevliekat postele?
V zasuvkach sa hrabe bezne, parkrat mi nanosil spodne praqdlo do smetneho kosa a nerobila som z toho tragediu, aj na hrnce s varechou hrajeme uplne bezne, sitko a lievik su jeho najlepsi kamarati, ked ja vari, on pri mne vytahuje varesky a misky z linky, hra sa, bucha a tesi. A nechcem po nom, aby to potom upratoval!!
Kludne ho necham aj vonku behat po mlake, ale nemoze to urobit vzdy, pretoze obcas sa nemame cas vratit domov, ked napriklad ideme k lekarke.
Ja sa ospravedlnujem, ze su tu same dokonale matky, ktore nikdy nezlyhali, ktore nemali den, ze neznasaju vsetok ten bordel naokolo a neliezol im na nervy, ze maju vecne usmev na tvari a nikdy si nepriznaju, ze by niekedy svoje vlastne dieta najradsej nepriplestili, ze nikdy nemaju zly den, ked maju pocit ze su z deti unavene, mrzute a ze potrebuju dovolenku.
Ja k vam nepatrim, ja som len clovek a nie poloboh, aj ja obcas zlyham ale to neznamena, ze potrebujem psychiatra ci psychologa, ze som mimo alebo ze nemilujem svoje dieta, Ci je alebo nie je adoptovane, keby to bolo potrebne, ja by som za neho aj dychala.

avatar
jabadaba
20. jún 2014

@effie81 takze deti Ti dpriali spanocku? 😀 Mi hovor. Okdedy mam deti, nevime co je normalny spanok, len co zamrkocu uz som v plnej polnej do sekundy. A aj ked mozem spat, nespim! Verim, ze raz sa vyspim tak ako za mladi. 😀

avatar
jolinka
20. jún 2014

@slnecnicova klideeeeek 😉 😉 😉 😉

vsak si z tych rad nieco vyber co ti vyhovuje, mnohe ta povzbudzuju, hovoria ze maju doma to iste, co sa tyka bitky ...reakcie boli na mamicku s nickom "asimama".... nie na TEBA 😉

a necitaj medzi riadkami to co tam nie je...nik nevravi ze je dokonala matka zvladajuca vsetko s usmevom 😕

avatar
slnecnicova
autor
20. jún 2014

@jolinka Ja viem prepac, ale dotkli sa ma tie reci, ze nie som zmierena s nim a mam problem s nim len preto lebo je adoptovany.. alebo ze som zrela na psychologa.. prislo mi to, ze vsetci su dokonali len ja som uplny pablb, co obcas ma den, ze nezvlada..
pretoze ja sama viem, ako velmi som po nom tuzila, ako velmi ho milujem a ze by som mu dala prve aj posledne, ze snad ani keby som ho porodila, by som ho tak nemilovala, pretoze to dieta si vela vytrpelo este nez sa narodilo a ja nedovolim, aby niekto pochyboval o tom, ze ho milujem tak, ze by som za neho zivot polozila, keby to bolo potrebne.. len som proste obcas unavena, vycerpana, od roka cez den spava maximalne polhodinu, vstane rano o siestej a taha do vecera do siedmej! ak obcas zaspi cez den dlhsie ako na polhodinu, je to pre mna sviatok...som s nim nonstop a obcas by som potrebovala oddychnut si.. ale vidim, ze je nas len par takych, ze vacsina zvlada lavou zadnou a nerobi chyby...len tolko k tomu

avatar
jabadaba
20. jún 2014

@slnecnicova prosimTa! Vobec z teba nikto nerobi psychopatku. Len Ti bolo odporucene trosku polavit z tych narokov. Nielen na dieta, aj na seba co sa domacnosti tyka. Tak stare dietatko ako mas Ty si nezdvihne po sebe hracku, ktoru svacne o zem. Toto Ta nemoze vytacat. Rovnako topanky v posteli. Si to Ty, kto musi dieta predbehnut a vyzut ho skor ako sa v tych topankach vyvali do postele. Okolo tak maleho dietata je ozaj clovek obcas ako otrok, takto je. Tent ovek si vyzaduje tvoje plne nasadenie a byt o krok vpred. Je to neustala obsluha od obuvania, umyvania a aj upratovania. Tieto veci tak male dieta samo este nezvladne a nech Ta nefrustruje, ze po tvojich usmerneniach nenastupuje zelany vysledok.

A kam by si patrila? Tu tiez nie sme ziadna poloboh. Vies kolko krat som si ja porumazgala uz od total vycerpania? Velakrat. Aj som buchla velakrat. Urcite veci ale treba brat tak ako su, inak si zakladas na poriadnu neurozu Ty a aj dietatu. Na slovo posluchat dokazu az neskor. Od batolata to necakaj. A fakt, neporovnavaj. Miluj to svoje ako to najuzasnejsie. Aj s jeho amokmi. To, ze bratove alebo ine je ticho a nepipne, to nie je kriterium spravania. 😉

avatar
jajulaa
20. jún 2014

Slnecnicova, aj ja mám adoptovaného syna, tiež bol riadne temperamentný a od roka som sa od neho nepohla skoro, k tomu ešte aj cápal a ťahal za vlasy iné deti. Chce to trpezlivosť, neboj čím bude starší, bude to lepšie. Môj už ide mať 5 rokov a nedá sa to porovnať.
A názory, že sú to gény, lebo je adoptovaný a podobne si nevšímaj!!!
Najdôležitejšie je v akom prostredí vyrastá.
Tak držím palce, treba len vydržať, ale chápem, že niekedy to prerastá cez hlavu.

avatar
jolinka
20. jún 2014

@slnecnicova ja som robila podobne pri prvom dietati, bola som velmi narocna na malu, strasne vela veci ma rozculovalo, tiez bola ziva a nespava clovek sa uci a dodnes a je to uz dost rokov...si vela veci vycitam ☹ ☹ ☹ ze som riesila veci , ktore sa casom "vyriesili" same , dieta z toho vyrastlo...casto si hovorim ze keby som vtedy vedela a robila to co uz viem teraz po styroch ...no jo po boji je kazdy general.

preto mi je trosku luto kazdej takej co sa trapi a riesi... a ma pocit ze to nikdy neskonci, alebo ze to bude este horsie 😖

ale nie je to tak. preto ti aj mnohe hovoria...ty trosku povol a povoli aj maly. "povol" neznamena s usmevom si dat skakat po hlave. Ja nemam rada extremy.... typu bud brat dieta ako supera protivnika...nad ktorym treba vyhrat aj nasilim ☹ ...alebo zase take omaznane sveholive mamicky...co len sladulinkym hlaskom na vsetko co dieta aj zle robi. 😝 🙄

Proste zdravy kompromis...nedat sa bit, zadrzat ruku, ak sa da vsetky veci co dieta nema chytat, odlozit, co sa neda odlozit nedovolit tu cinnost, trebars zobrat vec ktorou bucha z ruky, odlozit hracky z dosahu ak ich rozhadzuje , zadrzat ho a dat mu dole topanky, ak vybehuje na cestu, priviazat do kocika...

a popritom zdoraznovat kratko a strucne PRECO danu vec mame robit.

avatar
biancaneve
20. jún 2014

@slnecnicova milá moja, nepísala som ti, že máš problém s malým lebo je adoptovaný!!!!! Si už asi zo svojej úlohy matky vyhoretá prepáč...potrebovala by si skutočne oddych. Moja dcéra má teraz 4 roky, nespala som od jej narodenia v kuse ani jednu noc, som non stop sama lebo som sama....Išla som do práce v jej 2 rokoch lebo som potrebovala zmenu, práve preto, že som už bola doma vyčerpaná...Tak odporúčam aj tebe pomaličky rozmýšľať o návrate do práce, ak chceš byť ešte pár rokov v psychickej pohode, budeš syna vnímať potom inak....V tej prvej téme som ťa úplne chápala, plakala som pri tvojej úprimnej výpovedi .

avatar
sense
20. jún 2014

@slnecnicova nikto sa ta nechcel dotknut ale ten prvy prispevok vyznel uplne inak ako pises v tychto poslednych......

avatar
effie81
20. jún 2014

@slnecnicova ale ved prave vacsina z nas ti piseme,ze to co mas doma a co prezivas je absolutne v normale.Nemyslim si,ze existuje matka,ktora vsetko zvlada lavou zadnou a s usmevom na perach.Vsetky sme niekedy,obcas aj dlhodobo v koncoch.Ta reakcia na bitku,ako pisala aj Jolinka bola mierena inej mamicke,ja som ani v jednom komente adresovanom tebe necitala,ze by ti niekto vytykal,ze niekedy capnes malemu po plienke,lebo asi neexistuje ziadna taka matka,ktora taketo nieco nespravila.
Toho psychologa som nemyslela tak,ze ho potrebujes ty.Potrebujes ho len na to,aby ty ukludnil,ze toto co prezivas(aj ked si niekedy myslis,ze je to nezvladnutelne) je normalny jav a patri k tomuto obdobiu.Vies,toto obdobie je narocne,naozaj velmi narocne,preto ti len radime,aby si to neprezivala az tak velmi,lebo potom sa ti to bude zdat este horsie.To upratovanie hraciek...musis pochopit,ze on to teraz este nevie vo svojej hlavke dat dokopy,ze ked nieco hodil o zem,tak sa to patri zdvihnut.Nesmies sa kvoli takymto veciam rozculovat.Proste na to si este musis pockat,aby ste dospeli aj k tomu,ze bude chapat,ze ked nieco spravi,tak to bude mat nasledky.Nikto ta tu nesudi,len ti chceme ukazat,ze je to u kazdeho rovnake.Nie je to u vas preto,lebo by si zlyhavala ako mamicka.Ale proste veci nie su dokonale a vychova deti je ako pisala jabadaba najtazsia vec na svete.

avatar
sense
20. jún 2014

apropo robila som au pair detom kde chlapec v dvoch rokoch bol este horsi ako tu vsetky opisujeme, co ten dokazal ked chytil nerva tak to uz bolo oazj na psychiatriu nikdy ale nebol bity dokonca ani capnuty, ked uz bolo ozaj zle tak bol zavrety na wc, ale nie zamknuty, odstranene bolosamozrejme vsetko cim by si mohol ublizit, vela krat sme si s domacou mysleli ze hadam to wecko aj zdemoloval a velakrat tamm zaspal na podlahe z vycerpania, po nejakej dobe ked som od nich odisla sme sa navstevovali mali sme velmi dobre vztahy, cca ked mal styri toho chlapca nebolo ani poznat, pokojny, tichy, vyrovnany ukazkove dieta, pozor nie ustrachane , a co mal mladsiu sestru co bola vzdy anjelik, tak mi byvala domaca vravela ze je z nej doslova striga, ....takze mi z toho pride ze takmer kazde dieta si tym prejde a je len na nas rodicoch ako sa k tomu postavime a ako sa zachovame.....

a viem ze na slovensku sa ludia tomu smeju alebo maju blbe poznamky ked sa take dieta hodi o zem, tu v zahranici, si to ani nikto pomaly nevsimne....popr. dostane slovo utechy od okoloiducich....

avatar
effie81
20. jún 2014

@slnecnicova napr k tomu gaucu.Moja najmensia to teraz prave robi.Robili to vsetky moje deti.Bolo to tazke obdobie.VArila som tak,ze som stale musela odbiehat a davt dole deti.Boli situacie kedy by som ich najradsej zviazala pokial by som dovarila.😀 Ale ver mi,ze jeho to po case prejde.On to teraz nepochopi,ze to nesmie robit preto,lebo je to pre neho nebezpecne.V tomto veku este neplati ani to,ze by si zapamatal,ze ked spadol,tak to uz druhykrat nespravi.Je to len jedno obdobie,ktore casom tiez prejde.Darmo sa budes rozculovat,ze to nema robit.On to robit bude.Musis vydrzat,kym trochu podrastie.A k tej poslednej vete v tvojom prvom prispevku.Neboj sa,vyrastie z neho uplne normalny,dobry clovek,aj ked sa teraz takto sprava.🙂 Nesprava sa takto,lebo by si nebola dobra mamka.🙂 Sprava sa takto,preto,lebo je to male dieta.
Viem,ze si unavena a viem si predstavit ake pocity niekedy mozes mat.Mam ich aj ja.A ma ich kazda ina matka.

avatar
simca06022011
20. jún 2014

@slnecnicova necitala som celu temu, ale podla mna to nie je zlyhanie, ani nemozes porovnavat s detmi brata/susedov/v skolke (a uz vobec nie, riesit co z neho vyrastie!)... kazde dieta je ine a ver ci nie, pri mame si dovolia toho najviac... moja mala je ako med mimo dom s cudzimi, ako nahle je so mnou je to psychiatria.
Skrabanie tvare som riesila bitkou, nepomohlo.. pomohlo ked jej jeden chlapcek doskriabal tvar vonku, ked mala cca 1,5+roka.... co sa tyka bordelu s tym tiez nic neurobis... ja som detske poistky mohla rovno vyhodit, vsetko to rozobrala/zlikvidovala/ otvorila.. a vyhadzala-oblecenia, dvdcka, knihy.. vsekto. Vsetko som prelozila prec, spodne skrine v spalni kde som prelozila sezonne veci som zaistila poistkou na bicykel (ANO, tym... na kluc) a mam pokoj. Do kuchyne ma vacsinou zakaz vstupu na zlost mojej matky (lebo vsak je normalne ze sa dieta hra s kuchynskymi vecami:P )... ale proste tam je dohoda, nemoze tam ani vkrocit bez dovolenia od malicka a tak je to do dnes. Moja od jedu a niekedy iba od nudy rozhadzovala vsetko po dlazke, vsade.. roztahuje hracky atd... u nas to riesim vrecom na smeti ak nechce pomahat upratovat a hracky su "prec" dlhoooo kym ich znovu vytiahnem a preslo ju to, aj tak cim dalej sa menej hravame.. ved je bud v skolke, alebo sme vonku, cim dalej tym viac jej pridavame aktivit. Ale toto riesim tak max. posledny rok... u teba by som mozno odporucila zredukovat pocet veci a hraciek, aby bolo co najmenej upratovat :P

Skakanie po gaucoch a posteliach riesim bohuzial do dnes, keby bolo viac miesta kupim jej trampolinu a mam pokoj. Ked opakovane nepocuvne, ze nema skakat, lebo ona s apo par sekundach tak rozbesni, ze to uz ju clovek ani nechyti, tak dostane bitku... resp. byvame rovno oproti nemocnici, par krat sme boli na pohotovosti po jej "skokoch", tak jej ukazem kde ju caka pan doktor, ale ze ja viac s nou tam neostanem a vacsinou to prejde. Preskakovanie po posteliach hore dole ju preslo, ked jedneho dna skocila vedla 🙂 Podla mna deti sa casom naucia, co nie je vhodne. Pre istotou sme ju dali na gymnastiku poslednych par mesiacov a teda je vidiet uzasny posun v pohybovej oblasti (menej padov, urazov atd🙂. Cize tymto smerom sa budeme uberat, aby sa naucila tolko nepadat pri tom skakani a behani...
Vonku, ked robila zle islo sa rovno domov... casom si zvykla, ze bud bude sediet doma (a veru mila na nu nebudem, alebo nakupime a bude sa vonku hrat, ale casom toto preslo, pretoze to obdobie trva fakt kratko), postupne sa naucila spravat a teraz uz ide pri nas aj na bicykli a vacinou posluchne, ze ma zastat ;) . V skolke ju uz naucili dalsie veci, je tam od 2 rokov a je to super. Cize viac problemy nemame... ;) Nemusim riadit vkuse vyhadzane veci, riesit cirkusy, uz je velka... podla mna take male dieta sa neda rozmaznat... a pravidla treba.

avatar
lilitela
20. jún 2014

@asimama Len toto je vychova strachom. A bat sa ta bude iba dovtedy, kym budes mat navrch. Teda aspon ja by som sa minimalne bala, ze co ho naucim, to bude robit neskor - v puberte, dospelosti. A ty ho ucis to, ze ak niekto "neposlucha", musi dostat bitku a potom to bude fungovat.
To ja len tak na zamyslenie, rozhodne ti nejdem davat rady.