Ako zvládať agresívne správanie trojročného dieťaťa?
Už nevládzem...naozaj sa cítim ako týrana žena vlastným trojročným synom. Trvá to už extrémne dlho a naozaj som už bezbranná, v podstate ja aj manžel. Skúšali sme už všetky odporúčané metódy, navštívili detskú psychologičku, absolvovali terapiu, podla ktorej je syn v uplnom poriadku. Je veľmi šikovný, ale veľmi ťažko zvláda svoje negatívne emócie a je extremne temperamentný. Stačí, že sa potkne a udrie a už si to ide vybíjať na mne. Nedá sa ho upokojiť, ak sa ho pokúsim objať alebo zabrániť v tom, aby ma udieral, tak ma začne štípať alebo hrýzť. Je to na dennej báze, pravidelne...stačí maličkosť, ktorá ho vytočí a on sa hneď správa agresívne. O tom ani písať nebudem, aké hysáky spraví, keď mu nevyhovieme (čo samozrejme nie a hranice si napriek tomu držíme pevne!)...ale tieto jeho stavy sú už neúnosné. Vôbec na neho NIČ neplatí, tak rýchlo ho chytí amok, že ani sám neviem prečo to robí, aj keď sa ho spýtam, prečo? Tak väčšinou povie...ja neviem, dokonca sa občas aj dodatočne ospravedlní, vie že je to nespravné, ale nevie to kontrolovať. Snažíme sa vyhýbať situáciam, ktoré vyvolávajú u neho negatívne emócie, ale to sa jednoducho NEDÁ, stači ak mu poviem, že ideme domov a on nechce, tak sa premení na malého diabla alebo ho len požiadám o čokolvek a on jednoducho nechce, stačí ak mu v nejakom momente nevenujem dostatok pozornosti a on si ju ide doslova vydobit, pritom ja sa potrebujem iba prave najest, vybavit telefonat a podobne....Nemôžeme s ním ostať zatvorení v byte! V septembri ho čaká škôlka a mám pocit, že z toho tak či tak nič nebude kvôli jeho výbušnej povahe a ja už skončím na psychiatrií. Ja už vážne pochybujem, že dostanem akukoľvek použiteľnú radu a nie preto, že by to neboli dobre rady a nemala by som zaújem o vyskúšanie, ale už sme všetko s manželom skúsili, naozaj všetko a nič nezaberá. Akurát som aj dočítala ďalšiu výchovnú knižku: Malí ľudia veľké emócie...a úprimne, mám pocit, že je to iba ďalšia literatúra do zbierky, keďže na môjho syna, nič z toho neplatí! Takže za mňa iba výlev...rada si prečítam príspevky od skúsených rodičov s podobným problémom, možno mi doporučíte niečo, čo sa osvedčilo vám, ak máte osobnú skúsenosť, ale reagovať na príspevky od mamičiek, ktoré si týmto neprešli alebo na príspevky, ako sme na plnej čiare ako rodičia zlyhali a naša výchova je uplne skazená od základov a sami si za to môžeme nebudem reagovať, keďže to nám naozaj nepomôže.
Môžem vás uistiť, že si kladieme ako rodičia denne túto otázku, takže ďakujem za pochopenie.
Kamarat mal takeho syna kopal ho bol ako cert nadaval nevedeli si snim rady. Potom mu zistili ADHD a mierny Autizmus.. a ta agresivita vyprchala az koncom puberty a uz je ok . Ta diagnoza len pomohla rodicom pochopit ze nemozu za to ani oni ani ich syn. Mali este dalsie 2 deti a tie sa tak nechovali.( tym nechcem povedat ze vsetky deti s diagnozami su take .. ale moze mat aj vas maly nejaku diagnozu)
pozri si nieco o nadanych detoch a o hypersenzitivnych detoch, ci ho v tom nenajdes.
skusila by som este mozno inu psychologicku, ale nie prenho, ale pre vas. my sme mali svojho casu podobny problem, hoci nie v takej extremnej miere, a pomohol jeden call plus nacitanie nejakych veci.
Skúsili ste mu to už vrátiť?
Skúsili ste mu to už vrátiť?
@januska12323 ja som skusila raz a mozem ti povedat, ze u nas to nefungovalo vobec.
Keď nastúpi do škôlky, učiteľky Vám samé navrhnú psychológa, cez CPPaP. Ja by som skúsila iného. Alebo počkajte do nástupu do škôlky a potom riešte. Psychológ z CPPaP môže dôjsť až do školy na pozorovanie. ADHD sa v takom malom vekom ťažko diagnostikuje. U nás to bolo podobné a diagnóza padla skoro na 6 rokov. U synovca s nástupom školy dokonca, takže okolo 7. Mám aj zdravé deti a toto je presne to, čo robilo dieťa s ADHD.
Keď nastúpi do škôlky, učiteľky Vám samé navrhnú psychológa, cez CPPaP. Ja by som skúsila iného. Alebo počkajte do nástupu do škôlky a potom riešte. Psychológ z CPPaP môže dôjsť až do školy na pozorovanie. ADHD sa v takom malom vekom ťažko diagnostikuje. U nás to bolo podobné a diagnóza padla skoro na 6 rokov. U synovca s nástupom školy dokonca, takže okolo 7. Mám aj zdravé deti a toto je presne to, čo robilo dieťa s ADHD.
@rejka7 tak som to myslela, že ja by som už teraz skúsila iného psychológa a aj neurológ to vie diagnostikovať, samozrejme detský. Píšem z vlastnej skúsenosti. U Vás to tak samozrejme nemusí byť.
Skúsila by som to ako u autistov. Nakresliť obrázok, že vás nesmie biť, druhý obrázok čo môže robiť, keď sa hnevá (udrieť do vankúša, dupnúť, alebo čokoľvek prijateľné vymyslíte). Za každé vhodné správanie odmena, napr. nálepka, zelený bod a pod. a povedzme za 10 "dobrých" bodov lízatko alebo niečo, čo má rád. Vysvetliť mu - hneval si sa lebo.... , ale pekne si to zvládol..." pochváliť, ak sa podarí.
@zuzkaa1991 🤨🤨 áno, učiť dieťa že sa nebijeme tak, že mu sama capnem po riti, to dáva zmysel.
Autorka, prosím, neinšpiruj sa týmto jej komentárom. Musíte dať v domácnosti fyzickému násiliu jasné a jednoznačné NIE a to platí pre všetkých členov domácnosti.
Ja Ťa chcem len trochu upokojiť - v tej škôlke to vôbec nemusí byť také zlé. Zažila som už mnoho doma nezvládnuteľnych detí, ktoré sa v škole alebo v škôlke úplne otočili, len sa doma nudili a rodičov moc nerešpektovali. Neviem, či máte krúžky, ale asi by som niečo pohladala - ale tak, aby ste tam vy s ním neboli.
Zrejme sa jedna o ADHD , dieta to ma v hlave inak a nie je to vychovou...trvalo mi to roky kym som si uvedomila ze to nie je moja vina.../ neucila som predsa syna valat sa na zemi a zurit a hadzat veci/ mamiciek ktore netusia o co ide bude vzdy vela...nenechaj sa zrazit dolu... dobra sprava je ze vekom sa to hude zlepsovat....a tes sa na skolku...napriklad moj syn bol v skolke anjelik...
ADHD, hyperaktivita, autizmus, asperger...vsetko toto sa aktualne zatial vylucilo, kedze naozaj okrem toho, ze tazko zvlada svoje emocie, neprejavuje ziadne ine priznaky, resp. ziadne odchylky v spravani. Uprimne, ja som asi fakt uz hrozna matka alebo totalne vyhorena, ale ja som uz tuzila pocut, ze "Ano, vase dieta ma naozaj diagnozu a je to preto..." mne by troska na dusi odlahlo, nie ze by na to tesilo, to nie, ale asi by mi naozaj odlahlo.
Jedine, co nam zatial povedali, ze syn ma vyraznu hyposenzitivitu, dosiahol naozaj vysoke skore, ale ze ono to nie je oficialne klasifikovana ako diagnoza, dostali sme samozrejme vela navrhnov, taky ukazkovy plan senzorickej diety a podobne, ako s nim spolupracovat, co nam ulahci s nim zivot...ale je to stale velmi velmi narocne.
On je naozaj extremne sikovny, velmi mudry, recovo velmi nadany, interpretuje a vie naspamat velku vacsinu svojich kniziek, napr. pri knihach s nami obsedi hodiny a pozorne pocuva. Boli sme aj u neurologicky, ta mi tiez nic ine nehovorila a o tom basnila, ze davno nevidela takto recovo nadane trojrocne dieta, ktore takto vyspelo komunikuje, ze ona nevidi ziaden problem...
Napriek tomu zvladat negativne emocie je pre neho brutalne tazke. Co sa tyka toho capnutia a ukazanie toho, ako to boli...ukazali sme, dokonca dostal aj odo mna vacsiu aj od otca. Ano viem, zlyhali sme, predsavte si vsak, ze vas syn vas denno denne doslova fyzicky napada, vsetka trpezlivost u mna uz dosla a dostal naozaj velku facku...bodaj by som to nikdy nespravila, bolo to 100x horsie, vzdor a agresiu to u neho iba umocnilo. Takze nie, tadialto cesta naozaj nevedie, iba do vacsich problemov, takze sa musime obrnit velkou trpezlivostou. Ja obcas, ked viem, ze je v bezpeci, odchadzam do vedlajsej miestnosti (sice stale musim byt na dosah) lebo to uz jednoducho nedavam a mam pocit, ze ak teraz neodidem od neho, tak mu vazne taku vylepim, ze to budem lutovat cely zivot.
Poslat ho do jeho izby nech sa upokoji? Jendoducho nemozem, on zdemoluje v tom amoku celu izbu, trieska dverami, kope do nich a nema problem aj sebe ublizit...on ma taku silu, ze to ani normalne nie je, mam problem sa niekedy ubranit pred nim, rovnako aj manzel. Citim sa totalne nemozne, ze s tym naozaj neviem uz co spravit. Muz sa uz minule rozplakal a to som ho v zivote videla plakat iba raz, ked mu zomrel otec...lebo je to uz aj na neho take strasne emocne vycerpavajuce. Mam pocit obcas, ze zijeme v nejakom toxickom vztahu s najuzasnejsim, najmudrejsim synom, ktoreho extremne milujeme, ale strasne nam ublizuje fyzicky, ale aj psychicky lebo nas trapi, ze ho nieco vedie k tomu, ze sa takto sprava. A ja vidim na synovi, ze on naozaj nechape preco to robi a v konecnom dosledku ho to aj mrzi, ale nevie sa ovladat. Citame si o tom vela, kreslime a miestami vyzera, ze to vsetko ovlada...parkrat sa stalo, ze sa ovladol a ruku polozil, tolka radost z oboch stran, ze sme cela rodina tancovali z tohto uspechu. On vie, ze je to zle, teoriu velmi dobre ovlada, ale on mi aj zufalo povie "Mama, ja neviem preco to robim..."
autorka, napis mi sukromne, nechcem pisat verejne, ale mame presne s tymto skusenosti.
My sme tiež veľmi skoro chodili po doktoroch a tiež sme kadečo počuli, nič mu není, treba čakať, to sa spraví, deti sú všelijaké, skúste inak vychovávať, asi je chyba v rodičoch. No ale skús si aj ty pozrieť, kedy sa reálne diagnostikujú tieto problémy ako ADHD, asperger, ... Poruchy osobnosti sa diagnostikujú až v dospelosti, napriek tomu tie deti sú iné už v detstbe. Mne sa nezdá, že by toto stváralo jedno normálne dieťa. Ale držím palce. 🩷
Autorka po prvé si uvedom kazde dieta je iné. Tvoje je takéto, neexistuje žiadna čarovná formulka, ktorá tvoje dieta zmení a bude z neho pokojne dieta. Skus to brat ako fakt, že je tvoj dieta také a neber to ako nejake zlyhanie, ved každé dieťa má svoju povahu a s kazdym dieťaťom je to niekedy lepšie a niekedy horšie.
Môj syn je tiež dosť výbušný a ja som sa naučila ho zobrať do izby, ja si sadnem k nemu a držim ho na jednom mieste a pustím až keď sa upokoji. Žiadne obijmanie a vysvetľovanie v tom momente, lebo on je nahnevaný a nemyslím si, ze vtedy ta bude vnimat. Boli doby keď plakal vkuse, dnes je to už oveľa menej.
A ešte jedna vec ako spáva? Lebo ak je takýto šikovný, je možné, že je unavenejši ak nespala dostatočne alebo si počas spánku neoddychne. A aj fyzicky pohyb ma dostatok aktívneho pohybu? Napríklad taký bicykel je v tomto super
My sme tiež veľmi skoro chodili po doktoroch a tiež sme kadečo počuli, nič mu není, treba čakať, to sa spraví, deti sú všelijaké, skúste inak vychovávať, asi je chyba v rodičoch. No ale skús si aj ty pozrieť, kedy sa reálne diagnostikujú tieto problémy ako ADHD, asperger, ... Poruchy osobnosti sa diagnostikujú až v dospelosti, napriek tomu tie deti sú iné už v detstbe. Mne sa nezdá, že by toto stváralo jedno normálne dieťa. Ale držím palce. 🩷
Skúste napríklad dať magnézium, sú tekuté v tobolkach, alebo takých flastickach pre deti, alebo aj iné formy, podľa toho, či prehltne, v lekárni sa poradiť, na večer, alebo sa pýtať na neurológii nám to tam zo začiatku doporučili aj B6 vitamín na dobrú funkciu mozgu.
Autorka po prvé si uvedom kazde dieta je iné. Tvoje je takéto, neexistuje žiadna čarovná formulka, ktorá tvoje dieta zmení a bude z neho pokojne dieta. Skus to brat ako fakt, že je tvoj dieta také a neber to ako nejake zlyhanie, ved každé dieťa má svoju povahu a s kazdym dieťaťom je to niekedy lepšie a niekedy horšie.
Môj syn je tiež dosť výbušný a ja som sa naučila ho zobrať do izby, ja si sadnem k nemu a držim ho na jednom mieste a pustím až keď sa upokoji. Žiadne obijmanie a vysvetľovanie v tom momente, lebo on je nahnevaný a nemyslím si, ze vtedy ta bude vnimat. Boli doby keď plakal vkuse, dnes je to už oveľa menej.
A ešte jedna vec ako spáva? Lebo ak je takýto šikovný, je možné, že je unavenejši ak nespala dostatočne alebo si počas spánku neoddychne. A aj fyzicky pohyb ma dostatok aktívneho pohybu? Napríklad taký bicykel je v tomto super
@777januska777 To mi je samozrejme jasne, tym, ze bude mat nejaku diagnozu jeho problemy nezmiznu. Len uz naozaj neviem, ako jeho vybuchy "prezit". Ja si s nim ani takto sadnut neviem, mozem ho ja akokolvek chytit,v tom momente ma zacne stipat a hryzt, kopat az kym ho nepustim...naozaj ho neviem udrzat, ja vazne neviem, co bude ked bude vacsi?
S nin nie je absolutne ziaden problem, okrem tejto agresie. Spi ukazkovo, vstava rano okolo 6-7:00 a spat ide okolo 20-21:00 a prespi celu noc, poobede si tiez hodinku niekedy aj dve pospi, rovnako je aj ukazkovy jedak, velmi pekne papa. A ano je velmi aktivny, v podstate sme stale vonku, akurat pred cca. dvoma tyzdnami sa naucil v podstate sam bicyklovat bez pomoci, doteraz sme ficali na odrazadle a kolobezke, dokonca akurat vcera sme boli spolu na bikoch a bezproblemov dal 11 km na biku. Turistika detto, sam si vyslape uz na nejaku kartku turu na rozhladnu, iba obcas si trocha oddychne v nosici. S manzelom chodia casto plavat, hrat futbal...No a samozrejme travime vela casu na ihriskach...my sami s manzelom sportujeme, sme velmi aktivni, takze k tomuto vedieme aj syna.
Skúste napríklad dať magnézium, sú tekuté v tobolkach, alebo takých flastickach pre deti, alebo aj iné formy, podľa toho, či prehltne, v lekárni sa poradiť, na večer, alebo sa pýtať na neurológii nám to tam zo začiatku doporučili aj B6 vitamín na dobrú funkciu mozgu.
@rejka7 Dakujem za tip, skusim sa poradit najprv s lekarom, co on na to.
ja som to ani nedocitala vsetko.. ale poviem ti, ze najvacsia sprostost, aka sa posledne roky odporuca, je ak niekto zuri, alebo cokolvek ho stiskat a objimat a co ja viem co. Si predstav ze si vytocena, trieskas vecami okolo seba a niekto 2x vacsi ta zdrapi a zacne ta stistkat a drzat, tak akurat mu svacnes jednu v amoku... Proste nechaj dieta nech sa vyzuri a ukludni s dohladom nech si neublizi, otoc vec na srandu a nie na tutulikanie. Ak bude cielene ublizovat, uvedom si, ci to nie je len z toho ,ze proste nevie co robi. Chytim za ruku odsikujem na ukludnovacie miesto a tam bude cakat kym ho amok prejde. Su deti co maju diagnozy a su take co dlhsie im prost etrva sa ovladat, ale rovnako su deti co citia, ze rodicia su makky a lutuju vsetko na svete... rodic ma byt rozhodny a vediet co robi a nie behat za dietatom, uspokojovat jeho potrebky, a kajat sa aby nebodaj necitilo nepohodlie. Proste deti su ine, zlyhanie nemas ziadne, len si proste musis urcit nejake hranice. Znie to drsne, ale neviem ako to jemne povedat "dieta ti nemoze po hlave skakat".
VObec nemusi mat ziadnu diagnozu, na co si ju zbytocne vyrabat? ja ti dam priklad, mam znamych, kde syn bol takyto, proste on aj cudziemu cloveku flasol jednu s kludom, rodicia sa isli pokakat z neho, ale je to zdravy uz tinedzer, aktivny, sportovec a vychovany.. s nikym sa nebije :D Nie vy ste vobec nezlihali, prilis si veci pripustate, mate LEN 3 rocne dieta.
Nášho tiež neviem a ani som nevedela udržať priamo. Ale držím ho ako keby v nejakom úseku izby. Napriklad v rohu izby a nepustím ho odtiaľ (tu mas vyhodu fyzickej velkosti) aj keď kope ci hryzie, ja som tam a ma smolu nepojde nikde, ked sa mu podarilo prejst vratila som ho naspäť. Kedysi takéto výbuchy trvali aj dve hodiny. Dnes to tak do pol hodiny prejde.
Moj ked bol maly a chytil amok, zavrela som ho v izbe so slovami, ked sa ukludni moze vyjst- zopakovala som to niekolkokrat a razne. Vysvetlovanie a cokolvek nemalo zmysel lebo vtedy vobec nebol schopny pocuvat, objatie a pod v ziadnom pripade vsak by ma zozral.
🙂 ak znicil hracky pocas amoku chytila som a hodila do smetaku - pred nim.. so slovami ty si si to znicil, a ked si takto znicis vsetky hracky nebudes mat nic..nasledoval dalsi amok a dalsie zavretie v izbe.. 🙂 ale prestal nicit veci.. casom aj amoky za kazdu blbost presli..myslim, ze to bolo sposobene aj tym, ze zistil , ze mna to uz vobec nevytaca, ani ho nelutujem proste ignor a pochopil zjavne, ze iba sam sebe tym robi zle, alebo ze proste nikoho to nezaujima..neviem, kazdopadne bol klud..🙂
3 ročné dieťa, 11 km na bicykli? Uf, tak je to v skutku neštandardné dieťa😁😁.
nemoze byt to dieta "preaktivitovane" ? na takeho maleho cloveka toho robi az az...
To je v poriadku, že odídeš do inej izby, aj ty potrebuješ načerpať silu na riešenie takýchto situácií. Keď cítiš, že stráčas samú seba, daj si chvíľu na premyslenie, čo ďalej.
Mám pocit, že by ti pomohlo, keby dieťa dostalo nálepku s nejakou diagnózou. Nie všetko sa dá však pomenovať, obzvlášť nie v tomto veku. Ak ti to pomôže, nazvi si to sama u seba nejakým názvom, či už že je hypersenzitívny, citlivejší, ťažko zvláda emócie, čokoľvek. Chcem tým povedať, že každé dieťa je iné a s každým dieťaťom treba inak pracovať. Neporovnávaj ho s inými, nenechaj si do toho kecať od starých rodičov a okolia.
Žiadnu zázračnú radu nemám, ja by som naďalej navštevovala detského psychológa, snažila sa na tom pracovať a hlavne nečakala, že existuje niečo zázračné, čo pomôže na počkanie. Je to proces na ROKY a vy sa musíte obrniť trpezlivosťou, držím palce
ja som to ani nedocitala vsetko.. ale poviem ti, ze najvacsia sprostost, aka sa posledne roky odporuca, je ak niekto zuri, alebo cokolvek ho stiskat a objimat a co ja viem co. Si predstav ze si vytocena, trieskas vecami okolo seba a niekto 2x vacsi ta zdrapi a zacne ta stistkat a drzat, tak akurat mu svacnes jednu v amoku... Proste nechaj dieta nech sa vyzuri a ukludni s dohladom nech si neublizi, otoc vec na srandu a nie na tutulikanie. Ak bude cielene ublizovat, uvedom si, ci to nie je len z toho ,ze proste nevie co robi. Chytim za ruku odsikujem na ukludnovacie miesto a tam bude cakat kym ho amok prejde. Su deti co maju diagnozy a su take co dlhsie im prost etrva sa ovladat, ale rovnako su deti co citia, ze rodicia su makky a lutuju vsetko na svete... rodic ma byt rozhodny a vediet co robi a nie behat za dietatom, uspokojovat jeho potrebky, a kajat sa aby nebodaj necitilo nepohodlie. Proste deti su ine, zlyhanie nemas ziadne, len si proste musis urcit nejake hranice. Znie to drsne, ale neviem ako to jemne povedat "dieta ti nemoze po hlave skakat".
VObec nemusi mat ziadnu diagnozu, na co si ju zbytocne vyrabat? ja ti dam priklad, mam znamych, kde syn bol takyto, proste on aj cudziemu cloveku flasol jednu s kludom, rodicia sa isli pokakat z neho, ale je to zdravy uz tinedzer, aktivny, sportovec a vychovany.. s nikym sa nebije :D Nie vy ste vobec nezlihali, prilis si veci pripustate, mate LEN 3 rocne dieta.
@simca06022011 ma pravdu, hlavne ho prestan obijimat, ked ma amok. Mne sa sice mala "len" hadzala o zem (nemala problem sa slahnut hlavou na dlazbu), no cim viac som sa prihovarala, pokusala obijimat jej amok bol horsi. Casom som prisla na to, ze ju treba nechat vyzurit (vo vasom pripade v bezpecnom prostredi, mimo veci, ktore moze znicit) a vobec nereagovat. Po case prisla na to, ze so mnou proste nepohne. Bola som na blizsku, no bez intervencie. Ak amok bol dosledok niecoho, co nedostala, nikdy som jej to nedala, len aby bola ticho (lebo to dieta uci, ze ked sa hodi o zem alebo zacne vrieskat, dosiahne to co chce a bude to opakovat). Mne to zacala robit cca po roku a fakt to trvalo s prestavkami do 3 rokov (nastastie rychlo prisla na to, ze hadzat sa hlavou na zem fakt boli, ak som jej nestihla dat aspon nohu pod hlavu, nech stlmim naraz). Plus 3 rocny a navyse taky inteligentny by uz mohol niest nasledky za svoje nevhodne spravanie - udrie mamu, postipe, kopne otca...nepojde za to napr na bike, zmrzlinu a pod. Znici hracku, skonci v kosi a novu nedostane.
Ahoj, týmto príspevkom ta nechcem vystrašiť, absolútne to nemusí byt prípad tvojho synčeka. Videla som dukument na HBO (keď ho nájdem, pošlem názov) o deťoch trpiacich schizofréniou, ktoré sa v detstve prejavujú takto agresívne. Všetky deti v takomto veku nevedia zvládať emócie, aj moja dcéra ma výbuchy (a nevie povedať prečo), ale to, čo popisuješ mi nepríde ok. Držím prsty, bodaj by to bolo len obdobie vzdoru.
Treba ratat s tym ze ho vylucia zo skolky. Ziaden rodic si nenecha terorizovat dieta ☝️
Nadstav mu zrkadlo. Rob ty jemu to iste
@simca06022011 ma pravdu, hlavne ho prestan obijimat, ked ma amok. Mne sa sice mala "len" hadzala o zem (nemala problem sa slahnut hlavou na dlazbu), no cim viac som sa prihovarala, pokusala obijimat jej amok bol horsi. Casom som prisla na to, ze ju treba nechat vyzurit (vo vasom pripade v bezpecnom prostredi, mimo veci, ktore moze znicit) a vobec nereagovat. Po case prisla na to, ze so mnou proste nepohne. Bola som na blizsku, no bez intervencie. Ak amok bol dosledok niecoho, co nedostala, nikdy som jej to nedala, len aby bola ticho (lebo to dieta uci, ze ked sa hodi o zem alebo zacne vrieskat, dosiahne to co chce a bude to opakovat). Mne to zacala robit cca po roku a fakt to trvalo s prestavkami do 3 rokov (nastastie rychlo prisla na to, ze hadzat sa hlavou na zem fakt boli, ak som jej nestihla dat aspon nohu pod hlavu, nech stlmim naraz). Plus 3 rocny a navyse taky inteligentny by uz mohol niest nasledky za svoje nevhodne spravanie - udrie mamu, postipe, kopne otca...nepojde za to napr na bike, zmrzlinu a pod. Znici hracku, skonci v kosi a novu nedostane.
@simca06022011
@nikushka8
To objatie bolo myslene v mojom ponimani tym, ze sa mu snazim zabranit v tom aby ma udieral...uz som davno samozrejme pochopila, ze v tom amoku ho nema zmysel hyckat, ja sa iba branim a branim aj jeho aby si neublizil. No a co sa tyka danych hranic, zamozrjeme, ze su u nas pevne nastavene... Napr. odhodis hracku? OK, ide hore na policku. Mame takto odlozene uz mesiace nejake hracky...a rovnako to praktizujeme pri mnohych veciach. Tu ale ide o to, ze u neho staci, ak sa mu nieco nepaci a hned si to vybija na nas. Napr. dnesny den, citali sme si novu knizku, nepacil sa mu pribeh...mne uz letela z nicoho nic taka facka so skrabancom, ze som tomu ani nevedela zabranit 🤷. Jednoducho tu nejde iba o nejake obdobie vzdoru, ale o prejavovanie svojich negativnych zazitkov a emocii agresiou...samozrejme amoky chyta hlavne pri vzdorovitych situaciach ale bije nas aj kvoli uplnym (pre mna) banalitam.
A ci je preaktivovane? Nemyslim si...dokonca aj psychologicka nam vravela, ze tym, ze je naozaj hyposenzitivny, tak potrebuje vela impulzov a je skvele, ze s nim mame taketo aktivne programy a konicky, urpimne, ak by sme s nim neboli takto casto v pohybe, tak by to bolo este horsie, najlepsie zvladnutelne je to s nim, ked je fyzicky aktivny.
Tu su pekne komentare... su tu aj dalsie diskusie pod tebou skus precitat..