Ako zvládnuť agresívne správanie 2,5-ročného syna?
Ahojte, píšem už z čistej zúfalosti, lebo si už naozaj neviem rady s naším synom. Prečítala som si tu rôzne diskusie k tejto téme, ale nenašla som nikde nič, čo by sme už nemali odskúšané. Takže ani neviem, či chcem nejakú radu, keďže pravdepodobne máme už všetko vyskúšané alebo to bude iba výlev z mojej strany. Syn je velmi temperamentnej povahy a dokonca aj extremne tvrdohlavý...nezaberá na neho NIČ, ani po dobrom a už ani po zlom. Trvá to už veľmi dlho (cca. rok) čo nás začal biť, kedykoľvek, keď nie je po jeho vôli. Všetky rady, prečítané množstvo odbornej literatúry, teórie, ako ho chytiť pevne, zakazovať, vysvetlovať, nastavovať striktné hranice, ba dokonca už ani capnutie jednoducho nemá u neho žiaden efekt. Nikdy som si nemyslela, že svoje dieťa udriem, ale cítiť sa ako týraná žena 2,5 ročným synom je rovnako na zaplakanie...
Keď ho chytím pevne, dostáva ešte väčšie záchvaty, keď ho nechám ukludniť sa samého v izbe, začne demolovať všetko naokolo alebo sa hadzať nebezpečne o zem, pri vysvetlovaní hovorí iba to, že ho to nezaujíma a udiera ďalej, ak ho capnem, tak ma capne naspäť a zakričí na mňa, že ho to vôbec nezaujíma, on nebude poslúchať a môžem ho udierať koľko chcem, dokonca mi aj vystrčí ruku so slovami "udri ma, ja si budem robiť tak či tak čo chcem". Zákaz hračiek, či iné podobné tresty...absolute nezáujem, vôbec to s ním nepohne. Ak mu pohrozím, že mu odkladám obľúbenú hračku, tak mi povie, že ho to nezaujíma, nech ju kludne odložím. Takto ju má odloženú aj 2-3 týždne a keď si na ňu sponie, tak iba v zmysle "Hmm...hračku mám ešte stále odloženú, nevadí nech tam ostane, nebudem poslúchať." Včera ma kopol, mali sme ísť do herničky. Herničku som samozrejme hneď zrušila, že teda nejdeme lebo sa nevie správať. Hodinu som s ním a jeho hysákom bojovala...bil, kopal, udieral a ja som bola už na pokraji zrútenia. Povoliť samozrejme nepovolím, hranice si držíme, ale VÔBEC ho to nezaujíma. Manžel sa mu venuje rovnako vela, ako ja, je to úžasný otec, bez ktorého by som už asi bola na psychiatrii. Máme harmonický vzťah, naše hádky ani hádkami nie sú...takže ja naozaj nechápem, kde na to syn chodí.
Minulý mesiac sme už navštívili aj psychologičku, aj my ako rodičia a aj so synom u detskej, nech nám povedia konečne, kde robíme chybu. Múdrejší sme neostali...uznali iba jedno, že máme mega temperamentné dieťa a máme sa obrniť trpezlivosťou, že z toho vyrastie, len jednoducho ťažšie zvláda svoje emócie...
Inak je to úžasne bystré a inteligentné dieťa, plynule sa naučil rozprávať veľmi skoro, aj psychologička uznala, že zatiaľ nevidí žiaden problém, skôr si myslí, že je na svoj vek dosť popredu.
Naozaj už nevieme, čo máme robiť...🥺
tak keď už ani psychológ nevie ako naňho, neviem čo ti tu poradia… ale ľutujem vás úprimne. musí to byt strašne ťažké. ozaj nemá ziadnu diagnózu? veď to je strašne čo hovorí…
Absolútne nezvládnutá výchova. Čo čakáš od 2,5 ročného, ak ty nie si schopná regulovať svoje emócie? Používaš na 2,5 ročného silu, nie mozog. Nevrav, že ste všetko vyskúšali. Vyskúšali ste prd makový. Nechcem, aby ma bil, tak ho zbijem. Milión tém, milión kníh, milión dostupných informácií a ty napíšeš, že ste všetko vyskúšali? Syn je úplne v poriadku, vy nie.
@kristinka92 Určite neboli u psychológa. Ty tomu naozaj veríš? Každý psychológ by jej povedal, že najprv musí pracovať na sebe. Monkey see, monkey do. Deti robia len to, čo im my rodičia ukážeme, vysvetlíme, vykomunikujeme.
a má nejaké záľuby? Hráva sa, čím si vypĺňa deň? .... ...má nejaký šport, kde si vybije svoje "nálady"? ...
Necitala som cely prispevok, ale skusala si presne opacnu reakciu? Ze ked ma nervy, amok, tak prave vtedy ho objimes a drzis, kym sa neukludni? Moj mal tiez take obdobie a cim som ja viac kricala, tym on bol horsi, nic nezaberalo a potom som skusila presny opak a zabralo.
@mamamasama a ty si veštica,že vies určite,že neboli u psychológa? Nehnevaj sa,ale toto je veľmi odvážne tvrdenie,že "neboli u psychológa a vyskúšali prd makový"keď pose,že vyskúšali už všetko to,čo vyskúšali.
Tak jej porad,čo má robiť.
@jaskolka ľahko sa hovorí niekomu, kto nezažil. Kopa múdrych reci a realita ina
@marhulka13 ja napríklad by som sa neodvážila takto písať, navyše keď dotyčná osoba nič neporadila,len autorku skritizovala a do konca urazila.
Keď neviem poradiť,tak nepíšem nič,ale nebudem písať takéto tvrdenia
@mamamasama ejha ty si ale velmi mudra …len skoda ze si nic neporadila a len si si prisla kopnut
@mamamasama naco by si to autorka vymyslela, keď už je anonymná? pred nikým sa už nemusí na nič hrať, takze verim že si už môže zúfalo pýtať pomoc aj tu
@mamamasama na teba sa tu cakalo! 🍾
Ako vzdy konstruktivne, zdvorilo a s umyslom pomoct, nie sprdnut a pohonkat si vlastne ego. Vitaj
To je divne. Je to iba 2,5 rocne dieta. To ai ja ani neviem predstavit.
Deje sa to denne? Nema prilis vela vnemov okolo seba? Nejake hry? Hracky? Rozpravky?
Alebo kedy taka nalada? Rano? Vecer? Nemoze byt unaveny?
Moji ked chytili zlost tak bud zmenit temu. Zaujat niecim inym. Postiskat. Na kazde dieta plati ine. Niekedy-uz ale starsich-poslem do izby nech sa idu upokojit.. ale nie na kazdeho toto plati...
@mamamasama Cakala som taketo reakcie, ale neberiem si ich k srdcu. Naozaj sme boli u psychologov, nemusis mi verit je mi to v podstate ukradnute. Lahko sa sudi, ked si v takejto situacii nikdy nebola. Ale dakujem za pomoc, naozaj si mi poradila 👍!
@surama Ano skusali, ale u neho to vyvolava uplne opacny efekt, vzdor to u neho iba umocnuje. Psychologicka vravela, ze to v tom pripade ani nemame silit 🫤.
@ajka19 Samozrejme, chodime vela von. Zboznuje sa bicyklovat, je pravda, ked je pekne tak sme viacej vonku, lebo v byte je to vsetko ovela horsie. Vybitie energie je asi mimochodom jediny sposob, ktory sa nam osvedcil, zial to vsak uplne nasu situaciu nezlepsi...
Prosim ta a v akej knihe z tohto storocia si citala- ze mas poslat dieta do izby ukludnit sa, alebo ze ho mas silno stisnut. Toto su praktiky z 80 rokov min storocia a skor mi to pride ako dobre rady od mamky/tetky/ svokry ktore dieta este viac rozdrazdia a hnev bude eskalovat. Ty mas dietatu zabranit v neziaducom konani- no byt mu nablizku. Kludne vyjadrit pochopenie- ze chapes ze to toto a hento hneva ale takto nie. Dieta kopiruje spravanie rodicov . Ak ta vidi ze kricis ked robi nieco zle - tak bude kricat aj ono- ked robis nieco" zle" v jeho ponimani. Ked ho budes tapkat ty bude aj on. Ked nebudes zvladat svoje emocie ndbude ani on. Rada pre teba- navonok musis byt vzdy kludna aj jed to bude v tebe vriet a opakovat opakovat a modelovat chcene spravanie.
@mamamasama toto ako môžeš napísať jednej zúfalej žene?
@maryetta No mame lepsie a horsie obdobia...nedeje sa to na dennej baze, to by som klamala. TV pozera minimalne (mozno 2-3 hod tyzdenne), do dvoch rokov vobec nevidel TV. Mavame vsak dni, ked je to fakt neznesitelne a staci ak mu nedovolim, aby trhal listy nejakej rastline v byte a uz je z toho zachvat... Sama neviem odhadnut z akeho dovodu je to raz lepsie a raz horsie. Spanok ma naozaj ukazkovy, spat zaspi o 20:00 a budi sa rano o 6:30 vacsinou, poobede spi 1-2 hodiny. Takze si nemyslim, ze by to bolo unavou...
Náš starší syn bol tiež extrém ale toto nerobil. Ale momentálne má 8 rokov a už je kľudný. Iba keď ho vyprovokuje mladší brat tak vybuchne. A ten ho rad provokuje. On asi z toho vyrástol a dozrel. Držím vám palce. Je to náročné. A inak skus si pozrieť hypersenzitivne dieťa.
@zuzinka888 Toto je mi vsetko jasne a vsetko praktizujeme, skusali sme objatie motyla, ktory nam odporucala aj psychologicka. Pomaha prepojit lavu a pravu stranu mozgu, uvolnuje nadmerne napatie.
ja ta chcem len povzbudit, ze bude lepsie, mozno velmi postupne a pomaly, ale bude. (mam skusenost) mozes len zabranovat tomu, aby ublizoval sebe alebo druhym, hadzal predmety a pod., byt pri nom, pokojna, snazit sa ho tisit (alebo byt ticho, podla toho, co lepsie zabera), a cakat. a v kludnych a bezpecnych situaciach sa k tomu vratit a v ramci moznosti sa o tom pobavit. Tv by som zrusila uplne, na niektore deti ma aj 20 min hrozne zly vplyv.
nebit, neodchadzat od dietata, neposielat dieta prec, neodopierat objatia a pod., ked si ich vypyta. seba ukludnit napr. vetou "nerobi mi to naschval" alebo "spolu to zvladneme", jeho ubezpecit, ze je dobry chlapec/clovek, len to proste nezvladol a to sa stava, ucime sa to, ucime sa regulovat pocity atd. a ano, tiez sme sa radili aj s psychologickou.
a este snazit sa predchadzat takym situaciam, aj ked viem, ze je to narocne, lebo clovek nikdy nevie, co bude ten spustac. vacsinou je za tym ale unava, prepodnetovanost, nuda, hlad a pod., tak aspon s tymto pracovat.
Možno keď pôjde do škôlky, tam ho to prejde.
Skus filialnu terapiu.
a este ak pises, ze je popredu, dajte si potom neskor otestovat nadanie. niekedy sa nadane dieta vyvija rychlo rozumovo, ale emocie zaostavaju.
ad skolka - pozor na to, ak je citlivejsi, moze ho to akurat zlomit.
a ešte otázka, či má aj kamarátov vo svojom veku? Učíme sa od druhých pozorovaním, možno by inak reagoval, keby videl, že ostatní v jeho veku sa tak nesprávajú
@deedol Dakujem za podporu aj rady, myslim, ze to TV zrusime uplne.
@deedol A co sa toho testovania tyka, aj psychologicka nam radila rovnako, takze urcite budeme aj toto riesit.
@bielasovicka
@ajka19
Syn je velky extrovert na ihriskach, hernickach si to naramne uziva, ja pevne verim, ze aj skolka bude OK.
Zial v rodine ziadne male dieta a my dalsie dieta uz nemozeme mat...takze ano, okrem cudzich deti ziadny iny vzor nema. Mali sme zaujem ho uz dat do skolky, aj psychologicka vravela, ze podla nej kludne mozeme skusit, ze by to mohlo mat pre neho naozaj priaznivy vplyv, ale mame vybratu skolku, kde ho prijmu az od septembra, takze sme to naozaj nechceli uz inak riesit. Inu skolku nechceme z roznych dovodov.
@beata_k Dakujem, pozriem sa na to.
Neboj, raz mu v skolke ine dieta taku privali, ze pochopi ze toto robit nesmie.