3-ročné dieťa zdraví cudzích ľudí

Presne viem o com pises. Mam doma 3 rocneho co mal v maji teraz 3. Robi to od mala takto. Z kocika maval ako papez. Neboji sa nic. Nie raz staci ze sa na neho niekto milo usmeje a siel by s nim aj autom bezo mna.
Mna este aj moj otec (ma mladsiu ze u a s nou deti) strasi ze moj maly nema na mna citovu vazbu a pod. Lebo ked ho ojedinele strazil (nie je na neho zvyknuty) tak ze sa na mna ani neopytal, neplakal za mna nou nic.
Cize ja mam z tohoto tiez kadejake stavy a stresy ci je naly OK. Tiez ma pozornost. Tiez neustale aha toto aha tamto…
No napriek tomu vonku sa na kazdeho usmieva mava zdravi…. Posobi to niekedy otravne az si oripadam akoby ho tyrame a zrazu zvieratko z klietky vypustene

Vždy som sa pýtala samej seba, čo robím zle , či sa jej nevenujem dostatočne, ale aj keď som sa jej venovala na 150 percent stále potrebovala ľudí a potrebuje ich dodnes aj keď výrazne menej...pamätám si na príbeh keď na zastávke MHD tancovala balet pre dve dámy v rokoch🙈a ja som sa hanbila jak pes

@kristina2412 ešte má napadol vtipný príbeh, stála som s kočíkom na križovatke , oproti pohľadný dokonca veľmi pohľadný mladý muž ,ktorý mi mával, najprv sa otočím , za mnou nikto , tak som mu hanblivo odkývala , potom pozriem do kočíka a moje ročné dieťa mu máva ako besnė 😜

@denithestrange1993 ale syn keď ho neodzdravia zmeravie, čaká… čaká či sa naozaj nepozdravia, obzerá sa, zastane a pozerá za nimi. Potom povie: nepozdravili lebo ma nepoznajú, ale nezdravíme sa cudzím ľuďom… fakt mi ho je ľúto.

Neboj nic,stanu sa mu v zivote aj horsie veci. Mozno casom pochopi ten vzorec komu sa zdravit a komu nie. Tu podla mna nie je dovod na lutovanie.

@kika2810 ja si tiež tak prídem, akoby ho týrame a akoby bol deprimovaný niekde na samotke a ho vypustíme raz za čas… tak to vyzerá…

Ohľadom vzťahovej väzby- presne tak to mám tiež že každý deň musím rozmýšľať, či som naozaj taká chladná matka, keď za mnou syn netiahne, ako napríklad iné deti za ich mamkami.

Aj mna to teda napadne, či sme citovo naviazané. Nuž ale stále iba dojcena, nosená, spíme spoločne, kontaktu habadej, signály prečítané, reakcie primerane, komunikácia prispôsobená, empatia a nacuvanie permanentné, neviem, čo iné by som ešte urobila. Možno je to práveže naopak, dostáva, čo potrebuje, tak na mne v cudzom prostredí nemusí vysiet, cíti sa sebaisto… alebo sa len skratka prejavuje inak ako sme zvyknuté a ako vidím v okoli. Vnútorne nemám pocit, že je u nej niečo zle, skôr, že iba ja mám ine očakávaniac a predstavy. A áno, občas mi prebehne myšlienka zahanbenia, ale kde je zakázané sa zdraviť a rozprávať s neznámymi ľudmi?

Áno, sú i take situácie, keď už ma trhá. Minule sme išli na skok do restiky, dala sa do reči s nejakou rodinkou, čakala som ju, no keď už si zobrala stoličku, vyliezla na ňu, a prisadla si k nim, mala som dosť, išla som po ňu. Ti ľudia boli milí, ale zas odtiaľ - potiaľ.

Tak ma napadlo, či si malý žiada iba pozornosť alebo i take prejavy súhlasu, obdivu, pochvaly, aký je šikovný, ako ma niečo pekne…? Lebo to je trosku rozdiel. Môže byt na vonkajšej pochvale závislý, to by nebolo dobre. No podľa toho, čo píšeš neviem posúdiť. Možno skús ešte pozrieť link:

Aj môj, takmer trojročný je presne taký istý bezprostredný, s každým cce kecat, každému sa zdraví, dokonca ak sme v obchode a je vysoký pult sa pýta na ruky aby sa mohol pozdraviť.
Mám 3 deti. Najstarší bol tak polovica bezprostrednosti z najmladšieho. Prostredná tá bola čistý partizán. Ta mlčala úplne pri každom. Nikdy nikomu nič nepovedala a teraz má skoro 10 a občas po nej musím zhuknut, že sa zdraví nahlas, lebo potom vyzerá ako nevychovane teľa. A najmladší ten je bezprostrednost sama

Aj ja, totálny introvert, mám dieťa, ktoré sa prihovára všetkým okolo, hocijakej "tete a ujovi", pozdravi, ak naňho reagujú, ukáže nejakú hračku, čo má so sebou, minule jednej pani aj pusinku chcel dať. Je veľmi spoločenský, odvážny, ale napr. v škôlke má problém byť, chybam mu ja.
Snažím sa to korigovať, hlavne ak vidím, že človek, ktorého si vybral, nemá záujem o komunikáciu s malým tvorom. Uvidíme, ako to pôjde ďalej..on nikdy nemal strach z iných ľudí, často si vybral iné mamičky na ihrisku, aby sa s ním hrali.

mozno z neho rastie herec alebo politik alebo tak neboji sa ludi to je velmi dobre

@tiika ďakujem za trefnú otázku. Žiaľ on si vynucuje pozornosť v zmysle aha čo mám, aha ako som vyliezol, aj ja mám, pozri aký som super :(. Čiže áno, vynucuje si chválenie a tiež obdiv.

Moja 3 ročná je taka a uz dlho. Ideme po ulici, zastaví sa pri ľuďoch, usmeje sa, ukáže svoje saty, cop, topánky. Ľudia sa vždy usmeju, povedia aká je chutna, krásna. Niektoré deticky tiež hladká, chytí za ruky, chce ich aj objať ale vždy jej poviem ze nie každé dieťa je také kontaktné ako ona, nech to nerobí lebo áno, väčšine deti to vadí a idú od nej radšej preč. Podla mna je to povaha.

A mňa ani nenapadla vec ze by som sa jej nedostatočne venovala a pýta si pozornosť od druhých a ze nie je v poriadku, skôr ze chce davat aj lasku inym keď to vidí v rodine.

@kristina2412 jeeej tak to by si nase baby rozumeli. ja mam doma dva take kusky, sice este nie v puberte ale ta starsia uz sa na pubertistku hra 😂 Presne rovnaky ripad. Nikto nikde nehcce ist, vystupovat, moderovat nejaku skolsku akciu atd. a ona sa hlasi ako prva. Inak toto je z casti aj povahova crta ale z casti to moze byt spsobene aj sposobom zivota. My sme od narodenia starsej prakticky zili z kufrov, stale na cestach, v hoteloch, stretavame neskutocne vela ludi... Dieta, ked to inak nepozna to berie uplne normalne. Inak my zijeme v krajine (oblasti) a este na dedine, kde zdravi kazdy kazdeho. Ides na bicykli a nejaky uplne cudzi clovek, ktory ide oproti ta pozdravi. Tak isto na ulici, v obchode, aj na parkovisku atd. Dospeli aj deti. Uplna normalka.

A nie si chorá ty? Nie je správne ľudí zdraviť a nie nezdraviť.... aj ty keď prídeš do cudzieho prostredia , napr. k lekárovi... tak nepozdravíš? .... mne sa z tohto sveta už rozum zastavuje 👉👉👉

Minule šla oproti jedna mamička s asi 5r chlapcom a on bez rozpakov že "ahoj". Tak ja reku ahoj a padlo mi to celkom fajn lebo som bol v meste kde nikoho nepoznám 🙂

@daniela2202 asi si nezažila o čom píšem na dennej báze a nie nie je v poriadku že si dieťa extrémne vynucuje pozornosť od cudzích ľudí podľa mňa. Je asi normálne že sa zamýšľam či si tým niečo nekompenzuje

Určite je milé keď sa dieťa pozdraví sle on vyslovene šaškuje a doťahuje to do extrémov.

Moj krpec ma sedem a kazdeho pozdravi je mu jedno. So starsimi aj poklebeti a oni sa z toho tesia a nedaj boze, ked babicku pohladka po lici, nie jeden krat sa nam stalo ze sa babicka rozplakala. Takze som na neho hrda, ze je taky. Dedkovia su uhundralci, ale aj s nimi si poradi🤣

Mne sa stala minule taká milá príhoda.. bola som s deťmi pri ihrisku, kam sa rozbehli a ja som si trhala lipu.. prišlo kumne dievčatko, pozdravilo a pýtalo sa prečo to robím.. odvetila som že na sirup, že to chcem skúsiť a ona spustila, ako sa volá, koľko má rôčkov (3) ako už čo vie, kto je jej mamina.. chytila ma za ruku a ťahala k šmykľavke aby mi ukázala ako sa naučila spustiť dole.. jej mamina opodiaľ mi vravela že ona je taká extra spoločenská.. bolo to strašné milé a premna nezvyčajné.. totiz môj najstarší syn sa do 3r neusmial na nikoho okrem mňa a tatu.. keby si mala dieťa ako bol on, zase uvazujes či je všetko ok..

Mám tri deti a každé z nich iné.. najstarší bol teda dlho úplne bez úsmevu, nehovoril.. všetci ho videli ako divného.. a dnes? Je to 11r veselý chalan, síce troška pomalší v niektorých veciach, ale je po tatovi.. je úplne ok, šikovný a poblazneny..

Druhá dcéra bola dlho hanblivá a držala sa hlavne mňa.. je to veľmi dobre dievča ale napriek tomu aká je tichšia je ťahač v kolektíve a vie sa zastať deti a mnohé ju rešpektujú..

Najmladší je veľmi spoločenský, dokáže sa baviť s každým a vždy si nájde kamarátov.. zato vie byť strašný nervak, fakt ho vytočí maličkosť a ja pri ňom strácam trpezlivosť.. priznávam že jeho povahu zvládam ťažko.. je to múdry a dobrý chlapec kým ho niečo nenasere..

Každé dieťa je iné.. niektoré tiché, iné hlučné, niektoré introvertne a ďalšie extrovertne.. je pekné že je vesely a dáva najavo svoju povahu.. vekom sa aj tak bude meniť a každým rokom budete riešiť niečo iné.. pokiaľ nemá problémy v kolektíve, pokiaľ nie je smutný, tak je to v poriadku..

@zuza265 vies co, neviem, my sme raz zazili, ze nas 2,5 rocny sa prihovaral dievcatam, tak 4-5 rokov a aj ja sim sa usmiala na ne a oby taky vyeaz, ze daj mi pokoj, cisty zazer, ja som nechapala. No a mame este 9,5 rocneho a takmer 8 rocnu a oni su zlati obaja k detom, asi preto, ze maju mladsich surodencov, chapu, ze su malicki a vela nevedia, dcerka ich berie akoze ich uci, taka mamickovska je, zlata ku nim. Ak su protivni, tak skor na rovesnikov 😄.

Mas uplne normalne dieta- take co sa nehanbi, je sebavedome, kontaktne, vesele nechapem co riesis. Mas proste extroverta. Ked vyrastie bude mat kopec kamaratov. Ako by si ho chcela prerobit? - na umrncane dieta, ktore sa boji co i len pozriet na ineho cloveka? Take co bez maminky nejde ani na krok? Alebo take co sa schova do" diery" ked nan niekto prehovori? Mas odvazne dieta, co nebude mat problem vystupovat na verejnosti a tak. Robim v obchode a niektire deti ani nedvihnu zrak od zeme, niektore musia rodicia " tahat" lebo ani nechce krcat a ak by si mu pozrela do oci tak sa rozplace. A potom ako tvoje ze nam povedia vsetko vhodne aj nevhodne( ze tatovi smrdia nohy,ze sa sestricka uz 3xpokakala. .) Su to deti - a su uzasne.

Myslim, ze je srdecne, vrele dieta. Nie je dovod na psychologa, aj ked ak vam bude lepsie, tak sa poradte. Mne by to prislo mile. Ja som ta, ktora mava detom do vlaku alebo z vlaku, na lod alebo z lode, to su take miesta, kde sa deti citia zaujimavo, inak, zaujima ich tento druh transportu kedze nie je bezny, obcas ked vidim tak aj z autobusu 😀 vzdy to mnohych potesi, teda ja uplne rozumiem vrelym, pozornym detom, ktore to tak maju. Co je dolezite, rozpravat sa, s kym sa ako zdravime, ako podavame ruku pani doktorke, pani ucitelke, ako zdravime susedom, ako niekomu, kto je nam blizky, babka a pod. Su dobre knizky, ktore sa tomu venuju ako Conni nemecke knizky Terezky su to tusim v slovenskom/ceskom preklade, tak isto Caillou fr./can.?serial ale aj slovenska Bambulka. To su zas veci, kde sa da ucit drobne rozdiely komu a ako. Ja ak na ulici stretnem deti, co mi pozdravia, tak vzdy odzdravim a priznam, ze su aj rozne velke, niektore aj na ZS/SS a ako mamine, ti mozem povedat, ze ma to vzdy potesi. Teda ak mas pocit, ze je ine, tak je vnimave, ucis a vedies ho dobre (co zas maminy ktorych deti nezdravia nemusia citat, ze robia cosi zle, len mozno inych okrem blizkych az tak nezdravia), a to vase dieta sa to nauci diferencovat postupne. Je to ako ked sa dieta nauci, ze je v parku vtacik, alebo psik a az neskor vie rozlisit, ci je to sykorka alebo drozd, ci je to stavac alebo pudlik....samozrejme niektori ani neskor nie. Ale uz vie, ze si zdravime, od vas asi, ze zdravime aj srdecne, ked sa tesime, ze niekoho vidime a tie odtiene urcite ziska postupne a zas o tom viete hovorit a ucit ho dalej, viac.

@januelik tak prajem naj stretavate, co najviac starsich ludi, na nich je tak vidiet, ze to potrebuju, rozhovor❤ posielam mu jedno objatie a pusu na cielko.

Nemyslim si, ze je problem, ze sa dieta socializuje s cudzimi ludmi. Su deticky ktore su velmi utiahnute a svoje spravanie tahaju potom do dospelosti kde su malo priebojne alebo hanblive.

Mala by si skor svoje dieta ucit, ze vsetko treba robit s mierou alebo co sa patri alebo nepatri kedze sa jedna o cudzich ludi, ale mne osobne jeho spravanie pride v poriadku.

Zijeme v dobe kedy ludia viac hladia do mobilov nez jeden na druheho. Stavame sa coraz asocialnejsimi jeden voci druhemu a povazujeme to akosi za "normalne" ( ved sak taka je doba proste....).

Existuje moznost, ze mas dieta ktore je velmi extrovertne a miluje spolocnost inych ludi. Ty sama o sebe tvrdis, ze si introvert a preto ti jeho spravanie pride zvlastne alebo neprirodzene.

To, ze si podla teba dieta "vynucuje" pozornost je uplne normalna vec.......take su deti. To, ze chce byt sucastou sirsej spolocnosti ( nie len svojho uzkeho rodinneho kruhu ) je predsa super.

Keby doma sedel ticho jak vos pod chrastou alebo na pieskovisku staval hrad bez pipnutia, tiez by si s nim chcela utekat k psychologovi lebo by sa ti to javilo ako nenormalne.

Nechaj dieta byt dietatom boze. Radsej ho uc budovat si hranice co je spolocensky akceptovatelne a co nie. Ty ako rodic mas dieta usmernovat. Chces mat z neho introverta ako si ty? Lebo k tomu asi nedojde.....v tom ta sklamem.

Asi je to teda normálne ako čítam vaše reakcie. Ďakujem pekne za názory. Musím to zrejme akceptovsť ako neho súčasť povahy 🙂. Len keď človek vidí ten svet…

Netreba robiť paniku. Keď sa nepozdraví, je neslušný, keď sa pozdraví , tak je asi nenormalný. Pre boha, tešte sa, že sa dieťa prejavuje a neriešte veci, ktoré sú absolútne normálne. Berie si príklad z rodičov, ktorých počuje pozdraviť iných, tak to teraz skúša aj on.😉 je to absolútne OK

@nevenka ano ja som tam pisala, ze vacsinou, nie ze kazde dieta v tom veku je take🤗 v zmysle, niekedy sa deti nepekne spravaju a vacsinou su to deti v tom veku, z tych co sa spravaju nepekne.
Pre mna je to cele take zvlastne. Uplne chapem, nemusi sa kazdy chciet hrat s kazdym. Ale to su situacie, ze napr 2 baby sa dohodnu a budu protivne cielene skodit a hovorit skarede veci a ja kuknem na dospelakov co su s nimi a nic. Dospely sa usmieva, neriesi a zarehoce sa. Hovorim - nemusi ich ani trestat ani nic. Ale nepozerala by som sa s usmevom na svoje dieta (pripadne ich ignoruju - vsak sa len hraju) ako nepekne skodi druhemu.