Ako zvládnuť záchvaty zlosti u trojročného dieťaťa?
Ahojte ja si uz neviem poradit co s nou robit. Denne by mala aj 10 zachvatov zlosti a revu,ale ked jej manzel doma tak jej aj ustupi len aby nerevala ale donekonecna sa to neda. Je tvrdohlava, vsetko musi byt podla nej a ak nie je uz place ako besna kludne aj pol hodinu. Aj dlhsie. Susedia si uz myslia ktovieco s nou robime ked tak reve. No v tomto zachvate nechce ani pohladkat ani postiskat, bije nas a kope. Po case sa ukludni a potom pride ale ako pisem place kludne aj pol hodiny.
Napr.dnes.. nechcela si dat ponozky,ani ked som jej dala na vyber...zase rev.
Doobedu som jej dala malu kinder cokoladku zacala revat ako besna lebo ona chce dve. Druhu som jej nedala,tak revala 15minut.
Urobila som jej caj co si vybrala no po vyluhovani,ked som jej ho chcela preliat do flasky si zmyslela,ze chce iny. Zase som neustupila,zase rev. Takychto prikladov mozem dat milion. Zahada ze napr.v obchode ju to nechyta a ani v skolke sa nestazuju. Co robit?
Moja dvojročná ma záchvaty ne len doma , ale aj vonku . Ja už ju normálne ani nechcem brat do obchodu a keď sa čo i len trochu dá , nechám ju jednej či druhej babke a idem sama do obchodu . Och aký to je len relax pre jednu matku , sama v obchode , isto mi dáte za pravdu 🤣
Radu nemám , len že snad z toho vyrastú 🙂
@zlte_kuriatko nuž musí to byt veľmi vyčerpávajúce, keď je tých záchvatov zlosti viac, človek chce zachovať pokoj, no dochádzajú mu sily a trpezlivosť.
Aj u nás ma muž take svoje posunuté hranice, ustupuje, veľakrát som vysvetľovala, no nepomohlo. Myslím, že o to to mame ťažšie všetci vrátane mna i dieťaťa. Keď zostaneme par dni len my dve, spočiatku je plac, potom už pohodka, asi tým, že vie, čo môže čakať. Super, že si sem dala tie príklady.
Niektoré veci, ako napr.ponožky - nesilim, skúsim pochopiť dovod - chce iné či si ich chce obliecť neskôr,… alebo nechám zažiť vlastnu skúsenosť a presadiť nejaký nápad, ak jej neublíži (minule išla zo škôlky s každou topánkou inou; viac to už neskúšala 🤷♀️)
Iné situácie napr.ta čokoláda, vyjadrím pochopenie a zároveň môj postoj - rozumiem, že by si chcela veľmi este jednu, nechcem však , aby si jedla toľko sladkosti; ak plače - som s nou, počkám, kým ju smutok prejde, prítulime sa, ak chce. Niekedy si po upokojení prejdeme spolu situáciu, porozpravame sa, skúsime nájsť nejakú dohodu do budúcnosti…
Ak by ma dieťa kopalo, bilo, buď by som odstúpila, či chytila ruku, zostala nablízku, či odisla, neskôr sa opäť vrátila. A neskôr po záchvate sa k tomu vrátila, bez hnevu, výčitiek…
u mna mala to iste, on rana v kuse za vsetko rev, vlastne za vsetko .... ja nereagujem nijak, proste si ju nevsimam ked place ... ked si vypyta ranajky , a potom ich nechce, zoberem jej ich a dovidenia ... ked sa nechce obliect, odchadzam z izby , ked chce robit nieco, pri com si ublizi, napomeniem ju, ked to chce robit aj tak, necham ju nech si ublizi ... nie som krkavcia mater , ale hranice mat musi , a musi pochopit , ze ked sa ona sprava zle, budem sa aj ja .... taktiez nas doma kope, bucha, proste vtedy sa len dvihnem a odchadzam a necham ju v izbe nech place ... v skolke, v obchode, na navsteve, v restauracii, vsade inde je to jedno slusne dievca, ktore si da vsetko vysvetlit ... dokonca ucitelky v skolke ju chvalia, ze je velmi rozumna a este sa im nestalo, ze by v skolke plakala ked jej nedovolili nieco :D vraj este aj ked sa ide hrat s hrackami tak sa ide opytat ci sa s tou hrackou moze hrat :D