Ako riešiť problémové správanie 6-ročného syna?

@terezkaarthuramax ano ,treb ucit deti empatiu sle nie ked su v rozpoložení,vtedy nepomoze dohováranie,u nas aspon to preslo same,zbytocne budes vysvetlivat ked to doeta nevníma poučky ale kriví nálepku.A ! V skolke sa ovladat vie,aj deti vedia byt vypočítavé a hlavne vycítia labilná matku.Mozno by bolo fsjn v tomto pripade adoptovat sirodencs,tak nauci autorka syna najlepsie empatiu.

@dobryden dohováranie naozaj nepomáha spracovať a regulovať emócie, to je akoby si tvrdila, že “nemôžeš sa takto cítiť, to co prežívaš nie je správne, ty nie si v poriadku, máš mat emócie, ktoré ja považujem za vhodne a mal by si sa cítiť inak”

@terezkaarthuramax nie, vyhrážanie je, že do nemocnice pôjde bez mamky. Lebo tebe asi nestačilo vysvetliť ako to je, ty mu chceš nahnať strach a chceš ho cez neho manipulovať

@dobryden 🤣🫣

@terezkaarthuramax Niekto proste nevie, čo je empatia. To nevysvetlíš, keď to ani pochopiť nechce😅

@dobryden tiež si sa tomu učeníci empatie vyhla ako dieťa evidentne...

Tiež si myslím, ako tu už odznelo, že tvoje dieťa si pri tebe môže konečne vydýchnuť a ventilovať svoje frustrácie. Tvoja úloha je prijať dieťa v tej emócii, potvrdiť ju, pomôcť mu pomenovať, čo cíti, čo sa mu deje a takto ho naučiť vysporiadať sa s tým. Mne podľa popisu pripomína aj AS deti, hlavne tie dôrazy na detail a prehnaná reakcia na krivo nalepenu nalepku - to sú presne veci, ktoré AS má veľmi silné. Ale samozrejme je úplne jedno, akú "diagnózu" si tu na MK vymyslíme, tá práca s takýmto dieťaťom je vždy o prijatí a vytváraní bezpečia. Je úplne super, že si pri tebe dovolí sa uvoľniť, neber to ako niečo zlé, aj keď je to vyčerpávajúce. Ber to ako príležitosť naučiť dieťa pracovať s emóciami. A nielen dieťa, aj seba, pretože je to veľká škola aj pre teba.

@tiika ale ved dobre ak ma cas na to cakat kym sa ukludni,ved moze aj pol dna s nim takto stráviť v jeho excesoch,Ono zalezi aj ako je autorka trpezliva apri jednom dietati si to asi dovolit moze,keby ze si adoptujú surodenca,ver ze ten cas vy inak riesila.
Napr mojej neteri to trva dodnes a to maturuje,no.

Je rozmaznany musíš byť trošku prísnejšia a neoblomna ofuc sa tiež Ak príklad mu z mužom dávate? Ja mám tiež 6rocnu ono niekedy je ťažké ma svoje obdobia no vie sa zahrať upratať poprosiť posluchnut atď

jeminenky ako sa tu vsetky natahuju. dany problem ma pekne jednoduche riesenie. dostala si tu plno rad a diagnoz ze co je za tym jeho chovanim, ktore mozu aj nemusia byt pravdive, objednaj ho k psychologicke ze mas podozrenie ze nieco nie je v poriadku a ta to preveri, zisti kde je problem. a ona ti poradi ako dany problem riesit

@dobryden Zmeniť prístup a reagovat inak si nevyžaduje čas, ale iné nastavenie (a vedomosti). Rovnaký čas, ktorý ma autorka na dohováranie, ma aj na inú reakciu.
Ignorovať sa tiež nedá vždy. A je dobre si zvážiť, ci ti ten odignorovany čas stoji za to, že tvoje dieťa bude mat nadalej problémy so zvladanim emocii, bude sa to prejavovať vo vašom vzťahu a v inych oblastiach.
A aj keď nemôžeš vždy počkať, kým sa dieťa celkom upokojí, je dôležité ako využiješ ten cas, ktorý k dispozícii máš.

@tiika tak ak ma jedinacika noze sa s nim dohadovat aj do vecera,ako ma jedno doeta a asi aj casu nazvyš.Nechcem stle opakovat jedinacik,lebo nieked jedinacikovia stoja viacej casu ako 3 deti,kedze vyzaduju logicky viacej pozornosti.A on nema surodenca a tak svoje emocie vyjadruje takto,kebyze ma surodenca tie emocie si vymenia medzi sebou.Ale ja som dospela pri takychto”náročných” detoch ze dohováranie,vysvetlivanim aj tak nic nezmozes,to doeta musi samo pochopit a vysporiadať sa s tym hnevom.A chce to cas ale to ze pri nom bude sediet a donekonečna mu nieco v tej chvíli vysvetlivat nema tiez vysledok.,je to romistiky akonked odignorujem akurat si ty (mama) neznicis nervy.A deti z toho casom vyrastu,jasne ze ta drama quen ostane,toto s dramatické deti.

Načo psychológ? Chlapec je rozmaznany a prefíkaný, nerobí to nikde inde len s mamou. Takže je v poriadku. Co to nikdo nechápe? 🤦🏼‍♀️Podľa mňa je chyba u matky. Keby mal nejaký problém tak je taky všade a stále.

@tiika no neviem ako to chodí teraz ale ja ked som mala cca 7 rokov vyberali mi mandle a nemohla byt so mnou mama v nemocnici.nedovolili to lekari

@dobryden dúfam, že aj tebe niekto hovorí, že sa nič nedeje, nie je to koniec sveta, keď ťa niečo fakt že trápi. Empatia nula bodov. Pre teba je to len nálepka, preňho je to v tej chvíli extrémne dôležité.

Ale ďakujem za túto diskusiu, konečne mám pocit, že sa Slovensko (aspoň v niečom) uberá správnym smerom ❤️ aj keby len jedno dieťa na základe diskusie bolo zrazu vypočuté a pochopené, tak to za to stojí. A v konečnom dôsledku si myslím, že to do autorkinej domácnosti prinesie viac spokojnosti na oboch stranách.

@bielasovicka ja neviem, ale aj dospelý človek má tendenciu viac sa uvoľniť doma a skôr pustí emóciu von pred partnerom ako pred cudzími ľuďmi alebo kolegami v práci.Manžel chodí z práce ako besný pes občas, v práci na nikoho nevrieska aj keď má sto chutí, pekne si to donesie domov a doma vypustí paru ( on už vhodným spôsobom). Keby mal šesť tak by isto robil to isté čo tento chlapec.

@matkamirko ja viem veľmi dobre, že deti majú takéto diagnózy, chápem to. Ale v tomto prípade je trochu čudné ze to máva len pri matke. O tom hovorím.

@bielasovicka nie je to vôbec čudné, je to tu už niekoľko krát vysvetlené

@bielasovicka deti s týmito diagnózami a normointelektom, resp. s nadpriemerným IQ sa takto správajú len v bezpečnom prostredí, takže áno, je úplne normálne, že dieťa to robí len pri matke.

@kaca222 mna to netrapi🙂Ja si viem s emóciami poradit aj sama.Ako nehnevaj sa ale potom ti chlapci su taki ze je teplo,nemaju vodu,cek 8 rokov a chlapec mame chcem vodu a mama na to pockaj prode otec ,doniesie(cakali na zmrzlinu),ten 8 r sa skoro rozrevala kvoli tej vode.Ako taketo chlapčiská do zivota nepoužiteľné.A ked je doevca drama quen ako ale dramaticky chlapec no nic traonejsie.Obcas jedna za ucho nezaškodí😉A to si robim srandu ale cakam zasa oriblbly komentar.

@kaca222 nie to noe je diagnoza ale tozmaznanist,vies co to je diagnoza?Nevies?Tak chod do osobitnej skoly ,tam najdes oprávňuje diagnozy nie revanie kvoli letu.Chlapec moze byt pedant a takto sa prejavuje alw to nienke dovod aby bil kvoli tomu hystericky.Alw ok mama ma cas moze sa snim takto nazmar a lutovat ho.

takéto deti sú plačlivé a nespokojné už od narodenia, neskôr sa prejavy menia, pretože už veľa vedia povedať, ale ťažkosti ostávajú, počas školy ak sú neriešené tak sa prehlbujú a v dospelosti môžu vyústiť do depresií a úzkostí, netreba to brať na ľahkú váhu
s rôzne veci hypersenzitivita, aspergerov syndróm až autizmus, ADHD/ADD, rôzne iné ochorenia nervovej sústavy, treba s nimi pracovať od malička a nečakať, že z toho vyrastú
rozmaznanosť vyzerá trochu inak

@dobryden Pride mi, že nevidíš rozdiel medzi lutovanim, vysvetľovaním, dohovaranim a empatiou, prijatím, nasluchanim.
Z vlastnej skúsenosti sa pri tom druhom riešení dokáže dieťa upokojit skôr a lepšie zvládať podobne situácie, cim sa ten čas v pozitívnom zmysle opat vráti. No tu nejde o preteky a porovnavanie, čo je rýchlejšie a teda tým pádom i lepšie? 🤔. Pretože tento problém určite nie je o jednej takejto situacii. Takze na tom treba pracovať s ohľadom na budúcnosť a vnímať širšie súvislosti.

@tiika U nas zaberalo nechat dceru tak,ked maal 2roky a potrebovala son riesit dalsie deti,tak bilo vysvwtlovanie,pomáhanie a pod,ale to neviedli tiez k nicomu,hlavne ze aj ked som jej vysvetľovala pytala sa stale tu istu otazku dookola,proste mala nervy a jej bolo jedno,ci jej vysvwtlujem,pomozem a pod.Ja ju uz ignorujem ,povuem raz a moze si revat kolko chce,ona sa potom ukludni aj sama,bezo mna,uz ma 8r ale ignorovať tieto stavy som zacala skor.Inak za mna to je taka nespokojna povaha a z toho dieta ani tak nevyrastie,bude ho to sprevádzať cely zivot mozno.Ja to vidim na neteri,stalw robi drámy z obyčajnej otazky,co uz.Ja nie som zástanca bitiek u deti a ani ignoracie.A 6 rocny uz. Ie je babatko,kludne sa moze vyzurit sam pri legu,tiez ho to nebude bavit cely den.

@dobryden tak ti gratulujem, ze si nechala 2r dceru tak a ona sa naucila, ze to musi zvladat sama. niektore z nas to chcu robit inak.

autorka, nemusi to byt hned diagnoza, moj 6r je v niektorych veciach citlivejsi a ma nadpriemerne iq (otestovane, keby chcel niekto rypat, chodi aj do skoly pre nadanych) a robi to tiez. proste sa v niektorych oblastiach vyvija rychlejsie a v inych (zvladanie emocii) pomalsie. navyse je perfekcionista (uplne si viem predstavit tu vasu situaciu s tou nalepkou). ako som pisala uz vyssie, drz si svoje hranice (ja nie som zastanca volnej vychovy, ale obojstranne respektujucej ano) a zaroven bud laskava. on potrebuje citit, ze je to ok a ze on je ok taky, aky je. u mojho su podobne vybuchy coraz menej caste, postupne z toho vyrasta. drz sa.

@dobryden aha, takze si si prešla niečim podobným. A tu empatiu si neskúšala? Iba vysvetľovanie a pomoc alebo ignor? Veď vlastne i to je v poriadku, každý robíme len to najlepšie, čo vieme. Akurát by som potom nenegovala a neodradzala hneď od iného prístupu, ktorý si si nevybrala, a s ktorym nemáš priame skúsenosti.
Myslím si, že ten človek z toho skutocne nemusí “vyrásť”, pokial nebude nikým dostatočne pochopeny najmä v rannom detstve, prave vtedy ked sa uci zvládať svoje emócie a nebude s ním adekvátne pracovane.

@tiika aj na tejto diskusii vidno úplne presne, aké následky na niektorých zanechala výchova v "tvrdosti". Najviac ju obhajujú práve tí, ktorí ju zažili na vlastnej koži a ten nedostatok súcitu, empatie, porozumenia a strach z láskavého pristupu je presne dôsledok tej tvrdej výchovy. Vždy ma to na tomto fóre šokuje, že aké tvrdé dokážu byť ženy na deti i na druhé ženy.

@terezkaarthuramax vyhrazanie je ze ak nebude brat lieky, skonci v nemocnici SAM bez matky. Preco by mal skoncit sam? je rozdiel medzi vyhrazanim a vysvetlovanim dosledkov

@akvi áno, ta výchova nás veľmi silno ovplyvní, nie každý si to pripustí a chce s tým niečo robiť.
Súhlasím s tebou, no mne zas akosi naskakujú ine dôvody 🙃 Napr. strach z toho, že prijatie, pochopenie znamená zároveň suhlas; dezinformacie, že empatia znamená lutovanie, prip. vedomosť, co to vlastne je a ako vyzerá; nepripustenie si existencie aj iných spôsobov komunikácie, výchovy, než sme sami zažili ci ich hľadanie; neustála snaha meniť dieťa a nie svoj prístup a správanie; a za tým všetkým žiadne kladenie si otázok, hľadanie odpovedi, dávaním si pochybnosti, strach z pripoistenia si chyby/omylu. Je mi to obcas dosť ľúto 🥲