Možná diagnóza škôlkára
Ahojte, musim sa niekde vypisat lebo ma to velmi trapi. Syn nastupil teraz v pondelok do skolky. Uz dlho riesime jeho velmi temperamentnu, energeticku, vybusnu, tvrdohlavu povahu...pred nastupom do skolky sme absolvovali aj navstevu v Centre vcasnej intervencie u psychologicky, ta zatial nevidela na synovi nic extremne nezvycajne na jeho vek, iba ze je naozaj velmi zivej povahy a ostatne ukaze adaptacia v skolke, cize sa to bude sledovat. Do skolky sa velmi tesi, ma to tam velmi rad...mame vsak zatial iba dost zle odozvy od uciteliek. Ostatne deti sa s nim nechcu kamaratit, lebo je na nich velmi drsny...napriek tomu, ze to nechcu ma potrebu ich objimat, strkat im vsetko do tvare, je velmi dotieravi a samozrejme, ze sa to ostatnym detickam nepaci. Spat poobede nechcel (co by som ani az tak neriesila, vzhladom na nove prostredie a podobne...) ba dokonca bol aj agresivny a povedal pani ucitelke, nech ho necha napokoji a ked ho nenecha, tak ju udrie. Ucitelka mi vravela, ze mali aj babkove divadlo, ktore najprv rozkopal a nasledne si on jediny nebol schopny sadnut a sledovat predstavenie, jednoducho stale niekde lietal, vrtil sa a podobne a plati to v podstate pri vacsine aktivit...Dokonca sa 2x aj uplne pocikal. Velmi mile pani ucitelky ma vsak ukludnovali, ze oni s nim budu pracovat na zlepseni, ze je to urcite kombinacia noveho prostredia, obdobie adaptacie a jeho temperamentnej povahy. Aj tak mi je velmi uzko z tohto celeho...Taketo vybuchy ma casto aj doma, aj preto sme navstivili odbornika, takze ma v podstate toto jeho spravanie velmi neprekvapuje, len som si naivne myslela, ze v skolke to bude mozno troska ine, "ze sa troska skroti" v cudzom prostredi, tak, ako nam vravela aj psychologicka, ze to casto detickam pomaha. Bojim sa, ze nebude mat kamaratov, ze to ucitelky dlho nebudu trpiet, ze toto jeho spravanie bude velmi ovplyvnovat jeho aj nas zivot...Ucitelky vraveli, ze on je velmi sikovny, inteligentny, dobre vychovany, pekne si veci pyta, podakuje, recovo je velmi zdatny...ale nastane nejaky skrat a zrazu nevnima a ide si iba svoje. Neviem co nas caka, osobne mam pocit, ze tam bude nejaka diagnoza, ako ADHD, aj ked naozaj nechcem umelo svojmu dietatu vytvarat nejake diagnozy, citala som vsak aj knihu-sprievodcu touto diagnozou a naozaj velmi vela veci mi na neho sedi.
Aktualne je vo mne strasny smutok, strach a neistota...neviem, ako ju prekonat. Budem vdacna ak sa podelite o svoje podobne skusenosti, pribehy, nazory.
A este k tomu smutku, je to uplne normalny pocit, kazda z nas chce pre dieta to najlepsie a trapia nas taketo veci. Ale verim, ze nech by to bolo cokolvek, syna budes lubit a prijimat takeho, aky je, aj nadalej.
ADHD a Asperger.
Ma 3 roky?
K teme sa uplne vyjadrit neviem, moze aj nemusi to nieco byt, nas mal tiez zachvaty zlosti (nastastie len doma) este aj ako predskolak a je z toho vyssie iq+hypersenzitivita, postupne z tych stavov vyrasta. Mozno by bolo fajn poradit sa s psychologom (vy alo rodicia), ze ako s nim pracovat. Pripadne napis, ako reagujete, ked nastane doma taky stav. Tiez nepises, ci bol predtym v pritomnosti deti a mal moznost sa naucit, ze nasilu neobjimame atd.
@deedol Ano, teraz mal 3 roky. Samozrejme, ze sme sa radili, v podstate jedine, co nam doteraz poradili je, ako s nim pracovat, niekedy taktiky pomozu, niekedy nie...obcas iba cakame kym naval zlosti prehrmi, tak aby si nevedel ublizit a aby neublizoval ani nam.
V pritomnosti inych deticiek velmi nebol resp. iba na ihriskach, ale tu sme mali rovnaky problem...extremne bol na nich dotieravy.
A samozrejme, lubit ho lubime takeho, aky je...len chcem, aby ho prijalo aj prostredie, aby mal kamaratov, aby sa adaptoval. My to zvladneme, ale chcem, aby bol aj on stastny a spokojny v zivote.
A ako reagujete na ihriskach, ked je dotieravy? Vysvetlite a nepomoze to? Ako je na tom s recou a porozumenim?
A ako reagujete na ihriskach, ked je dotieravy? Vysvetlite a nepomoze to? Ako je na tom s recou a porozumenim?
@deedol Ano presne tak, vystvelujeme dookola, ale on si ide svoje, dokonca sme na doma vytvorili aj edukacne materialy, obrazky, vela si o tom aj citame...teoriu ovlada, ked sa ho spytam, vzdy mi povie, co sa smie robit a co nie, ale v praxi mu jednoducho "prepne" a ide si svoje...ako keby nejaky naval uplneho nadsenia zo vsetkeho, nevnima, nepocuje a riesi iba svoje potreby.
S recou je na tom vynikajuco, myslim, ze aj s porozumenim, i ked casto mam pocit, ze nie je schopny v nejakych okamihoch pocuvat, sustredit sa resp. velmi rychlo mu nieco odvodi pozornost...tazko povedat, ci to bude este iba nezrelou nervovou sustavou alebo naznak diagnozy, tak nam povedala aj odbornicka.
ak nie ADHD, minimálne ADD ... ale neboj, to sú diagnózy ktoré síce stoja veľké úsilie ako od dieťaťa aj od rodiča - ale bude mať aj kamarátov, aj na dobrú školu sa môže dostať, aj na vysokú bez prijímačiek keď sa bude venovať niečomu čo ho zaujíma (teda, pokiaľ bude intelektovo na tom tak aby študoval) ...
len sa na to priprav, že pre teba ako rodiča to bude extrémne náročné. nie iba čo sa týka výchovy - ale HLAVNE kvôli okoliu. pre iných budeš mať nevychované dieťa, budeš matka čo nezvláda výchovu, budú hovoriť že je hlúpy lebo bude mať zlé známky, milion hlúpostí od ľudí ktorí nemajú skúsenosti s tými diagnózami...
ty len rob všetko pre svoje dieťa, venuj sa mu, podporuj, choďte na terapie, k špeciálnym pedagogičkám, do školy každý druhý týždeň, všade kde bude treba - a okoliu ktoré nechápe nevysvetľuj - aj tak nepochopia, proste tam energiu nevenuj ...
To, ze on teoriu ovlada, ale v danej situacii, ked ja nadseny, zapaleny v hre si ide svoje je normalne u vsetkyvh deti. Emocie prevladaju nad raciom do 7-8 rokov. Len u menej temperamentnych deti to nie je take vyrazne. On este nevie regulovat svoje emocie a dlho este ani vediet nebude.
Vyzera, ze mate stastie a narazili ste na rozumne a mile peni ucitelky. Nebude to jednoduche, caka Vas asi narocne obdobie, ale neboj sa. S laskou a velkou davkou trpezlivosti sa aj on nauci casom lepsie interagovat s okolim.
ale ešte je len škôlkar - teda najprv musíte "prežiť" škôlku ... určite psycholog. aj pre dieťa aj pre vás aby ste vedeli ako ďalej s ním. aj keby nemal potvrdenú žiadnu diagnózu, už len to že s ním bude pracovať niekto cudzí mu pomôže... a potom keď prejde na zš už bude vedieť čo je to pracovať s odborníkmi, bude to pre neho prirodzené a nebude s nimi bojovať ...
plus synovi veľmi pomohol neurofeedback - ale to tak až na zš sa rieši, ale zas čím skôr tým lepšie, ale veľmi mu pohol aj keď už bol piatak keď začal brať terapie ... to pomáha na pozornosť ...
plus keď bude starší, možno 6-ročný - dať ho na šport kde fakt bude musieť makať sám a aj poslúchať už z podstaty športu - napr. karate ...
čo ešte?
neviem, keď si spomeniem tak ti dopíšem ...
alebo sa spýtaj keď máš nejakú konkrétku otázku
ale určite nie je dôvod mať obavu z toho že nebude mať kamošov ... 🙂
Navštívila by som neurológia, určite je tam hyperkineticka porucha a mate šťastie ze učiteľky že sú ochotné s nim pracovať a nevyradili vás. Drzim prsty, lebo je to iste narocne
@anonym_autor ADHD a možno aj prvky PAS, možno atypický autizmus, alebo asperger by som sa orientovala na tieto diagnózy. Skoro je na diagnostiku, s nástupom školy sa to postupne vykryštalizuje
Viem si predstavit, co prezivas, kazda sa o to svoje dieta bojime. Chceme pre ne to najlepsie, a nie vzdy to vieme same zabezpecit. Ako pises, ma velmi mile pani ucitelky, tak to je super, hlavne ked sa ponukli, ze s nim budu pracovat. Zatial je asi priskoro na nejake diagnozy, aj tak si myslim, ze tie by mal stanovit odbornik, ale naozaj to moze byt len kombinacia viacerych faktorov. Myslim, ze casom sa ukaze, ci sa to bude lepsit a zvykne si.
Mám dcéru ktorá má As a zrejme aj nediagnostikovany adhd ako začína naznačovať učiteľka 😂 chcem len utešiť že aj my sme videli záchvaty doma proste neprimerane normálnemu dieťaťu. Ale vždy veľmi múdra, až nadpriemerne rovesníkom
Pri nástupe do škôlky sme čakali na vyšetrenia. V škôlke katastrofa začiatok, 2-3 týždne myslela som že ju vyhodia. Potom sa tam udomácnila a zvyšné roky na ňu bola iba chvála. Stále že to je najlepšie najposposlusnejsie dievca, im sa nezdá žeby mala vôbec nejakú dg (časom sme doložili papiere že má As). Škôlka teda prebehla celá super, v škole sa teraz učí výborne, s tím není problém len s nepozornosťou a roztrzitostou trocha. Uvidíme či to budeme musieť riešiť či to nejak sa tiež stabilizuje
Skoro ako keby o mojej čítam .....nakoniec v treťom ročníku základnej diagnostikované ADHD, spolupracujeme s CCP, psychologičkou, špeciálnou pedagogickou na škole . Nevydrží chvíľu sedieť , ideme do obchodu tancuje ....ľudia na nás pozerajú ale ja ich mám na háku nech si myslia čo chcú je mi to jedno . Ideálne by vám bolo k neurologické s tým že je tam podozrenie na Adhd a ona lepšie diagnostikuje
deti s ADHD ako keby ani nemali pud sebazáchovy - to vybehne na cestu, vylezie na najvyššiu skriňu, driape sa na balkonové zábradlie na 10-tom poschodí ... na rozdiel od ADD, tí sú opatrnejší ...
Dakujem za prispevky. Ono my sme pre neho aj preto vybrali tuto konkretnu sukromnu skolku, lebo uz davno mam pocit (hlavne ja, manzel bol doteraz dost zaujaty...az teraz, ked ma feedback aj od inych si to konecne priznal), ze sa naozaj nesprava standardne. Na moje naliehanie sme boli aj u neurologicky este ked mal iba cca. 1,5 roka a vtedy sme aj navstivili prveho terapeuta...ale tam sa naozaj nic nezistilo, vsetko OK, len ze temperamentne dieta a casom uvidime. No a teraz pred nastupom skolky som trvala na navsteve Centra vcasnej intervencie, nech sa to sleduje resp. zacne aspon nejako riesit. Psychologicka, ktoru nam priradili ma dokonca priradenu aj danu skolku, takze uzko spolupracuju. Ucitelky su nauzaj PANI ucitelky, ktore su vyskolene aj na taketo deticky, takze informacie mali, v podstate tak trocha vedeli, do coho idu...ale mam pocit, ze necakali takyto extrem a vlastne ani my 🫤. Ked pridavaju aj fotky do sukromnej skupiny skolky, ako travili cas s detickami, ake mali programy...tak vsade na fotkach vidim, ako jeho rovesnici sedia vsetcia pekne na zemi, pocuvaju...len to moje niekde pomimo lezi, vala sa, nespolupracuje alebo robi nieco uplne ine, ako ostatne deti. On je velmi inteligentny, pouziva slova, vety...vyjadruje sa miestami ako dospely clovek, to aj ucitelky boli z tohto PAF...ale jednoducho mava impulzy, reakcie, stavy, ktore pridu z nicoho nic a je to destruktivne alebo posoby velmi divo pre ostatnych az strasidelne. Vysvetlit svoje skutky nevie...vie, ze to nie je spravne, ale ako keby tie pudy boli vzdy silnejsie a rychlejsie, ako jeho mozog. Odovodni to iba slovami: "Ja neviem preco som to robil/spravil...aj ked viem, ze sa to nesmie." Obcas mam pocit, ze je intelektualne ako 4-5 rocne dieta, on aj vzdy vyhladaval starsie deti na ihriskach, kedze recovo je na ich urovni, takze s nimi vie pokecat...no ale emocionalne je obcas mam pocit na urovni rocneho dietata a tu nastava kamen urazu pri pokuse o nejake kanaratstva s rovesnikmi. 🫤
Ja viem, ze je teraz v skolke v dobrych rukach, dufam, ze sa to casom stabilizuje aspon natolko, ze tam bude moct chodit stale, ucitelky to s nim zvladnu, budeme vidiet pokroky a ze si najde partakov....lebo on tak velmi chce, on sa tak velmi tesi na deticky, ale tie deti sa ho boja, lebo je taky "hrrrrr" do vsetkeho, ze velmi lahko niekomu ublizi, aj ked to naozaj nie je naschval 🥺...mne to strasne trha srdce.
Aktualne sme dohodnuti tak, ze po 3 tyzdnoch budeme mat rozhovor s pani ucitelkami, ako to oni vnimaju a nasledne to budeme spolu riesit s priradenou psychologickou, co dalej...podrobne ine vysetrenia, sledovania a pod.
podla posledneho prispevku mozno aj asperger, ale mozno aj "iba" asynchronny vyvoj" (casty u deti s vyssim IQ - rozumovo je nadpriemer, emocionalne podpriemer) - z toho postupne vyrastie. je super, ze to riesite, pytate sa, konzultujete. maly ma stastie, ze ma takych super rodicov ❤️
@deedol Ano, teraz mal 3 roky. Samozrejme, ze sme sa radili, v podstate jedine, co nam doteraz poradili je, ako s nim pracovat, niekedy taktiky pomozu, niekedy nie...obcas iba cakame kym naval zlosti prehrmi, tak aby si nevedel ublizit a aby neublizoval ani nam.
V pritomnosti inych deticiek velmi nebol resp. iba na ihriskach, ale tu sme mali rovnaky problem...extremne bol na nich dotieravy.
A samozrejme, lubit ho lubime takeho, aky je...len chcem, aby ho prijalo aj prostredie, aby mal kamaratov, aby sa adaptoval. My to zvladneme, ale chcem, aby bol aj on stastny a spokojny v zivote.
@anonym_autor úplne ťa chápem a cítim s tebou. Každá mama chce, aby bolo dieťa medzi ľuďmi šťastné, prijaté. Je super, že si uvedomuješ jeho "inakosť" a si pripravená s ním pracovať. To je veľmi dôležité. Dnes viac ako inokedy máme o spomínaných diagnózach zase viac informácií. Čítaj, študuj si, vyhľadaj skupiny mamičiek, ľudí, ktorí s takými deťmi pracujú, žijú, aby si sa necítila s problémom osamelá. Lebo to naozaj nie si. Svojim nasadením dokážeš veľa vecí (ak by sa objavili) eliminovať a postupne ho naučiť "prežiť" pekne a spokojne v tomto svete. Veľa ešte urobí ďalší vývin nervovej sústavy, výživa, nejaké premyslené cvičenie, pohyb... Všetko môže byť inak ako sa javí ak zamakáte. 😊 Držím palce.
Dakujem za prispevky. Ono my sme pre neho aj preto vybrali tuto konkretnu sukromnu skolku, lebo uz davno mam pocit (hlavne ja, manzel bol doteraz dost zaujaty...az teraz, ked ma feedback aj od inych si to konecne priznal), ze sa naozaj nesprava standardne. Na moje naliehanie sme boli aj u neurologicky este ked mal iba cca. 1,5 roka a vtedy sme aj navstivili prveho terapeuta...ale tam sa naozaj nic nezistilo, vsetko OK, len ze temperamentne dieta a casom uvidime. No a teraz pred nastupom skolky som trvala na navsteve Centra vcasnej intervencie, nech sa to sleduje resp. zacne aspon nejako riesit. Psychologicka, ktoru nam priradili ma dokonca priradenu aj danu skolku, takze uzko spolupracuju. Ucitelky su nauzaj PANI ucitelky, ktore su vyskolene aj na taketo deticky, takze informacie mali, v podstate tak trocha vedeli, do coho idu...ale mam pocit, ze necakali takyto extrem a vlastne ani my 🫤. Ked pridavaju aj fotky do sukromnej skupiny skolky, ako travili cas s detickami, ake mali programy...tak vsade na fotkach vidim, ako jeho rovesnici sedia vsetcia pekne na zemi, pocuvaju...len to moje niekde pomimo lezi, vala sa, nespolupracuje alebo robi nieco uplne ine, ako ostatne deti. On je velmi inteligentny, pouziva slova, vety...vyjadruje sa miestami ako dospely clovek, to aj ucitelky boli z tohto PAF...ale jednoducho mava impulzy, reakcie, stavy, ktore pridu z nicoho nic a je to destruktivne alebo posoby velmi divo pre ostatnych az strasidelne. Vysvetlit svoje skutky nevie...vie, ze to nie je spravne, ale ako keby tie pudy boli vzdy silnejsie a rychlejsie, ako jeho mozog. Odovodni to iba slovami: "Ja neviem preco som to robil/spravil...aj ked viem, ze sa to nesmie." Obcas mam pocit, ze je intelektualne ako 4-5 rocne dieta, on aj vzdy vyhladaval starsie deti na ihriskach, kedze recovo je na ich urovni, takze s nimi vie pokecat...no ale emocionalne je obcas mam pocit na urovni rocneho dietata a tu nastava kamen urazu pri pokuse o nejake kanaratstva s rovesnikmi. 🫤
Ja viem, ze je teraz v skolke v dobrych rukach, dufam, ze sa to casom stabilizuje aspon natolko, ze tam bude moct chodit stale, ucitelky to s nim zvladnu, budeme vidiet pokroky a ze si najde partakov....lebo on tak velmi chce, on sa tak velmi tesi na deticky, ale tie deti sa ho boja, lebo je taky "hrrrrr" do vsetkeho, ze velmi lahko niekomu ublizi, aj ked to naozaj nie je naschval 🥺...mne to strasne trha srdce.
Aktualne sme dohodnuti tak, ze po 3 tyzdnoch budeme mat rozhovor s pani ucitelkami, ako to oni vnimaju a nasledne to budeme spolu riesit s priradenou psychologickou, co dalej...podrobne ine vysetrenia, sledovania a pod.
@anonym_autor pride mi veľmi rozumne, ako sa vyjadruješ a verím, že to musí byt náročné. Ak by si chcela kontakt na odborníka v oblasti výchovy kvôli konzulatacii (da sa online), pokojne mi napis (môžeš i len kuknúť profil). Myslím, že by vám to mohlo veľmi pomôcť. Ona je fakt kapacita, vníma všetky súvislosti, ide do hĺbky, avšak zrozumiteľne a prakticky.
Dakujem kazdemu za mile slova a podporu. ❤️
Vcera to bolo v skolke este horsie, uz sa aj pokakal 😮💨...agresivne spravanie zial pretrvava aj voci detickam a aj voci ucitelkam. Ucitelky mi vraveli, ze pri detoch je to take zvlastne, ze on sa tak strasne chce kamaratit, ze im nechtiac ublizi a on to v podstate ako ublizovanie vobec nevnima. V ucitelkach zjavne nema nejaku velku doveru a preto utoci, akonahle ho chcu ukolovat...u nas doma to nie su taketo extremy, vacsinou dokaze pekne spolupracovat. Takze si ucitelky a aj my myslime, ze samozrejme jeho spravanie aktualne velmi ovplyvnuje aj nove prostredie plne novych vnemov, z ktorych je totalne prestimulovany, co je jednoznacne dobre na nom vidiet. Stale si aj ucitelky myslia, ze casom by sa to mohlo zlepsit, len to potrebuje cas. V pondelok ked nastupoval, tak bolo teoreticky vsetko v poriadku, sice tam bol iba do obeda a poobedny spanok mal uz doma. Nasledne to on sam inicioval, ze by chcel v utorok uz ostat v skolke cely den, tak sme pristupili na oboch stranach, ale ocividne to nebolo mudre rozhodnutie, kedze sa to odvtedy iba zhorsilo. Vcera sme sa teda dohodli, ze sa vratime teda do konca buduceho tyzdna k jemnejsej adaptacii a bude chodit iba do toho obeda, aby sa v klude doma vyspal...lebo bez poobedneho spanku je to s nim iba horsie a teda spat je ochotny iba doma. Paradoxom je, ze on je extremne dobry spac, niekedy mi aj poobede pospi 3 hod., vecer zaspavala nieco po 20:00 a budi sa rano okolo 6:00-6:30. Ja som si myslela, ze s tym spankom naozaj nebude v skolke problem, kedze poobede mi vacsinou do 10 min. spi, niekedy zajde aj sam do izbycky a zaspi sam 🤷, tak ale zjavne na neho velmi vplyva tato nova situacia, co je samozrejme normalne. Ten spanok je v podstate nas najmensi problem, aktualne je najhorsia ta agresia a to pocikavanie sa 🥺...verim, ze sa to postupne zlepsi.
No a ucitelky este navrhli ocne vysetrenie, ze si vsimli, ze castejsie pada, naraza do veci, resp. aj to ze tak dotieravo a vlezlo chce byt velmi blizko deticiek, ci to nemoze byt ocami...ale pochybujem, kedze v knizkach mi vypichne aj tie najmensie detaily 🤷, ale tak urcite ho pre istotu dame vysetrit aj u ocneho. Okrem toho som medzicasom poziadala znova o vymenny listok k neurologovi, nech sa aspon v tomto smere zatial pohneme dalej, no a este budem konzultovat potom s pediatrom, ake vysetrenia popripade navrhne aj on. Zatial nam stale ucitelky neodporucili "miesat" do toho psychologicku, mame pockat, ako dopadne toto adaptacne obdobie...mozno to naozaj potrebuje iba cas, tak ja im doverujem, predsa maju viacej skusenosti. Tak prosim drzte palce, nech to dopadne co najlepsie! 🤞
Nemam sice pre teba radu ale len som ti chcela napisat, ze si skvela mamima a ze verim, ze to spolu zvladnete
Ma 3 roky?
K teme sa uplne vyjadrit neviem, moze aj nemusi to nieco byt, nas mal tiez zachvaty zlosti (nastastie len doma) este aj ako predskolak a je z toho vyssie iq+hypersenzitivita, postupne z tych stavov vyrasta. Mozno by bolo fajn poradit sa s psychologom (vy alo rodicia), ze ako s nim pracovat. Pripadne napis, ako reagujete, ked nastane doma taky stav. Tiez nepises, ci bol predtym v pritomnosti deti a mal moznost sa naucit, ze nasilu neobjimame atd.