Ako zvládnuť plač dieťaťa v materskej škole?
Prosím, moje dieťa má 6 rokov. Zatiaľ chodí do materskej školy-predskolak. Každé ráno plače pre rôzne príčiny. Napríklad dnešná situácia. Zobudí sa 5.30 a spusti plač, ze ma plnú nosnú dierku a "nemôže dýchať". Samozrejme sopla ešte viac keď plače.
Fukame, polubim ho, povzbudim ze to prejde, ze dáme kvapky atď. Ale plače a plače, ze nevie prestať. Takto to trvá až kým ho neodovzdam pani učiteľke doslova s revom a utekám do práce.
Úplne som bezradná. Nepomáha nič. Ze on nevie prestať aj keď to zdržuje a ze jemu steká sopeľ do hrdla a je to hnusné a on bude z toho vracať atď a zacyklí sa v tom a neviem ho upokojiť.
Prosím, poraďte mi co s tým.
Keď to nie je sopeľ, je to stratené autíčko alebo je mu smutno alebo kamarát sa s ním nechce hrať alebo sa bojí, ze tam dostane kiahne a stále niečo iné.
Psychológa riešime, ale to je na dlhé mesiace.
Ahoj Autorka, podľa mňa máš vysoko citlivé dieťa. Sama mám také doma, už školáčku a veľmi často je to na palicu. Je super, že to riešiš s psychologičkou a snažíte sa nájsť riešenie. Čo funguje u nás - aj to nie každý deň. Priznať jej emócie, povedať, ze ťa mrzí ako to cítiš. Ja svoje dieťa nechám aj vyplakať v mojom objatí. Dcéra vie, že je vysoko citlivá, ale vie, že to nie je chýba ani porucha, len sa musí naučiť spracovávať svoje emócie a ja jej s tym pomáham. Dcéra nesmie byť vo veľmi hlučnom prostredí, z toho je úplne na nervy. Má rada pokojne aktivity, na ktoré má čas. U nás nie je problém so školou, ale.musim povedať, že som cielene vyberala školu s malým počtom detí, ktoru zvláda výborne. Ale napr. Keď sme ju prihlásili do ZUS, to nezvládala, to bolo na ňu príliš. U nás to nie je také radikálne, lebo do školy a škôlky rada chodí (chodila), ale ju vyvedie z rovnováhy, z jej spoluziačka povedala, že má príliš ostré pastelky, boji sa odovzdať cukríky na meniny, atď. V podstate kvôli prkotinam má úplne záchvaty paniky. U nás pomáha prijatie a trpezlivosť. Na tieto deti neplatí pevná ruka, skor trpezlivo vysvetľovať a prijať ich emócie a pomôcť im ich spracovávať. Čítam a počúvam mnoho materiálov k tomu a snažím sa s tým pracovať, nič viac nemôžem urobit. Ty robíš skvelú prácu, že s ním chodíš k psychológovi. Verím, že vám pomôže..
@lili2015 ďakujem, tiež to tak vidím, ale všetci naokolo mi tvrdia, ze je len rozmaznany.
Určite to treba riešiť a hlavne zapojiť otca do výchovy, kým nie je neskoro.
Známa má podobné dieťa, je naviazané na ňu. Všetko len s mamou, už chodí dokonca do školy, ale kým mama nie je doma z práce, ani sa nenaje, s otcom nechce robiť úlohy, len sedí za počítačom. Takže mama príde večer a všetko čaká na ňu. Možno to už otcovi aj vyhovuje, že má pokoj a že všetko je na žene.
Potom sa taký chlapec s Božou pomocou hádam aj ožení, ale podobné služby bude čakať od novomanželky.
Určite to treba riešiť a hlavne zapojiť otca do výchovy, kým nie je neskoro.
Známa má podobné dieťa, je naviazané na ňu. Všetko len s mamou, už chodí dokonca do školy, ale kým mama nie je doma z práce, ani sa nenaje, s otcom nechce robiť úlohy, len sedí za počítačom. Takže mama príde večer a všetko čaká na ňu. Možno to už otcovi aj vyhovuje, že má pokoj a že všetko je na žene.
Potom sa taký chlapec s Božou pomocou hádam aj ožení, ale podobné služby bude čakať od novomanželky.
@baumka všetko robí rad s otcom, cez prázdniny býva s nim celé dni (keď sa striedame v práci), úplne nadšený. Bolo obdobie keď chodil s nim do škôlky, ale po vianočných prázdninách nastal zlom a odvtedy plače, ze len so mnou, lebo jemu je smutno
s tym ocom do skolky to aspon skuste. moj syn chodil prvy rok vylucne s otcom, lebo odo mna sa mu tazsie odliepalo a viac plakal. ale rieste aj tie ostatne veci a strachy.
Pytala si sa syna, ze kde take pocul, napr. ze bude cikat krv? Nemoze to mas od ucitelky, ze ich strasi? U uzkostlivych deti moze spustit stres, az OCD.
dobré by bolo, keby sa napr. tešil do škôlky na nejakého kamaráta, alebo mu povedz, že sa tešíš,že po príchode zo škôlky ťa niečo naučí, urob sa,že ty si zabudla,čo sa tam všetko učilo a že chceš, aby ťa to on naučil, aj ocka. Povedz, že po návrate sa zahráte na škôlku, on bude váš pán učiteľ a naučí vás niečo nové.
On prestane plakať v triede a hraje sa. Určite mneplače celý deň. To je len vydieranie, aby nešiel do škôlky. Nešiel do nej príliš neskoro a nie je schopný sa socializovať medzi deťmi? Žiaľ, také prípady sú aj v škole, kde deti začali do MŠ chodiť až 5 - ročné. To je veľmi neskoro. Rok na zvykanie si na pobyt v kolektíve nestačí. V škole potom plačú tiež, keď rodič odíde, trucujú, odmietajú robiť čokoľvek, čo robia iné deti, odmietajú vybrať veci z tašky, vyberú hračku, odídu z lavice a hrajú sa mimo. Ak ich učiteľka chce dostať späť do lavice, neľudsky vrieskajú, kopú ju aj občas opľujú. Väčšinou sú do polroka poslané späť do škôlky. Niektorým to pomôže, no niektorým nie a vlečie sa to hlavne veľmi zlým prospechom, kvôli odmietaniu učiť sa a rešpektovaniu požiadaviek na žiaka. Nie je to porucha pre riešenie psychológom. Ľudovo sa to nazýva prehnaná rozmaznanosť, kedy si dieťa robí iba to, čo ono chce, chce byť iba tam, kde ono chce a mamky im vychádzajú v ústrety. Potom však musia znášať aj následky.
@andreatytler ....Niekedy staci neskodna poznamka, a dieta to zoberie velmi vazne..... presne tak, sú to ešte malé deti... A je skoro, aby sa už v škôlke učili čítať. Mali by sa hrať. Tvoriť. Rozvíjať kreativitu.
@isis234 Ano, deti tiez vsetko pocuju co dospeli rozpravaju. My si myslime ze nas nevnimaju a len sa hraju ale oni pocuju kazde slovo. Aj ja si myslim ze je priskoro sa v skolke ucit, ale tu je iny system. Deti sa hraju a ucia samoobsluzne cinnosti v jasliach do 4 rokov. Potom idu do skolky co je normalne trieda v skole. Hned sa zacnu ucit pisat, citat, mathematika, prvouka, ale je to hravou formou, pomedzi to maju kreatyvnu hru ako stavebnice, plastelina, kuchynka. Maju 2 roky na to aby sa naucili pisat a citat. Myslim ze je to preto, lebo anglictina je ovela narocnejsia na pisanie. Ten spelling sa ucia cely prvy stupen.
On prestane plakať v triede a hraje sa. Určite mneplače celý deň. To je len vydieranie, aby nešiel do škôlky. Nešiel do nej príliš neskoro a nie je schopný sa socializovať medzi deťmi? Žiaľ, také prípady sú aj v škole, kde deti začali do MŠ chodiť až 5 - ročné. To je veľmi neskoro. Rok na zvykanie si na pobyt v kolektíve nestačí. V škole potom plačú tiež, keď rodič odíde, trucujú, odmietajú robiť čokoľvek, čo robia iné deti, odmietajú vybrať veci z tašky, vyberú hračku, odídu z lavice a hrajú sa mimo. Ak ich učiteľka chce dostať späť do lavice, neľudsky vrieskajú, kopú ju aj občas opľujú. Väčšinou sú do polroka poslané späť do škôlky. Niektorým to pomôže, no niektorým nie a vlečie sa to hlavne veľmi zlým prospechom, kvôli odmietaniu učiť sa a rešpektovaniu požiadaviek na žiaka. Nie je to porucha pre riešenie psychológom. Ľudovo sa to nazýva prehnaná rozmaznanosť, kedy si dieťa robí iba to, čo ono chce, chce byť iba tam, kde ono chce a mamky im vychádzajú v ústrety. Potom však musia znášať aj následky.
@evkatk autorka pise ze syn je v skolke 3 roky. Naco su dobre tvoje rady ked sa ani neunuvas prelistovat prispevky autorky. Len ides svoje teorie ktore su 40 rokov stare.
@evkatk autorka pise ze syn je v skolke 3 roky. Naco su dobre tvoje rady ked sa ani neunuvas prelistovat prispevky autorky. Len ides svoje teorie ktore su 40 rokov stare.
@andreatytler radsej ani neodpisuj, uz som mala s touto uzivatelkou cest v inej teme a to sa nedalo citat...
@andreatytler radsej ani neodpisuj, uz som mala s touto uzivatelkou cest v inej teme a to sa nedalo citat...
@deedol Ja viem. Ja si ju tiez pamatam z inych tem. Je to ako vystrihnute z nejakej knihy z 1970.
Podla mna muž spí lebo nemá nervy sa pozerat kazdé ráno na ten cirkus čo robíte pri chystaní sa do škôlky.. a prepac schvalne píšem robíte, lebo správanie dietata je aj odrazom prístupu rodiča
Ale aj psychologické vysetrenie moze mnohé objasnit.. taketo infantilné, resp. úzkostné spravanie moze suvisiet aj napr. s vysokou inteligenciou, alebo aj aspergeri mozu takto reagovat.. nechcem trepať len tak kedze tvojho syna nepoznam, ale z mojej praxe mam tieto skusenosti.. odborník ti dá podla mna odpovede na tvoje otazky cielene, tu mozeme len hadať
Update: tento týždeň chodí s manželom do škôlky, je to oveľa lepšie. On len potreboval zmeniť v hlavičke to, ze nechce za svet ísť s ním na to, ze s nim ide rád. Cez víkend sa to uňho zlomilo, ze súhlasil a už je to OK aspoň čo sa týka toho rána. Ďakujem za rady všetkým.
Nie je rozmaznany, pane boze. V to dietati sa vnutri nieco deje, dieta nic nerobi len tak. Normalne neverim, co citam. Ze tolko mam by ho odignorovalo, neriesilo, nechalo tak. Cele tieto strachy z niecoho vychadzaju, nic sa nedeje len tak. Ako sa mu venuje otec, ked nie je schopny vstat a vziat ho do skolky? Aky s nim ma vztah? Stalo sa nieco ine okrem nemocnice, co by toto mohlo sposobit? Mam podobne dieta ako ty, nie az tak (zatial), nema sice strach z chorob (ale jeho otec ano, takze urcite to na neho casom prenesie), ale je extremne citlive, vnimave na podnety. V zivote by som nezabuchla dvere pred nosom a nechala ho plakat. Dieta nema vyvinuty mozog, stale sa mu vyvija. Nerobi to len tak z dlhej chvile, nieco ho k tomu vedie. Vyuzi zatial psyhologicku v skolke, k nam chodi 2x tyzdenne, treba to zacat riesit. Drzim ti palce, robis najlepsie, ako vies ❣️
@victoriab otec je ochotný, ale dieťa nechce. Vysvetlila som to manželovi, samozrejme by ho vzal (len ja som doteraz o to nežiadala). Riešime to tento týždeň každý deň. Neviem, ci mam dieťaťu robiť ešte väčšie stresy s tým, ze nejde so mnou, keď chce ísť so mnou. Všetko ostatné s otcom je OK, ale ráno do škôlky nie.