Mám ísť s 3,5 ročným synom k psychológovi?
Ahojte-ani neviem kde zacat. Mam 3,5 rocneho synceka a uz dlhsie som na pochybach,ci s nim nemam ist k psychologovi detskemu. Je sice sikovny,ale ak mam s nim ist medzi ludi alebo na ihrisko,ci do detskeho kolektivu-absolutne sa nevie spravat. Medzi dospelymi nereaguje na nase (ci uz moje,mm, babky dedka) zakazy,alebo upozornenia- ak ho dopredu nepripravym,tak sa nepozdravi, nepobozka (aj tych co pozna a ma rad), neodpoveda ked sa ho pytaju. Ked je medzi detmi tak chce sa s nimi jasit,ale jedine co spravi je ze k niekomu pribehne nieco zoberie a uteka (mysli si ze je to zabavne),alebo zacne pistat alebo prskat (to sa hra akoze na hucanie motora,ale opluje tym vsetkych). nema v umysle nikomu robit zle ani bit druhe deti,ale samozrejme ze sa s nim nikto nechce hrat co uplne chapem. Stale sa mu to snazim vysvetlovat,ze sa musi chovat ako velky chlapcek, ze sa s nim nikto nebude hrat,ale na dalsi krat sa chova uplne rovnako. Minule bol s mm u dokrorky na krv a chytil uplne hysaky-doktorka bola uplne vedla z neho, dnes bol s mm na kupalisku,ze pojdu spolu do velkeho bazena (maly este nebol napusteny) a ziapot na cely areal-mm sa musel zvrtnut a po 5 minutach isli prec,co sa tak hanbil. Pricom v obidvoch pripadoch mu dopredu povedal co sa bude diat. Tiez napr. ked hocikto pride domov (ja alebo mm) tak nikdy nepribehne aby dal pusu alebo tak-iba ked pride dedo po dlhsom case-akoby sme boli cudzi (teda keby prisiel niekto cudzi tak by sa tesil viacej). tiez sme mali donedavna problemy s kakanim- najskor natlacil trochu do slipov a az potom na zachod-a od dnes to zacalo zase zrejme. Uz som z toho nestastna-nechodi do skolky,lebo mame doma aj mladsieho braceka a tak som myslela ze budeme pekne doma,ale takto rozmyslam ze ho dam do skolky len co to pojde. Je to podla vas normalne? ja mam pocit ze ludia na nas len neveriaco pozeraju,ze ako ho rozmaznavam ale ja som naozaj prisna,ale s mierou a mam pocit ze absolutne zlyhavam. poradte-je toto uz na detskeho psychologa? vdaka za kazdu radu
... UPLNE NORMALNE BEJBE! mam kamosku s pol rocnou dcerkou a 3 rocným drobcom, ktorý jej dava riadne zabrat 🙂 Ale musim povedat, ze je to uzasne dieta. Kamoska je casto na prasky, aj ked je to asi najpohodovejsia kocka na svete🙂 Myslim, ze toto obdobie je najnarocnejsie prave pre maminky, a starsich surodencov.
Kamoskin malý je neriadena strela, vzdy bol zivy, ale od kedy sa narodila sestricka, tak nestihame vsetky maminky na cele s tou jeho ho ustriehnut. Vyzuva si boticky, prelieza cez zabradlia vo výskach, uteka na cestu, sace deticky...ked ho ale maminna zoberie na ruky a venuje sa iba jemu, je to zrazu ine dieta. Drzim ti palce a prajem vela sili a trpezlivosti. Je to urcite strasne tazke;)
ahoj je to ťažké ale skús isť na to opačne - žiadne resp. menej zákazov. Dieťa si zvykne poväčšine na krik a každé upozorňovanie a aj na bitku ktorá sa míňa s účinkom........Dieťa motivovať a usmerňovať je to ťažká úloha, hlavne ak prasknú nervy 😒 napr. žiadne vypytovanie prečo si to urobil, si zlý, nik sa s trebou nebude hrať, ale opačne mohol by si , si šikovný, ak to nakreslíš, ja tak neviem pekne ako ty, môžeš mi pomôcť, mám ťa rada, urobíš mi radosť keď mi dáš pusu, ale keď nemáš náladu, tak škoda. Dobrá psychologička určite najlepšie poradí ako zaobchádzať s dieťaťom. škôlka to určite nevyrieši. Vyniká v neakých veciach? spievanie, recitovanie, pohyb. a pozerá rád rozprávky. Niektoré deti si nechcú oddýchnuť, cez deň a aj potom sú také pojašené.......pri dieťaťu ktoré chytí amok je najlepšie sa otočiť, nevšímať, nechať ho v kľude a nespomínať mu prečo vystrájalo, potom keď to pominie ho samozrejme objať. A niektoré detičky sa chcú aj v tej zlosti objať a hladkať normálne na ruky, idú ,aspoň moje sem tam keď boli malé a tak sa ukľudnili. A žiarlivosť tam hrá určite svoju rolu.
Moja, mas tu vselico popisane, moze sis vybrat. Ja ti napisem svoj nazor nielen ako matka dvoch drobcov, ale aj ako ucitelka z MS...takouto navstevou nic nepokazis. Mozno niekedy len predsudky brania mamine ist sa spytat. Ale vezmi to tak, ze aj tu si pytas radu a mozno tieto rady tu ti nepostacia, tak ides k odbornikovi. Ja mam podobny problem...ale v inom smere - recovy. A tiez mi jedna vravi chod, druha - co blbnes. Ale viem, ze radsej pojdem dva x zbytocne ako raz neskor. Kazde dieta je ine, kazde sa inak sprava, inak vyvija. Dostali sme ich ako dar...a ak mame pocit, ze nieco sa nam nezda, radsej si dajme tu namahu a idme tam, kde si myslime, ze nam poradia. Skutocne urcite tym nic nepokazis. A ak si nahodou Ba alebo okolie, mam tam super psychosku kamaratku, co robi s detmi. Dam ti kontakt...