Ako zvládnuť výkyvy správania u dvojročného dieťaťa?
🤣 Neviem aký som mala dat názov, lebo to reálne neviem pomenovať.
Syn, o chvíľu dva roky, je super, zlatý, skúša hranice ale nič hrozné. Dá sa mu veľa veci pekne vysvetliť, pekne rozpráva, čiže aj on mi vie povedať keď niečo chce.
Problém nastáva keď niekam ideme. Nie vždy ale.
Dám priklad - k muzovej mame nechodíme často, cca raz za mesiac, ale keď sme minule len zaparkovali, začal plakať a hovoriť: doma, doma. Trvalo cca pol hodinu, kym sa ukludnil, a potom bol úplne ok, blaznil sa, tešil sa, hral sa. Myslela som si, že je to tým, že tam nechodíme často, nepozná ju veľmi dobre, tak tak reagoval. Druhá situácia, k mojej starkej chodíme často, sam sa k nej pýta, zvoláva jej, rad tam chodí. Minule sme tam prišli, on rev, keď sa mu niekto prihovoril ešte horšie. Ja som stále pri ňom, vysvetľujem som milá pokojná, on sa bije, plače.. Alebo sme minule boli v detskom kútiku. Bol úplne v pohode, hral sa, ani domov nechcel ísť. Išli sme tam asi o týždeň znovu, a hneď pri branicke ze doma doma. Neplakal, ale bol taky nesvoj. Pritom sa hrá, ukazujem mu, je vždy najedeny.. Včera sme boli zas u mojej starkej, a bol úplne v pohode.
To s tým bitim, ešte dodám, on sa nebije. Nebije sa ani doma ani deti, v živote má necapol alebo niečo, ale keď ma tento svoj amok, tak vtedy sa snaží capat atď. Ja mu chytím ruku, vysvetlím.
Tým chcem povedať, že nie sú to nove miesta, sú to aj miesta ktoré sa opakujú, ľudia ktorých pozná, a niekedy je úplne v pohode, niekedy cirkusuje.
Je to obdobie? Co to môže byť?
@euka210 citlivejšia ako myslíš? Toto netrvá dlho, možno mesiac.
On reálne moc neplače, vždy bol všade spokojný, chodím s nim od bábätká kade tade, ma štyroch bratrancov a sesternice, deti, čiže aj v detskom kolektíve je. Chodili sme na krúžky, plávanie atď.. Nebál sa cudzích ludi ale zas nebol taký typ dieťaťa, že mu je jedno s kým je, kto ho má na rukách atď.
Autorka mne príde, že je prirodzené že v istom období sa tie deti začnú kus báť resp. hanbiť.. náš sa tiež nikdy nebál ani nehanbil a predsa posledné mesiace sa nám stane, že sa aj zahanbí aj je chvíľu zavesený na tatovi alebo na mne a pod. My to nijak neriešime len sa snažíme rešpektovať jeho pocit a zväčša to velmi rýchlo prejde... Len mu dáme čas nech sa aklimatizuje. Ale toto sa nám vôbec nestáva pravidelne
Nas ma rok a 7 mesiacov. Doteraz nemal s nikym a nicim problem. Ale uz sa postupne zacina cudzich ludi hanbit a bat. Takze ja by som povedala, ze je to len obdobie, zacina si uvedomovat svoju osobnost a ze ostatni su cudzi, tak je nesvoj.
@angeli121212 áno, tak som to brala aj ja. Respektíve stále beriem, no stáva sa to častejšie a častejšie. Na nových miestach pochopím, no jemu sa to stáva aj na miestach kde to pozná a s ľuďmi ktorých pozna. On vyslovene chytí amok, plače, bije sa a potom to prejde. Niekedy to trvá minútu niekedy 15 a niekedy 30 minút.
@andrea_82 môže byt.
Podla mna separacna uzkost.
https://zdravoteka.sk/magazin/separacna-uzkost-...
@beata_k hm, no separackou sme si prešli keď bol maličký, asi 7-8-9 mesačný, no toto mi ako separacna úzkosť nepríde. Aj keď, čítala som článok co si poslala, a sedia tam na neho určite znaky. Ale teda nechápem, lebo ja som stále pri ňom, hovorím mu, že neodídem, ani ho veľmi nikto neztrazi, že by som od neho pravidelne odchádzala, a po tom ako jeho výstup prejde, tak ani nevie, že tam som. Hra sa s deťmi, je aj s inými ľuďmi ako so mnou...
Zrejme si zacina uvedomovat viac suvislosti. Ze je prec z domu, ci ho tam nechcete nechat...nieco v tomto duchu.
Myslim, ze je to prechodne obdobie. Nie je citlivejsia povaha?