Výchova detí - minulosť verzus prítomnosť

@anonym_autor každý si o sebe myslí len to najlepšie.

Mne moja povedala že ja som mala len raz taký záchvat zúrivosti že som sa od jedu hodila o zem, a že ma tak vytrieskala že som to nikdy viac nespravila....
Bohovské ozaj 🙄
Jasné že nás nechávali vyrevať, veď to bola normálna vec vtedy

aj moja svokra je taka...moj muz nikdy neplakal, pekne spal, sam sa hral od roka...od muza viem, ze mal vojensku vychovu, musel pocuvat na slovo a doteraz ma problem jej povedat, ak s niecim nesuhlasi...takze ak ma reci na vychovu vnucat, len sa pousmejem a myslim si svoje

@anonym_autor mna sa svokor snazil presvedcit ze mojho muza nikdy nebil... Pritom viem od muza ako na nich nicili varechy 🙂

Bola som dobre dieťa, nikdy som neplakala, rýchlo som sa oducila od plienok, cumel som nemala, kakao z fľašky som nepila, básničky, pesničky som vedela ešte pred nástupom do škôlky, nikdy som neplakala, zjedla som vždy všetko sama, mama ma nekrmila, neuspavala...neobliekala. Bola som dokonalá, a aj teraz som, len už mi to nepovie mama ale manžel.
Tiež neverím, že som toto všetko robila a ani raz som neplakala, ani raz som nič nevyliala, ani raz som nehodila do nikoho kamienok, či neplakala za nekupenu hračku.
Lenže vtedy naozaj asi stačilo raz kričať a raz udrieť, pochopili sme. Teraz namiesto toho, aby sme rázne vysvetlili, že nie, prosíkame a ideme sa radiť k psychologicke, aby dieťa nemalo traumu.
Mne vôbec nevadí, že mama vo mne mala dokonale dieťa, ani traumu z toho nemám, že mi nepovie pravdu. Vidím to teraz na mojich deťoch. Tiež im nebude hovoriť, ako som sa tešila, že večer zaspali, lebo ešte hodinu a ich predám 🫢 tiež budú pre mňa dokonale a ja budem najlepšia mama, čo všetko vedela najlepšie, ale nebudem, to už teraz viem naisto, kecať do výchovy. Ani moja mama to nerobí.

Je na to nazor, ze sa rodicia snazia " oklamat" seba aby " oklamali" teba- je to obranny mechanizmus prijat kritiku ci poznanie ze nieco urobili zle. Je to beznw v rodinach npr- viacero deti zi pamata konkretny zazitok- npr.bitku a rodic to popiera- ze si to nepamata- mozno he to tak- lebo ked sme v zajati hnevu a zurivosti vypustime slova ktore nam mozog mozno neregistruje.

@anonym_autor deti boli lepšie to je pravda.Vela veci ľudia vytesnia.Ja som bola naozaj dobre dieťa ani ma nebili.Ale rodičia kamarátov boli velmi prísni a krik a bitky tam boli.K niektorým som sa aj bála chodit

@anonym_2d0fa3 presne tak a hlavne autorka 😄

@anonym_2729c9 prosim?

@anonym_74166d tak ja nemam problem priznat, ze sa tesim, ked uz bude moje dieta spat, lebo to su jedine chvile, ked mam cas pre seba a viem si v pokoji cokolvek vybavit. Ked sa ma na to bude dcera pytat, poviem tak ako bolo, ano snazili sme sa, nie vzdy to slo pekne, hold smola, vedela si sa pekne hodit o zem, vedela si sa nahnevat za hlupost z nasho dospelackeho pohladu ale pre teba to znamenalo ovela viac.
Mne nepriznali nikdy pravdu, tlacili mi kaleraby do hlavy a vzdy ked som videla na ulici klasicky scenar, placuce dieta a mama ahoj, tak my ideme prec, tak som si vravela, ze su padnuti na hlavu ti ludia alebo som o tychto vrieskajucich detoch tvrdila, ze su chore alebo nevychovane. Co sa mi nestalo? Narodilo sa mi dieta co od prichodu na svet vyvrieskalo prvu ligu :D je to narocne ale nebudem svoje dieta klamat, ze si v 6 mesiacoch sama kominiky stavala v skrini a nikdy sa neplesla o zem a ze boli aj lepsie dni ale aj horsie a ze vzdor je normalna vec vo vyvine dietata. Ja nevravim, ze nie je dokonala, ale ano, vie ma tak vytlakovat, ze by som ju dokazala utopit v lyzicke vody a verim tomu, ze ked na nu pride predpuberta a puberta, tak bude mat rovnake, ak nie aj horsie pocity voci mojej osobe 🙂

@anonym_0d53f2 dcéra a aj jej niektorí spolužiaci mi hovoria, že som veľmi dobrá mama, že nekricim a ani nezakazujem. Napríklad, dcéra chcela ísť na kúpalisko s kamoškami, má 15r, tak som dovolila, veď tam nebude sama, nie je to prírodné jazero, kde není žiaden dozor, 15r už nebude v bazéne s mamou.
A jedna kamoška tak smutne pozrela, a hovorí, že by ma chcela mať za mamu, že rozumiem puberte, a ze dcére verím. Ze ona sa nemôže ani opýtať, lebo začnú vrieskať a vyhrážať sa...zaracha...ked idú rodičia von, na bicykel, musí ísť s nimi, miminule som bola svedkom, ako jej otec bol "vodca" a riadil celú rodinu,..."stať, ideš, pozri doľava, doprava...ides" trápne už len to, že nútia to dievča ísť s nimi a aj to, že neverí, že vôbec dokáže prejsť cez cestu na bicykli sama 🫣 potom také, že nemôže ísť inde, ako pred bytovku, kde býva, aby ku videli cez okno. V škole ešte aj ako 15r plače, keď dostane 2, lebo doma bude peklo.
Ja si to naozaj neviem ani predstaviť, ale ona je ináč usmievave dievča, obľúbené v triede, dcéra s nou rada ide, ale obmedzene, lebo jej nikde nedovolia.

@anonym_2729c9 vies, ja si nemyslim, ze som dokonala, ano kricala som na svoju dceru uz nie raz, ano mrzi ma to, lebo mi rupli nervy, lebo som bola nevyspata, lebo som nemala naladu, mala som kramy alebo som len veci chcela inak ako ona a nevedela som sa vcitit do jej prezivania. Ale ked ma niekto upenlivo roky presviedca o tom, ze nas nenechali vyplakat, na nas nekricali, nam stacilo pekne povedat a potom zopakovat a vsetky deti maju obdobie vzdoru a vidim xy deti na ihrisku sa plieskat o zem, tak prepac, ale osobne ma to uraza. Sama som bola svedkom toho, ako brata bili, mozno si to pri mne rozmysleli, alebo si to len proste nepamatam a vytesnila som to.
Urcite by som viac ocenila uprimnost aby nam povedali, pocuj Anča, sem tam si dostala dobre po riti, lebo sa s tebou nedalo vydrzat alebo sme toho mali vela, ale mrzi nas to, snaz sa k tomu nesklznut, aj ked budes mat tie najvacsie nervy na svete na tie svoje deti alebo sa im potom skus aspon ospravedlnit, co sme my nedokazali voci vam. Rodicovstvo bolo narocne, detstvo je tiez burlive obdobie a robili sme to prvykrat a aj pri druhom raze bolo pre nas vela veci novych, pouc sa z nasich chyb a mozno napriek tomu, ze sa poucis, urobis mnoho inych, ale postaj sa voci tomu celom a nehanbi sa o tom so svojimi detmi komunikovat a povedat co preco na co za co.

@anonym_autor veď to nerieš, bude sa ti ľahšie žiť. Oni to vidia tak, že si bola dobre dieťa, neriešia to, že si niekedy plakala, že si nechcela spať, že si revala v kočíku do 2 rána...proste to brali ako prišlo a považujú to aj tak za pár chvíľ horších, ale krajších, úsmevných bolo o čosi viac a na tie ťažké zabudli. Ako keď sa pýtaš ako boli pôrod. Chceš počuť, že to boli tak, ako keď ta zažíva idú roztrhnúť? Alebo lepšie je počuť, že to bolí, ale pritulenim bábätka na všetku bolesť zabudneš?
Vytesni to aj ty. Tak ako ja nedám na zadok, a ty dáš, tak tvoja mama ťa chce mať len dobrú, chce byť len dobrá. Ma inú predstavu, ty tiež. Všetko je to v poriadku.

@anonym_74166d nie, ved neriesim, len by mi mozno viac pomohlo, keby mi povedala aka bola realita a nemala by som koamlive predstavy o detoch a mozno by ma menej prefackala realita. Ja sa uz radsej ani nepytam na tieto veci ako co bolo lebo vzdy mi da len rozumy, ako keby si to chcela skrze mna napravit ze ja budem robit nieco lepsie nez robili oni.

Vola sa to spomienkovy optimizmus.

@anonym_autor je to možné, ja si pamätám škôlku ale teda že by mi nejaké decko vytrhlo hračku z ruky alebo by ma nebodaj udrelo tak to teda nie. Dnešné deti sú určite agresívnejšie a neviem kde sa to v nich berie.

to je diagnoza s nazvom spomienkovy optimizmus. vacsinou ti isti ludia hovoria aj ako bolo dobre za komunistov.

No ja asi trpím tiež spomienkovým optimizmom, lebo si fakt nepamätám, že by sme sa my ako deti plieskali o zem, a ani moje deti sa v živote neplieskali o zem.
Syn bol urevanec, mliekový závislák a mal hysáky. Ale dcéra bola usmievavé slniečko, nikdy nemala hysák, bola dobrá a poslušná. Ja som bola vyčerpaná hlavne zo syna, keby som mala len dcéru, tak ani neviem, že mám dieťa.
A urevanec a nespavec som vraj bola ako dieťa aj ja, ale časom mi to rodičia podávali ako vtipnú historku, vôbec nie v takom kontexte ako píšeš ty, že by mi chceli nejako dať najavo, že kedysi boli deti ideálne. Ono tie horšie veci časom človek vytesní, zostanú len tie pekné.

@anonym_autor ver mi autorka. Nestacilo povedat len raz. Aj dospelym ludom kolkokrat musis nieco oznamit na viac krat. Mozno casom sa dieta nauci poviem raz a dost ale to je take az neuveritelne.
A ano nechavali ich vyplakat. Aj teraz to maju este potrebu praktizovat. Toto sme s muzom zatrhli. Pokial teda s nim nie som sama doma a ozaj mu nepotrebujem nieco pripravit..obed, kociar...vtedy smola chvilu musi pockat a mrnka.
Ja napriklad viem ze mna mama nebila. Ale brat kolkokrat dostal.
A robili si deti zle aj v minulosti. Len o tom vsetci nepisali. A mama po nas kricala. Samozrejme nie nonstop. Ale kricala.

Si dobra mama. Nikto nie je dokonaly. A ked bude mat matka blbe poznamky povedz ty si ma takto vychovala a teraz idem ja vychovat svoje dieta.

@kp7333 deti boli deťmi nie mali dospelí s mobilom v ruke v 4 r a požiadavkami čo jesť, čo si obliect..Rodicia sú iní, tak aj deti.To sa nedá porovnávať.Ja som sa neplieskala o zem a ani môj syn.To je aj temperament atď. .v niektorých rodinách je strašne veľa kriku, chaosu, veľa deti zbytočne sa niektoré veci zakazujú stoj čo stoj a deti to len naštartuje.Su deti čo si nevedia v 10 r odkrojit chlieb.My sme rodina a známi, kde boli veľké vekové rozdiely a tam je kriku menej a pevnejšie nervy🤪kde sú dve malé deti konfliktov je viac.Deti dnes nemajú hranice aj, keď každý hovorí, že ich dáva.Ja som v 6 r chodila sama do obchodu s von s deťmi z bloku.To môj syn je vychovávaný v ultra bavlnke oproti mne.A bola to chyba je múdry, šikovný, ale do života katastrofa.Vcera mi vesal prádlo to sa nedá ani opísať, ale bola som ticho.Ja v jeho veku som bola sama celý víkend u frajera varili sme si, úplne samostatní on ešte ani frajerku nemal je úplne iná doba

@anonym_autor Ale ved naozaj, nie kazdemu sa hadzu deti o zem. Tak to bolo aj v minulosti a tak to je aj teraz. Mne sa nehodili nikdy, ani jedno, mam ich 3. Dufam, ze buduca nevesta mi to nebude podsuvat, ze si to uz len nepamatam a vytesnila som to, lebo chcem byt chrumkava. Ale to zas neznamena, ze neboli ine problemy pri vychove.

Ja som to tiez od mojej mamy a dedka pocula viackrat :D ze my sme taki neboli....akzoe ked ma dieta zachvat zurivosti alebo take nieco...akoze neverim ze my sme taki neboli. Ved to su obdobia, a kazde dieta si tym prejde.... tiez nechapem preco sa tak ohanaju ake sme my deti boli dobre a nase su zle...ale pamatam si brata je odo mna o 11 rokov mladsi tak nech mi nehovori ze mysme raki neboli lebo co on vystrajal este a jdonedavna :D a to ma uz 24

Generácia našich rodičov ovšem často bachla úplne malé bábätko do jasiel a vybavené. Nebolo bežné starať sa o deti do troch rokov doma. Takže proste mnohých vývojových momentov si nemuseli ani všimnúť.

@uhnakova do jasli je teneste dobry pripad. Niekedy ich hodili susedovym deckam nech strazia 😁.

často počúvam aké sú deti teraz zlé, hyperaktívne atď., je to kravina, deťom sa teraz rodičia oveľa viac venujú po každej stránke, dávajú dôraz na to aby sa deti presadili, boli sami sebou, nenásilnou formou, v minulosti to bolo násilné aj ľavákov prerábali na pravákov atď.

@anonym_autor tvoja mama má strach zo zlyhania a žiadnu sebahodnotu, vedomie o svojich kvalitách, cíti neistotu. Preto si potrebuje zvyšovať svoju hodnotu prostredníctvom svojej výchovy a dokonalých detí v minulosti. Blbosť. Dokonalá matka a dokonalé dieťa neexistuje.

@jamimo, vystihli ste to skvele 👏

@anonym_autor ak je pre teba dôležitá pravda, môžeš tvoju výchovu konfrontovať so spomienkami brata či otca. Skôr ti vsak asi vadi kritika tvojej výchovy tvojou mamou. Ono máte na to asi každá iný názor. Každá ste vyrastali a vychovavate deti v inej dobe. Niekedy je ťažké akceptovať rozdiely a ešte ťažšie ich aj chápať. Tiež je možné, ze si tvoja mama pletie poslušnosť s rešpektom. To vidím veľmi často. To prvé sa dosahovalo príkazmi, zákazmi, trestami, detičky boli poslušne, mali respekt (skôr strach) k dospelým. Skutocny respekt sa dosahuje inak (v našej “prechodnej” generácii často náročne, lebo chceme, aby sa dieťa s hodnotami vnutorne zžilo, avšak chybaju presne skúsenosti ako na to).
O čo však ide tvojej mame? Robila by veci inak? Je pre ňu náročné byt v spoločnosti vnúčat a riešiť aj ich ťažšie správanie? Je presvedčená, ze by sa tak vôbec nemali správať? A ze to je dôsledok tvojej výchovy? Že ona bola vždy 100%, pokojná, vnutorne silná, nenechala sa vyviesť z miery a vždy sa ovládala?
Keby to tak aj bolo, ako čo teraz? Ty si jednoducho ty, robíš to najlepšie, čo v danej chvíli vieš. Ak by si to mohla/vedela urobit lepšie, urobíš tak predsa. Môžeš si ju vypočuť, no nebrať si jej reči príliš osobne.

@anonym_autor tzv spomienkový optimizmus. Koľko rokov ma tvoja mama? Je z toho obdobia ked nechavali deti kocikovat susedovymi detmi? Tato staršia generacia sa moc neprethla co sa výchovy týka...jasle 7 dni v týždni, o deťoch ani nevedeli koľkokrát kde su ked sa vonku hrali...