Reakcie mamičiek na adaptačný proces v škôlke
Ahojte, priznám sa, že som trochu v šoku, čo predvádzajú niektoré mamičky. Máme dcéru čerstvo prihlásenú v škôlke a ja len žasnem, aké nepríjemné sú niektoré mamičky. Akonáhle príde na tému adaptacny proces, to je koniec. Nič v zlom, ale niektoré mamičky by najradšej pol roka chodili so svojimi deťmi do škôlky, iné vykrikujú učiteľkám, že takto sa to nemá robiť, ďalšie zahltia všetky možné kanály príspevkami o tom, ako by to malo po správnosti prebiehať, poučujú učiteľky, riaditeľky, pohoršujú sa nad tým, ako to na SK funguje atď. Denne o tom čítam a počúvam všade - FB, whatsapp, diskusie, osobné rozhovory mamičiek.. Neberte to ženy v zlom, ale v dnešnej dobe máte právo výberu škôlky, aj nedať dieťa do škôlky, tak prečo toľko emócii?
@kremlicka250 čakala som presne takéto reči
Áno hrajme sa na diplomatické diskutujúce konikarky 🥰
Lebo ty doma najtvrdšie slovo aké použiješ je ,,ach jaj" však?
Moralizovanie si nechajte na výchovu svojich deciek a neotravujte ma tu s tými farizejskymi recami. Nahrajte sa tu na to ktorá z vás je slusnejsia a správnejšia Lebo takmer každá z vás by tu najradšej každú druhú poslala ...vieme kam
Takže nemoralizuj a nerieš moje reakcie. Sú úplne primerane diskutujucim
@simona20201309 Ok, tak sa nehrajme na recicky🙂 Vacsiu a sialenejsiu p.cu ako si ty som uz dlho nevidela.
Preboha ženy 🙈😂
Lebo treba zmenit system, co je na tom zle? Vychadzaju nove studie, je normalne ze sa svet meni. Skor to prezivaju ti, co zmenu nechcu
@anonym_5cd7e3 Skôr to prežívajú také, ako ty...myslia si, že sú majsterky sveta vo všetkom! Všetko by chceli riadiť a každému prikazovať🙈
Skoda len, že sa nezapojili maminy, ktorých deti to zvládali super, aby sa aj pre tých, kde nie je možnosť rodičmi požadovanej adaptácie, dali dobre rady na zvládnutie..
Každý sa tu osočuje alebo obháňa silnými slovami..sama som mama, ktorá by všetko urobila preto, aby moje dieta malo tu najlepšiu škôlku, malo z nej krásne spomienky a nestalo to plač, rovnako tak, kde by nebol len čaj s cukrami a umelé džúsy..ale naozaj si nie je z čoho vyberať a vsetko ma svoje plusy aj mínusy..
Bola som sa pozrieť v našej škôlke, po pár minútach rozhovoru s riaditelkou som sa rozhodla, že nebudem skúšať žiadne adaptácie (nepovoluju ich a inu pre to hladat uz ani nechcem), ak plac príde, zvládneme to..
Ak si to človek otočí z druhej strany, sama som mama, ktorá nenasla inú mamu s rovnakým nastavením ako mam ja, preto je logické, že asi jedna ucitelka a jedna skolka nebude ideálom pre všetkých, ale kým moje dieta nebude niečím ohrozené, nie je co riesit..
Žijeme život taky aký je, každý má možnosť mat ho rovnaký, ale nikto ho rovnaký nemá, svoje odlišnosti si musíme spracovat samy a nečakať, že systém sa zjednotí pre všetkých k absolútnej spokojnosti, ale kde vieme o probleme, bojovat za to, zastavit nieco ozaj zle..
Som vďačná, že môžem byť doma do 3r so svojim synom, že si ho naplno užijem, lebo každým jeho rokom do jeho života vstúpi viac faktorov, ktoré jeho život posunu k úplnej samostatnosti..
Vidím, ale ze už ma nejake samostatne prejavy a som rada, ze to odlúčenie, čo nastane je tiež priestor pre to, aby keď sa potom stretneme (po práci a škôlke) sme sa vedeli k sebe zas s o to väčšou vzácnosťou pricucnúť..
Vždy sú to také sladké okamihy, keď si radšej sadne ku mne na koleno s knižkou, ako keď si číta sam, alebo chce, aby som s nim niečo presne podľa jeho predstáv robila.. keďže už teraz po tom 2r je jeho hranie nie len výlučne našim spoločným, ale má svoje hry, plány a zámery a je krásne ho pri tom pozorovať.. ako uvažuje a ako zdieľa svoje zámery, keď vysvetľuje svojim mackom ako sa veci majú, alebo keď robí niečo na vlastnú päsť, aj keď je to šibalstvo..tiež uz mi pri všetkom nie je za zadkom, ale poasistuje alebo povie, ze nechce a ma svoju činnosť..keď niekto pride, chce každému niečo oznámiť, vysvetliť, zdieľať..
Treba si ozaj pozrieť potreby dietata a uvedomiť si, nech je to akokoľvek kruté, aj ťažké, citovo náročné, že tie deti samy po case ukazujú, ako viac sa otvárajú svetu, ako rastie ich odvaha, sebavedomie a odhodlanie..a aj zla MŠ môže byt priestor pre rast dieťaťa, ak má dobrý základ samo v sebe, v získanom sebavedomí..
Keď si spomeniem, na ten plac, aký vedel spustiť, keď sa mu pre niečo nepáčila moja kamarátka, ktoru poznal ako bábätko, ale ako batola mal zrazu obavy, tak par mesiacov stačilo, aby také čosi nevedel, že niekdy bolo a pekne spolu vedeli v cudzom priestore u nej doma existovať, zabaviť sa, hrať sa a fungovať ako u nas doma..a to je presne to, keď dozrel on, dozrela aj jeho samostatnosť a schopnosť robiť zaužívané veci s niekym iným niekde uplne inde, kde predtým nikdy nebol..
Som na neho fixovaná, som na veci prehnaná, som náročná a som vystrašená, ale ak by sa malo môjmu dieťaťu niečo zlé diať, určite by som pohla svetom, aby sa dane už nikdy nikomu nestalo, ale kým by to mali byť len prvé place pred zvyknutím si, to už teraz viem, že zvládnuť musí on aj ja.. Rovnako tak, ak by sa mi zdali nejake aktivity v našej škôlke slabé, stále este môžeme doma skúšať veci, ktoré by mi tam chýbali.. Treba si uvedomiť, že takéto malé deti majú každé iné zručnosti a schopnosti a ten prvý rok tak v MŠ ich tak možno zosynchronizuje a kde ma kto pocit, že jeho dieťa potrebuje viac, tak to rozvíjať podľa vlastných predstáv..
Na ihrisku stretám deti v podobnom veku a je to velmi rozdielne správanie, prejavy a schopnosti deti a teda mať ich takýchto plnú triedu a zvládnuť jednu činnosť/úlohu je náročné.. Ale ak je uz nejaká pani učiteľka zničená z takej praxe, je lepšie odísť a to platí o všetkých profesiách..
Moja mama bola ucitelka v MŠ, skončila po dlhých rokoch po tom, co po nej vyletel rodič (vtedy fenomén podnikateľ) a to uz ozaj stacilo a bolo to najlepšie rozhodnutie..hoci ju práca bavila a deti ju mali radi..
A este toto 🙈🙉🙊 mala som kamarátku, ktorej sa napacilo, ako jej pani učiteľka hovorí, že jej dieťaťu nie je rozumieť, nebola to pravda, rovnako ako nebola pravda, že dieťa nevidí..logoped a okuliare to potom vsetko vyriešili..nikto nechceme mať dieťa mimo tabuliek alebo aby nám niekto povedal, že je mozno niečo nejaký problém, ale treba mat na prvom mieste dieta a nie svoje ego a min sa nad tým, čo sa nám naznačuje zamyslieť a skúsiť riesit..je to vždy lepšie, ako nerobiť nič a prehlbovať problémy alebo nevraživosť..
@simona20201309 Ok, tak sa nehrajme na recicky🙂 Vacsiu a sialenejsiu p.cu ako si ty som uz dlho nevidela.
@mircalla no vidíš 😀 presne tak... tiež mám na jazyku tieto slová od začiatku diskusie
Veľa škôlok zaspalo dobu a praktizujú veci ktoré sú úplne mimo. Je len dobré že sa to konečne začína riešiť a meniť....
Moje dnes šla prvý krát do škôlky (štátna) a prístup fakt úžasný. Prišli sme, zavolali ma dnu, ukázali mi triedu, počkali kým sa malá zapojí do hry, pekne sme sa rozlúčili, učiteľka ju ubezpečila že prídem na obed a nemusí jest jedlo ktoré jej nebude chutiť (to ju trápilo najviac). Keď som odchádzala dostala som link na skupinu kde dávajú počas dňa fotky detí. Dostala láskavý prístup a teda to prebehlo celé super bez plaču.
Syn kamarátky minulý týždeň nastúpil prvý krát do školky (iná štátna škôlka v našom meste). Učiteľka ju ledva pustila do šatne, dieťa jej zobrala a hotovo. Jasne že malý celý deň plakal....
Veľa škôlok zaspalo dobu a praktizujú veci ktoré sú úplne mimo. Je len dobré že sa to konečne začína riešiť a meniť....
Moje dnes šla prvý krát do škôlky (štátna) a prístup fakt úžasný. Prišli sme, zavolali ma dnu, ukázali mi triedu, počkali kým sa malá zapojí do hry, pekne sme sa rozlúčili, učiteľka ju ubezpečila že prídem na obed a nemusí jest jedlo ktoré jej nebude chutiť (to ju trápilo najviac). Keď som odchádzala dostala som link na skupinu kde dávajú počas dňa fotky detí. Dostala láskavý prístup a teda to prebehlo celé super bez plaču.
Syn kamarátky minulý týždeň nastúpil prvý krát do školky (iná štátna škôlka v našom meste). Učiteľka ju ledva pustila do šatne, dieťa jej zobrala a hotovo. Jasne že malý celý deň plakal....
@tamitamitami
prvý deň bez plaču nie je nič výnimočné, ani môj neplakal prvý, druhý deň. Plač začal až potom 😉
Veď to, že najdôležitejšie nie je, či dieťa plače alebo nie. Omnoho podstatnejši je prístup učiteliek.
@tamitamitami
prvý deň bez plaču nie je nič výnimočné, ani môj neplakal prvý, druhý deň. Plač začal až potom 😉
@anonym_fd052b Tu ale nejde o to či dieťa plače alebo nie. Ale o to že jedna škôlka má milé, láskavé učiteľky ktoré sa snažia dieťa povzbudiť. Zatiaľ čo v inej škôlke je klasický, starý prístup kde zoberú matke z rúk plačúce dieťa a nech si samo poradí.
@anonym_autor s úžasom čítam niektoré reakcie 🤦🏼♀️ v dnešnej dobe, kedy je problém dostať decko do škôlky, som bola rada, že mala moja dcéra kde tráviť plnohodnotne čas.
Pre mňa je celý adaptačný proces iba ďalšie chlácholenie maznaných detí, čo sedeli doma s matkou aj 4 roky (lebo, veď to štát preplatí, tak čo by nie...?!)
Všimla som si, že najväčší problém mali deti, čo fakt boli doma 4 roky a bol pre ne problém, že už nie sú na vlastnom piesočku, kde skáču rodičom po hlave.
A celý uplynulý rok som sa stretával a tým aj u prvákov! Katastrofa, čo tie decká vystrájali pred bránou školy... 🤦🏼♀️🙃
Takáto "výchova" iba vedie ku budúcej generácii mladých, čo nebudú dbať na pravidlá ako vo vyššom stupni vzdelávania a nehovoriac o zamestnaní...
@anonym_fd052b Tu ale nejde o to či dieťa plače alebo nie. Ale o to že jedna škôlka má milé, láskavé učiteľky ktoré sa snažia dieťa povzbudiť. Zatiaľ čo v inej škôlke je klasický, starý prístup kde zoberú matke z rúk plačúce dieťa a nech si samo poradí.
@tamitamitami
dieťa reve ako tur aj pri milých učiteľkách😉
@anonym_fd052b Tu ale nejde o to či dieťa plače alebo nie. Ale o to že jedna škôlka má milé, láskavé učiteľky ktoré sa snažia dieťa povzbudiť. Zatiaľ čo v inej škôlke je klasický, starý prístup kde zoberú matke z rúk plačúce dieťa a nech si samo poradí.
@tamitamitami Mám syna štvrtý rok v predškolských zariadeniach (jeden rok jasle a tri roky škôlka, on sa už považuje za takého škôlkárskeho veterána 😁) a videla som, zažila som všeličo.. základ je milá, láskavá a empatická učiteľka. Môžem napísať, že sme mali buď nejaké mega šťastie, alebo neviem, ale každá jedna, ktorá prišla do styku s našim synom, bola taká. Ale niekedy aj tá milá a láskavá a empatická učiteľka musela môjho syna vytrhnúť z môjho náručia, zhodou okolností to bolo po Tom mesačnom adaptacnom procese, ktorý môj syn pochopil tak, že mamka hneď príde, a keď zistil, že mamka príde neskor, tak bol z toho cirkus, inými slovami, mohli sme začať od začiatku. V októbri sme boli tam, ako začiatkom septembra.
Pre mňa boli dôležité 2 kľúčové veci:
1. či sa mu mal kto povenovať, keď ráno plakal (videla som, ako tie plačúce deti doslova viseli na jednej učiteľke, ktorá ich naraz ukludnovala a bolo to milé a klobúk dole pred ňou
2. Či plakal celý deň, alebo sa ukludnil. Dostávala som fotky, komunikovali so mnou cez deň (klobúk dole aj za to, lebo deti bolo dosť a neboli to súkromné zariadenia), a sama som videla, ako prekročil prah dverí a plakať prestal hneď. Musím ale tiež napísať, pre niekoho to bude znieť surovo, do jasiel sme išli málokedy tak, že by sa mi nrani nerozplakal v šatni. Málokedy. Akonáhle sa otvorili dvere do triedy, prekročil prah a prestal. Pritom tie sestričky boli naozaj úžasné. Možno bol aj malý a nepripravený (predsa mal len rok a pol). Ja som sa ale do práce vrátiť musela. Bol v dobrých rukách. Zvykol si (aj keď sa tu neradi používa tento výraz, chápem - ale každé jedno dieťa si musí na niečo zvyknúť, aj na občasnú nepohodu, aj na nepríjemné veci, žiaľ) a neskôr si aj obľúbil. Doteraz spomína na jaslicky, v dobrom.
Keď sa ho spýtam či pýtala som sa, ktorú učiteľku má v škôlke najradšej (súčasnej), vždy povie všetky. Aj keď mi ho prvý týždeň (lebo prvý deň dal v pohode, až potom si uvedomil, že tam sa veru bude chodiť každý deň) aj tam museli z ruky vytrhnúť. Pozor, u nás bol pokus samozrejme o iný prístup, ktorý hneď druhy či tretí deň padol: rozrušené dieťa sa už neukludni tým, že ho mamka utesuje, ňuňká, objíma a hladká pred triedou. Hlavu má proste nastavenú tak, že sa dokáže sústrediť len na to, aby tá mamka neodišla, aby ho zobrala so sebou. A všetko pre to aj urobí. Ani ťa nepočúva poriadne, čo mu rozpravas.Čiže som videla, že adaptácia v takomto ponímaní na nášho stále neplatí, a to, čo sme vystrájali v jaslickach, som nemienila zopakovať a iba to predlžovať.
Ucitelky asi majú skúsenosť. Možno, že skúsenosť tvojej kamošky je naozaj zlá, a išlo o neempaticky prístup, a dieťa by ona vedela utešiť, len píšem, čo som zažila aj videla za tie roky, a nejak neverím, že nejaké špeciálne lúčenie či jej krátkodobý pobyt by pomohol, ak sa malá dala do módu: tu nechcem byť, chcem ísť domov
(Nepísala som v zlom, ani ako útok.. pravda, že prvý deň si mohli zvoliť v tej škôlke jemnejší prístup, alebo sa aspoň o to pokúsiť).
@tamitamitami Mám syna štvrtý rok v predškolských zariadeniach (jeden rok jasle a tri roky škôlka, on sa už považuje za takého škôlkárskeho veterána 😁) a videla som, zažila som všeličo.. základ je milá, láskavá a empatická učiteľka. Môžem napísať, že sme mali buď nejaké mega šťastie, alebo neviem, ale každá jedna, ktorá prišla do styku s našim synom, bola taká. Ale niekedy aj tá milá a láskavá a empatická učiteľka musela môjho syna vytrhnúť z môjho náručia, zhodou okolností to bolo po Tom mesačnom adaptacnom procese, ktorý môj syn pochopil tak, že mamka hneď príde, a keď zistil, že mamka príde neskor, tak bol z toho cirkus, inými slovami, mohli sme začať od začiatku. V októbri sme boli tam, ako začiatkom septembra.
Pre mňa boli dôležité 2 kľúčové veci:
1. či sa mu mal kto povenovať, keď ráno plakal (videla som, ako tie plačúce deti doslova viseli na jednej učiteľke, ktorá ich naraz ukludnovala a bolo to milé a klobúk dole pred ňou
2. Či plakal celý deň, alebo sa ukludnil. Dostávala som fotky, komunikovali so mnou cez deň (klobúk dole aj za to, lebo deti bolo dosť a neboli to súkromné zariadenia), a sama som videla, ako prekročil prah dverí a plakať prestal hneď. Musím ale tiež napísať, pre niekoho to bude znieť surovo, do jasiel sme išli málokedy tak, že by sa mi nrani nerozplakal v šatni. Málokedy. Akonáhle sa otvorili dvere do triedy, prekročil prah a prestal. Pritom tie sestričky boli naozaj úžasné. Možno bol aj malý a nepripravený (predsa mal len rok a pol). Ja som sa ale do práce vrátiť musela. Bol v dobrých rukách. Zvykol si (aj keď sa tu neradi používa tento výraz, chápem - ale každé jedno dieťa si musí na niečo zvyknúť, aj na občasnú nepohodu, aj na nepríjemné veci, žiaľ) a neskôr si aj obľúbil. Doteraz spomína na jaslicky, v dobrom.
Keď sa ho spýtam či pýtala som sa, ktorú učiteľku má v škôlke najradšej (súčasnej), vždy povie všetky. Aj keď mi ho prvý týždeň (lebo prvý deň dal v pohode, až potom si uvedomil, že tam sa veru bude chodiť každý deň) aj tam museli z ruky vytrhnúť. Pozor, u nás bol pokus samozrejme o iný prístup, ktorý hneď druhy či tretí deň padol: rozrušené dieťa sa už neukludni tým, že ho mamka utesuje, ňuňká, objíma a hladká pred triedou. Hlavu má proste nastavenú tak, že sa dokáže sústrediť len na to, aby tá mamka neodišla, aby ho zobrala so sebou. A všetko pre to aj urobí. Ani ťa nepočúva poriadne, čo mu rozpravas.Čiže som videla, že adaptácia v takomto ponímaní na nášho stále neplatí, a to, čo sme vystrájali v jaslickach, som nemienila zopakovať a iba to predlžovať.
Ucitelky asi majú skúsenosť. Možno, že skúsenosť tvojej kamošky je naozaj zlá, a išlo o neempaticky prístup, a dieťa by ona vedela utešiť, len píšem, čo som zažila aj videla za tie roky, a nejak neverím, že nejaké špeciálne lúčenie či jej krátkodobý pobyt by pomohol, ak sa malá dala do módu: tu nechcem byť, chcem ísť domov
(Nepísala som v zlom, ani ako útok.. pravda, že prvý deň si mohli zvoliť v tej škôlke jemnejší prístup, alebo sa aspoň o to pokúsiť).
@oblecenie99 Opravujem, dokonca až päť rokov (teraz je štvrty rok v školke, už v predškolskej triede)
@tamitamitami Mám syna štvrtý rok v predškolských zariadeniach (jeden rok jasle a tri roky škôlka, on sa už považuje za takého škôlkárskeho veterána 😁) a videla som, zažila som všeličo.. základ je milá, láskavá a empatická učiteľka. Môžem napísať, že sme mali buď nejaké mega šťastie, alebo neviem, ale každá jedna, ktorá prišla do styku s našim synom, bola taká. Ale niekedy aj tá milá a láskavá a empatická učiteľka musela môjho syna vytrhnúť z môjho náručia, zhodou okolností to bolo po Tom mesačnom adaptacnom procese, ktorý môj syn pochopil tak, že mamka hneď príde, a keď zistil, že mamka príde neskor, tak bol z toho cirkus, inými slovami, mohli sme začať od začiatku. V októbri sme boli tam, ako začiatkom septembra.
Pre mňa boli dôležité 2 kľúčové veci:
1. či sa mu mal kto povenovať, keď ráno plakal (videla som, ako tie plačúce deti doslova viseli na jednej učiteľke, ktorá ich naraz ukludnovala a bolo to milé a klobúk dole pred ňou
2. Či plakal celý deň, alebo sa ukludnil. Dostávala som fotky, komunikovali so mnou cez deň (klobúk dole aj za to, lebo deti bolo dosť a neboli to súkromné zariadenia), a sama som videla, ako prekročil prah dverí a plakať prestal hneď. Musím ale tiež napísať, pre niekoho to bude znieť surovo, do jasiel sme išli málokedy tak, že by sa mi nrani nerozplakal v šatni. Málokedy. Akonáhle sa otvorili dvere do triedy, prekročil prah a prestal. Pritom tie sestričky boli naozaj úžasné. Možno bol aj malý a nepripravený (predsa mal len rok a pol). Ja som sa ale do práce vrátiť musela. Bol v dobrých rukách. Zvykol si (aj keď sa tu neradi používa tento výraz, chápem - ale každé jedno dieťa si musí na niečo zvyknúť, aj na občasnú nepohodu, aj na nepríjemné veci, žiaľ) a neskôr si aj obľúbil. Doteraz spomína na jaslicky, v dobrom.
Keď sa ho spýtam či pýtala som sa, ktorú učiteľku má v škôlke najradšej (súčasnej), vždy povie všetky. Aj keď mi ho prvý týždeň (lebo prvý deň dal v pohode, až potom si uvedomil, že tam sa veru bude chodiť každý deň) aj tam museli z ruky vytrhnúť. Pozor, u nás bol pokus samozrejme o iný prístup, ktorý hneď druhy či tretí deň padol: rozrušené dieťa sa už neukludni tým, že ho mamka utesuje, ňuňká, objíma a hladká pred triedou. Hlavu má proste nastavenú tak, že sa dokáže sústrediť len na to, aby tá mamka neodišla, aby ho zobrala so sebou. A všetko pre to aj urobí. Ani ťa nepočúva poriadne, čo mu rozpravas.Čiže som videla, že adaptácia v takomto ponímaní na nášho stále neplatí, a to, čo sme vystrájali v jaslickach, som nemienila zopakovať a iba to predlžovať.
Ucitelky asi majú skúsenosť. Možno, že skúsenosť tvojej kamošky je naozaj zlá, a išlo o neempaticky prístup, a dieťa by ona vedela utešiť, len píšem, čo som zažila aj videla za tie roky, a nejak neverím, že nejaké špeciálne lúčenie či jej krátkodobý pobyt by pomohol, ak sa malá dala do módu: tu nechcem byť, chcem ísť domov
(Nepísala som v zlom, ani ako útok.. pravda, že prvý deň si mohli zvoliť v tej škôlke jemnejší prístup, alebo sa aspoň o to pokúsiť).
@oblecenie99 krásne napísané, tlieskam 👏👏👏 som rada, že existuje aspoň pár triezvo zmýšľajúcich matiek.
A drvivá väčšina učiteliek sú naozaj milé a chápave. Ale niektorým matkám to tu proste nevysvetlis, ze dieta si plačom vyrobija to svoje a čím viac mu ona vysvetľuje, tak ono tým viac pridáva na sile a intenzite plaču. Dieta treba odovzdať a co najskôr opustiť šatnu. Žiadne siahlodlhe teatralne lúčenie a už vôbec nie pokrikovat na dieta spoza okná z vonku ulice a stverat sa na balkóny. Ale holt, toto niektorým proste nevysvetlis. 🤷♀️
Skoda len, že sa nezapojili maminy, ktorých deti to zvládali super, aby sa aj pre tých, kde nie je možnosť rodičmi požadovanej adaptácie, dali dobre rady na zvládnutie..
Každý sa tu osočuje alebo obháňa silnými slovami..sama som mama, ktorá by všetko urobila preto, aby moje dieta malo tu najlepšiu škôlku, malo z nej krásne spomienky a nestalo to plač, rovnako tak, kde by nebol len čaj s cukrami a umelé džúsy..ale naozaj si nie je z čoho vyberať a vsetko ma svoje plusy aj mínusy..
Bola som sa pozrieť v našej škôlke, po pár minútach rozhovoru s riaditelkou som sa rozhodla, že nebudem skúšať žiadne adaptácie (nepovoluju ich a inu pre to hladat uz ani nechcem), ak plac príde, zvládneme to..
Ak si to človek otočí z druhej strany, sama som mama, ktorá nenasla inú mamu s rovnakým nastavením ako mam ja, preto je logické, že asi jedna ucitelka a jedna skolka nebude ideálom pre všetkých, ale kým moje dieta nebude niečím ohrozené, nie je co riesit..
Žijeme život taky aký je, každý má možnosť mat ho rovnaký, ale nikto ho rovnaký nemá, svoje odlišnosti si musíme spracovat samy a nečakať, že systém sa zjednotí pre všetkých k absolútnej spokojnosti, ale kde vieme o probleme, bojovat za to, zastavit nieco ozaj zle..
Som vďačná, že môžem byť doma do 3r so svojim synom, že si ho naplno užijem, lebo každým jeho rokom do jeho života vstúpi viac faktorov, ktoré jeho život posunu k úplnej samostatnosti..
Vidím, ale ze už ma nejake samostatne prejavy a som rada, ze to odlúčenie, čo nastane je tiež priestor pre to, aby keď sa potom stretneme (po práci a škôlke) sme sa vedeli k sebe zas s o to väčšou vzácnosťou pricucnúť..
Vždy sú to také sladké okamihy, keď si radšej sadne ku mne na koleno s knižkou, ako keď si číta sam, alebo chce, aby som s nim niečo presne podľa jeho predstáv robila.. keďže už teraz po tom 2r je jeho hranie nie len výlučne našim spoločným, ale má svoje hry, plány a zámery a je krásne ho pri tom pozorovať.. ako uvažuje a ako zdieľa svoje zámery, keď vysvetľuje svojim mackom ako sa veci majú, alebo keď robí niečo na vlastnú päsť, aj keď je to šibalstvo..tiež uz mi pri všetkom nie je za zadkom, ale poasistuje alebo povie, ze nechce a ma svoju činnosť..keď niekto pride, chce každému niečo oznámiť, vysvetliť, zdieľať..
Treba si ozaj pozrieť potreby dietata a uvedomiť si, nech je to akokoľvek kruté, aj ťažké, citovo náročné, že tie deti samy po case ukazujú, ako viac sa otvárajú svetu, ako rastie ich odvaha, sebavedomie a odhodlanie..a aj zla MŠ môže byt priestor pre rast dieťaťa, ak má dobrý základ samo v sebe, v získanom sebavedomí..
Keď si spomeniem, na ten plac, aký vedel spustiť, keď sa mu pre niečo nepáčila moja kamarátka, ktoru poznal ako bábätko, ale ako batola mal zrazu obavy, tak par mesiacov stačilo, aby také čosi nevedel, že niekdy bolo a pekne spolu vedeli v cudzom priestore u nej doma existovať, zabaviť sa, hrať sa a fungovať ako u nas doma..a to je presne to, keď dozrel on, dozrela aj jeho samostatnosť a schopnosť robiť zaužívané veci s niekym iným niekde uplne inde, kde predtým nikdy nebol..
Som na neho fixovaná, som na veci prehnaná, som náročná a som vystrašená, ale ak by sa malo môjmu dieťaťu niečo zlé diať, určite by som pohla svetom, aby sa dane už nikdy nikomu nestalo, ale kým by to mali byť len prvé place pred zvyknutím si, to už teraz viem, že zvládnuť musí on aj ja.. Rovnako tak, ak by sa mi zdali nejake aktivity v našej škôlke slabé, stále este môžeme doma skúšať veci, ktoré by mi tam chýbali.. Treba si uvedomiť, že takéto malé deti majú každé iné zručnosti a schopnosti a ten prvý rok tak v MŠ ich tak možno zosynchronizuje a kde ma kto pocit, že jeho dieťa potrebuje viac, tak to rozvíjať podľa vlastných predstáv..
Na ihrisku stretám deti v podobnom veku a je to velmi rozdielne správanie, prejavy a schopnosti deti a teda mať ich takýchto plnú triedu a zvládnuť jednu činnosť/úlohu je náročné.. Ale ak je uz nejaká pani učiteľka zničená z takej praxe, je lepšie odísť a to platí o všetkých profesiách..
Moja mama bola ucitelka v MŠ, skončila po dlhých rokoch po tom, co po nej vyletel rodič (vtedy fenomén podnikateľ) a to uz ozaj stacilo a bolo to najlepšie rozhodnutie..hoci ju práca bavila a deti ju mali radi..
A este toto 🙈🙉🙊 mala som kamarátku, ktorej sa napacilo, ako jej pani učiteľka hovorí, že jej dieťaťu nie je rozumieť, nebola to pravda, rovnako ako nebola pravda, že dieťa nevidí..logoped a okuliare to potom vsetko vyriešili..nikto nechceme mať dieťa mimo tabuliek alebo aby nám niekto povedal, že je mozno niečo nejaký problém, ale treba mat na prvom mieste dieta a nie svoje ego a min sa nad tým, čo sa nám naznačuje zamyslieť a skúsiť riesit..je to vždy lepšie, ako nerobiť nič a prehlbovať problémy alebo nevraživosť..
@anonym_135b7f Ja nemam ziadne rady, jedine nerobit z toho dramu a neriesit kazdu prkotinu, nehladat si neustale nieco, ci niekoho, co/kto mi vadi. Spokojna a nevystresovana ci neprectlivena matka = spokojnejsie dieta. Dieta prilis nerozmaznavat a nefixovat na jednu osobu. Nehovorit mu, ako mi bude strasne chybat. Tiez odporucam neodkladat nastup do skolky, dieta socializovat od skorsieho veku, zabezpcit mu styk s inymi dospelymi aj rovesnikmi, chodit s detmi casto von (absolutne dolezite), nech nie je stale len doma s mamou. Plati pre zdrave deti bez diagnoz. Co poznam deti, ktorych rodicia toto nerobili - nemali to tie deti lahke.
Pracujem v MŠ niekoľko rokov.Rada by som uvoľnila miesto mamičkám,ktoré si myslia,že len ich dieťa je prvoradé.Prídte si vyskúšať aká je to práca,plniť príkazy rodičov.Neviem aká je to doba,keď 3ročné deti majú plienky.Pýtam sa,čo robila mamička na rodičovskej dovolenke.My učiteľky máme dieťa odplienkovať.Neviem ale MŠ má iné priority.Práca s deťmi je zaujímavá a krásna,lenže rodičia si presadzujú svoje.Dostali sme od mamičky nariadenie že jej 3ročné dieťa poobede nespáva,preto nech sa hrá.To neviem pochopiť.Dieťa potrebuje spánok poobede alebo oddych.Každý by sa mal prispôsobiť podmienkam MŠ Veď sme tu pre deti preto rešpektujte učiteľky a hlavne komunikujte s nimi.
@simona20201309 a ja zo žiadnych rodičov debilov robiť nemusím, to zvládnu niektorí v pohode aj sami.
@simona20201309
@lienka.7 omg vy ste vyhoreta ucitelka, keby ste aspon k pasu isli radsej robit, ale nie vy radsej budete frustrovana vo vasej praci, nicit zivoty detom a rodicom. Skoda, ze učiteľkam sa nerobia pravidelne psychotesty. (Btw. som ucitelka)
Pre mňa je škola ako všetko o ľuďoch - na jednej aj druhej strane a chuti spolupracovať v prospech detí, neriešiť len systém. Stretla som úžasné pani učiteľky, ktoré mali chuť robiť s deťmi aj niečo navyše a rodičov do tejto spolupráce pozývali ako partnerov. Klapalo to oboma smermi a dieťa profitovalo, atmosféra parádna. Chce to čas, chuť, energiu. Mala som skúsenosť aj s pocitom, že rodič nie je úplne vítaný. Dieťa odovzdať, zaplatiť, čo treba a nezavadzať v práci. Chápem, je to náročná práca, mala som možnosť ju robiť. A viem, že často sú väčší problém rodičia, ako deti. Aktuálne som zvolila súkromnú škôlku s pevnými pravidlami a možnosťou adaptačného procesu s rodičom podľa potreby dieťaťa. Prebehol v priebehu pár dní, ani jedna slza, klop klop...Rodič je vnímaný ako partner, nie ako problém a to je úplne iná štartovacia čiara do spolupráce. Pravidlá sú jasne komunikované, pevné ale láskavé. Veľa robí aj menší počet detí na pedagóga. Môžem porovnať a som vďačná, že sme našli, čo sme hľadali. Miesto, kde adaptácia a začiatok škôlky nemusí nevyhnutne znamenať plač, strach, neistotu, ... čo viac si ako rodičia môžeme priať.
@ada288 samozrejme, ze sme horsimi rodicmi, ked mame svoje problemy sami so sebou - uzkosti, vybuchy hnevu, bitie deti povazovane za ok atd atd. Moje deti vo mne otvorili take rany, ze teda mam co robit aby som to nepreniesla na nich…
@hederamonstera necitim sa horsim clovekom, ani rodicom..chyby robime vsetci..dieta narastie a opat bude na nom vyrovnat sa so svojimi chybami, nema vyznam porovnavat sa s inymi..ak sa hned sama hodim do skatulky, zla matka, budem v dozivotnom vazeni a vycitat si dennodene minulost..je to o vedomom a laskavom pristupe k sebe samemu
@jankasmejka hneď názorný príklad extrému v reakcii na normálny komentár. Keď nevieš, tak si dohľadaj štúdie alebo prečítaj pár kníh, ale akosi predpokladám, že nebudeš typ čo by sa chcel priebežne vzdelávať
@kaca222 nie, nevzdelávam sa. Som vysedená v koši. A dnes si treba starostlivo vyberať čo čítate, lebo už každý primitív môže vydať knihu a druhý primitív si ju hneď kúpi.
@jankasmejka ked nevies citat s porozumenim a potrebujes zvelicovat, aby si bola akoze cool, to je tvoj problem🙂
@hederamonstera ja som vynikajúca v čítaní s porozumením. To len matky/rodičia vychovávajú zo svojch deti blbečkov a neschopné nesamostatné individuá, ale teraz to má názov voľná výchova a jedinečnosť dieťaťa.
@anonym_5cd7e3 aké nové štúdie? Že dieťa má minimálne do 25 rokov byť doma pri matke a s nikým sa nestretávať, aby nebolo narušené ich puto?
@jankasmejka to si prosím, v ktorej štúdii čítala? Pretože, ak taká neexistuje, zrejme je tvojim zámerom naozaj zveličovať. Prečo?
@hederamonstera ja som vynikajúca v čítaní s porozumením. To len matky/rodičia vychovávajú zo svojch deti blbečkov a neschopné nesamostatné individuá, ale teraz to má názov voľná výchova a jedinečnosť dieťaťa.
@jankasmejka voľná výchova to naozaj nie je, ale ak to nazývaš voľnou výchovou, len tým potvrdzuješ, že nevieš, o čom je reč.
@kremlicka250 čakala som presne takéto reči
Áno hrajme sa na diplomatické diskutujúce konikarky 🥰
Lebo ty doma najtvrdšie slovo aké použiješ je ,,ach jaj" však?
Moralizovanie si nechajte na výchovu svojich deciek a neotravujte ma tu s tými farizejskymi recami. Nahrajte sa tu na to ktorá z vás je slusnejsia a správnejšia Lebo takmer každá z vás by tu najradšej každú druhú poslala ...vieme kam
Takže nemoralizuj a nerieš moje reakcie. Sú úplne primerane diskutujucim
@simona20201309 tvoje reakcie su primerane tebe, nie k diskutujucim...ci temam. To je rozdiel🙂