Ako zvládať obdobie vzdoru u 3,5-ročného dieťaťa?

Jeziiiis, to aj my mame. Syn ma podobny vek. A vytaca ma to do nepricetna. Ma take nalady, ked je unaveny, hladny. Alebo mi povie: daj mi ruku, ja mu ju idem dat, a on sa mi otoci chrbtom, ze nechcem ruku. A toto dokaze robit so vsetkym(chcem sa obliect, nechcem, chcem jest, nechcem) a do toho zacal byt mega priecny😆

Jedine, co mojim prispevkom chcem povedat, nie si sama!😆

@eddie1 a pre dobro vsetkych zucastnenych ho zvyknem upozornovat pri tom reve, ze je to neprijemne, ze sa moze hnevat, ale nech nevrieska ako pavian, pripadne nech sa vyvrieska v izbe, kam mu rada dopomozem😆 nie idealna rada, ale ja mam z toho niekedy take stavy, ze hrozi nasilie, tak radsej nech je v trj izbe

@majlo1234 dakujem, ja uz normalne neviem ako mu vyhoviet. Uplne vo vsetkom. Aj sa mu bojim nieco dat, aby ma zas nezhucal, ze to chce/nechce🙈

@majlo1234 tak toto poznam. Ale ja ked mu poviem, nech nevrieska, tak vrieska este viac a povie mi, nech som ticho a ze vrieskat bude. Vcera som si musela dat uz lieky na nervy. Nedavala som to.

Nechce? Zobrať a uz nedať. Nemizes si od 3,5 ročného dieťaťa skákať po hlave. Však v puberte tá aj do zadku kopne.

Otec čo? Ja nie som zástanca bitky, ale tu by som mu pi výroku že mam byt ticho normálne dala 2-3 riadne po zadku.
Musíš mu zadať hranice.

Jedna vec je vzdor, druha vec je vychova. Nemôže ti takto pivedat, lebo fakt ti to prerastie cez hlavu

@pribinak otec mu tiez dohovara. Ja sa aj bojim byt na neho teraz moc tvrda, pred tyzdnom sa z nicoho nic zacal zajakavat. Ma dni kedy hovori pekne a dni, ked si mozes vypit kavu, kym dopovie vetu… logopedke som volala, mame termin, nechapem z coho to prislo. Preto sa snazim zachovat pokoj a radsej teraz skor rezignunjem. Ale mas pravdu, hranice treba.

@eddie1 nemusíš byt tvrdá, len mat jasne pravidla. Das mu čo chce? Nechce to? Dobre, zoberiem, už nedám a aj poviem: nechcel si to, odložím to preč, aby tu nebol neporiadok.
Deti sú múdre, rýchlo pochopia ako veci fungujú. Chodí do skolky? Tam ako funguje?

@pribinak nechodi zatial do skolky. Ale pojde od septembra. Len on dokaze tak vrieskat, ze „ziarovky praskaju“ a aj tak neni dobre, ci vec dam, alebo nie😕

@eddie1 môj syn ma dva roky ale teda on je miestami pekný kvietok ale ak niečo nechce a potom zas chce ja nemam na takéto veru nervy takže už nevraciam a nech si hučí ,... Ale chápem ťa s tými deťmi je to miestami psychiatria

@eddie1 u nas paradoxne najviac pomaha nevytocit sa🫣 co mi teda skor nejde ako ide. Syn je velmi citlivy a ked na neho kricim, iba to zhorsujem. Nakviac pomaha kludne si stat za svojim. Ale teoria je jedna vec a prax druha😆 a tiez nechodi este do skolky, velmi som zvedava, ked zacne, ze co len bude potom.

Nenechaj zo sebou zametať, on bude revať aj keby si sa na hlavu postavila proste z princípu.

@eddie1 Chudak...nieco akoby tym detom diktovalo, ze maju zasadne nesuhlasit so vsetkym, co sa deje 🙂 Kedze rev je isty, tak mas asi jedno, co spravis, ci mu to das, ci nie. Jedine, co by som nerobila, je opakovane davat a brat a byt ako opica na gumicke.
Pripadne, ak povie, ze nechce, tak mu len povedz, ze nech to teda necha tak alebo nech to ide odlozit, nech je v tom aj nejaka robota prenho.

@marianarem ano, to aj robim, ja ho potom necham tak, nech sa rozhodne, co vlastne chce. To ho samozrejme tiez nahneva a vykrikuje. Tazka faza to je.

@eddie1 On to zarucene nerobi preto aby s tebou cvicil. Male deti nedokazu byt takto zarekne.
Nic sa nezmenilo u vas doma poslednych par mesiacov? Nema noveho surodenca? Nie si tehotna? Nestahovali ste sa? Pytam sa koli tomu zajakavaniu.
Ja si myslim ze ta "Podaj mi, nepodaj mi" hra je jeho sposob ako ti povedat ze sa na teba hneva. Voli takuto formu asi preto ze ti to nemoze povedat priamo, lebo mu to zakazujes (tym ze mu povies aby nevrieskal), alebo to inak povedat nevie. V 3.5 rokoch sa tie deti vobec nevyznaju vo svojich silnych emociach ako je hnev. A uz vobec nevedia ako ten hnev odkomunikovat. Tato hra na podaj mi, nepodaj mi je komunikacia kedy ti vravi ze vsetko co robis je zle, lebo je proste na teba nastvany. A ked tu hru zacnes ignorovat, to ho tiez nastve, lebo nie je vypocuty a ty ho ignorujes. Skus sa zamysliet ako prebiehal vas den pred tym ako zacal s tou hrou. Nemali ste nejaku hadku? Nezakazala si mu nieco? Ja som odpozorovala ze ked som synovi nieco zakazala a on koli tomu dostal hysak, tak sa po case ukludnil a pomojkal a zacali sme sa zase hrat, ale ostal vo vnutri taky nasrdeny ze uz aj mala vec ho vytocila.
Nabuduce ked s tym zacne, si k nemu cupni a povedz nieco taketo: Zda sa mi ze si na mna nahnevany, ale neviem naisto. Popravde, neviem co mam robit, ale velmi ti chcem pomoct a chcem aby sme sa nehadali. Je to pre mna velmi tazke ze neviem ako reagovat a velmi ma to stresuje a mam pocit ze uplne zlyhavam ako mama. (hovor o sebe, nehodnot jeho chovanie). A potom uz len cakaj na jeho reakciu. Ale skutocne cakaj a skutocne ho pocuvaj a vnimaj. Vnimaj aj neverbanu komunikaciu, ako naprikad drzanie tela, vyraz tvare. Ak sa ukaze ze je nahnevany, neries to. Iba mu uznaj emocie: :Chapem, si na mna nahnevany". Toto uznanie emocii je velakrat vsetko co dieta potrebuje.

@andreatytler on toto robi uz asi rok. Ale tetaz sa to zacina stupnovat. Nezmenilo sa nic, tehotna nie som, surodenca nema. Zajakavanie prislo zo sekundy na sekundu, logopedicka hovori, ze ide zrejme o fyzilogicke zajakavanie, hlava ide rychlejsie ako jazyk a potom je rec taka aka je. Ked sa mu snazim nieco vysvetlit, ked ma zachvat vrieskania, tak je to nepriechodne, mozem si hovorit co chcem, akoby mal blok a vrieska este silnejsie. Fakt najviac mi funguje bez kriku ignorovat, ak sa trosku ukludni, odputat pozornost a je zas spokojny. Vysvetlovat, ze zda sa mi, ze si nahnevany je sputenim este vacsieho vrieskania, zacne kricat, ze nahnevany nie je. Teraz ma akoby pubertu, ja neviem. Odvrkuje, za vsetko place, krici, ked veci nie su podla jeho predstav. Snazim sa mu vyhoviet ako najviac len dokazem, ale su urcite hranice, ktore sa proste prekrocit nedaju.

@eddie1 ked ma zachvat vrieskania, tak mozog reagovat nebude. Idealne zachvatu prejst. Nie je toho na neho len privela? Niekedy mam pocit, ze ked ma dieta vela moznosti, resp. vobec to, ze ma moznost si vybrat, tak je to vela na to dieta. A zacne ist do vyvrtky, lebo sa skratka nevie rozhodnut, alebo by chcelo aj tak aj tak. A potom nevie co by chcelo. Co by bolo najlepsie. Vtedy rozhodnem za dieta ja a u nas to vacsinou zaberie. Vysvetlim, ze vidim, ze sa nevie rozhodnut/ze je to tazke/ ze by chcelo aj nechcelo/ze ho nieco laka a aj to nechce. Plus na upokojenie ponuknem naruc.

@vreckovka2 aj to je mozne, predsa len dnesna doba je uplne ina, rychlejsia, viac vnemov, hraciek a vsetkeho ako sme mavali my.

@eddie1 Necitas co pisem. Pisem ze NEMAS vysvetlovat jemu co sa s nim deje. To on sa ti snazi nieco povedat ale ty ho nepocuvas a ides si svoje s vysvetlovanim a tak si on ide svoje s odmietanim a krikom. Ani jeden z vas nepocuva co ten druhy hovori.
Deti su vzdy zrkadlo nas samych. On robi len to co vidi u teba. On ma len 3/5 rokov, on tuto citovo napatu situaciu nedokaze zvladnut. Musis to byt ty kto mu to ukaze. Musis to byt ty kto prvy zacne pocuvat a vnimat toho druheho.
Musis hovorit o sebe a velmi strucne. "Mam pocit ze si nahnevany, ale neviem isto, lebo tomu nerozumiem. Skus mi povedat". A potom uz len mlc a cakaj. Kludne cakaj aj 15 minut kym sa uknudni. A ked zacne rozpravat, nechaj ho. Zopakuj co ti hovori. Uznaj ze ma na tie emocie pravo a ze ho chapes a to je vsetko.
Hadky medzi vami budu neustale, lebo v tomto veku testuje vsetky hranice a ty si musis drzat tie svoje hranice, cez ktore ho nepustis, ale hadky nemusia byt taketo zabomysie ze "podaj mi to, nepodaj mi to".

@andreatytler ja nemam s nim hadky, rozumiem co mi chces povedat. Otazka bola, ako na to reagovat, ked si vypyta vec, dam mu ju a ked ju dostane, krici, ze ju zas nechce a dokola chcem, nechcem… Ja na neho nekricim, nenutim mu nic, cakam kym sa rozhodne, ale ked to trva dlho, proste vec polozim a musi sa rozhodnut uz sam, ci to chce, alebo nie. Jemu sa meni nalada ako aprilove pocasie, je to normalne a chapem to. Ma na to vek. Cez den, ked nieco nie je podla neho, tak mi povie, nelubim ta, ked poslucham 😅 tak ma lubi. On sa este len hlada a sam podla mna emocie, ktore zaziva nevie zaradit, akoby aj mohol. Je to obdobie sebauvedomovania sa. Ja ho pocuvam, ma vsetok cas co treba, ale zas nie som cvicena opicka a niekedy proste netusim, ako tuto hru „chcem-nechcem“ zvaldnut.

@eddie1 Hadky som myslela v tom zmysle ze on nieco chce a ty to nedovolis a bude z toho hysak. To ako vravis patri k tomuto veku.
To ze ti povie "nelubim ta" ked ho nahnevas, by som bud vobec neriesila, alebo natvrdo zakazala s tym ze mu das ine moznosti ako vyjadrit hnev. "namiesto Nelubim ta, povedz: Hnevam sa na teba". Ale toto je tazko. Je dost mozne ze este naschval bude vraviet vraviet Nelubim ta, ak to natvrdo zakazes.
Ta hra "chcem - nechcem" to je pre neho moznost ti ukazat ze je na teba nahnevany. Ak tu hru prestanes hrat a vec polozis na stol, oberas ho o moznost dat ten hnev von smerom na teba, lebo ty si z hry von. Je mozne ze on ani nevie ako ti povedat ze je na teba nahnevany, alebo ani nevie ze je nahnevany, lebo ako pises tie emocie nevie zaradit. Skusila si sa niekedy k tomu vratit po tom ako sa upokojil a opytat sa ho ze preco si tu vec pytala a potom zase nechcel? Ono je jasne ze to nedava zmyslel nieco chciet a zase v sekunde nechciet. Skus vysvetlit ze tak sa hnev nevyjadruje. Zahraj divadielko s babikami ze jena si pyta veci a potom ich zase nechce a potom v tom divadielku zahraj ako ludia spravne komunikuju ked su na seba nahnevani.
Alebo skusila si mu niekedy ked mate peknu chviklu, uprimne od srdca povedat ze tento jeho sposob komunikacie je pre teba prilis tazky a nebudes sa do neho zapajat a ze potrebujes aby ste to robili inac.

@andreatytler on to ale robi, ked nahnevany nie je. Priklad je dnesne rano. Vypyta si dzus, uplne spokojny, bez predchadzajuceho hnevu. Najskor chcel krabickovy, dala som mu ho, tak to zacalo, „ nechcem ho“ dobre, ponukla som iny, taky v kapsicke, chcem krabickovy, ok spat k nemu, odpoved „ no tak ho nechcem“ 😅 a toto sa deje fakt kazdy bozi den, nie je nahnevany, jeho nahneva, ze mu to dam, ked si to pyta, potom ho nahneva, ked nukam ine moznosti. Ano, rozpravala som sa s nim v klude, ze toto spravnie nie je pekne a odpoved je „ preco“? Vysvetlim, o par hodin ta ista situacia a dokolecka dokola takto ideme. S tym „ nelubim ta“ mas pravdu, ja to uplne ignorujem, alebo mu poviem, ze som smutna, ale to ho zabava este viac a hovori to castejsie. Tak to proste ignorujem, alebo len poviem, dobre, ja ta lubim.

@eddie1 Ked skutocne veris ze nie je v nom nespracovany predchadzajuci hnev, co tak volanie o pozornost. Ze to robi preto aby si sa mu venovala. Skusam prist na to co ho k tomu vedie, lebo neverim ze by to robil preto aby ta cvicil a mal z toho zabavu. A tiez sa mi nezda ze by tak velmi menil preferencie na dzus. Ak by toto bolo raz za tyzden, tak mozno, ale kazdy den, to je skutocne vela. A vravis ze je to uz rok... to je velmi dlho. Ak by to bolo par dni, tak mozno by sa to dalo brat ako nova hra a ze ho to casom omrzi. Skus sa nad tym do hlbky zamysliet a odpozoruj ci tam nie je nejaka spojitost medzi tymi epizodami... ze to robi vzdy pri jedle, alebo vzdy ked sa mu nevenujes, alebo ked je preunaveny a potrebuje sa ventilovat. Ak tu pricinu najdes, snazila by som sa obmadzit tie aktivity, ktore to spustaju. Mozno dopredu stanovit pravidla ranajok. "Mozes mat dzus, ale nesmies ho menit. Ak zmenis, nebude ziadny dzus."
K tomu rozhovoru s nim... ak bol ten rozhovor taky ze si mu povedala ze co robi nie je pekne, tak to nie je ten rozhovor co som myslela, lebo tam hodnotis jeho chovanie ako zle a on ide automaticky do protiutoku. To sa ho musis opytat ze preco to robi, ale nie tak aby mal pocit ze ho kritizujes. Nieco ako: Janko dnes rano, ked si si pytal krabickovy dzus a potom ho nechcel a potom zase chcel a zase nechcel... pamatas? Mozes my to prosim vysvetlit? Mne sa nikdy take nestane ze by som nieco chcela a potom hned nechcela a zase chcela a tak tomu nerozumiem, preco sa to deje. Ako to mas ty? Pamataj ze musis hovorit len o sebe,

@eddie1 syn má teraz podobné stavy 🫤 tiež mám nervy z toho, ale baby to tu dobre radia. Tým, že keď si to vypýta späť a ty mu to dáš, ho učíš, že s tebou môže takto cvičiť. Keď mu to raz vezmeš, už mu to nedaj, alebo ho upozorni, že ak bude pokračovať, znova vezmeš a už nedáš a musíš to dodržať za každú cenu. Pár krát bude vrieskať, ale ty to musíš ustáť a nepoľaviť. To sú tie hranice, o ktorých sa veľa hovorí. Keď raz niečo povieš, musíš dodržať. Tiež mám s tým niekedy problém, ale osvedčilo sa mi to. Keď náhodou niekedy poľavím, vráti sa mi to inokedy a už potom viem, kde som to pokašľala. Dieťa podľa mňa týmto spôsobom volá po hraniciach - hovorí tým, mama neviem sa rozhodnúť, je toho na mňa veľa, usmerni ma ty. Môj syn sa takto správa hlavne, keď je unavený, alebo mu niečo chýba, ale nevie určiť čo. Často potom stačí maličkosť a začne takýto cirkus.

@eddie1 píšeš, že ho nahnevá práve to, že mu núkaš iné možnosti. Napadlo mi, že práve v tom je problém. Je malinký a musí sa často rozhodovať. Možno nemá na to duševnú ani emočnú kapacitu. On by asi aj chcel rozhodovať, ale možno to nedokáže ešte a preto sa hnevá. To je len taká moja úvaha. Skús nabudúce, keď začne, nedať mu na výber. Povieš, máme len toto, chcem, aby si spapal toto, lebo... je to zdravé, narastieš potom a pod. Iné ti teraz nedám, ale môžme papať spolu a budeme mať rovnaké.