Strach zo škôlky po 4 mesiacoch
Ahojte, chcela by som poradiť. Mám skoro 4 ročnú dcérku, od septembra 2012 začala chodiť do škôlky, adaptáciu zvládla absolútne bez problémov, žiadny plač, vzdor, proste vzorné dieťa. Zrazu prišli vianočné prázdniny a začala hovoriť, že ona nechce ísť do škôlky, že sa jej tam už nepáči a nie je tam jej dobre. Pýtali sme sa prečo a povedala, že je tam chlapec, ktorý jej tam robí zle. Po prázdninách v pondelok nastúpila do škôlky, ráno mala problémy so stolicou a v škôlke tiež, zvracala,plakal,sedela v kúte, nechcela sa s nikým hrať ako vymenená. poslali ju domov, keďže si mysleli, že je chorá. Prišla domov a nič jej nebolo. Na druhý deň sme ju poslali znova do škôlky,keďže chorá nebola. Samozrejme opakovalo sa úplne to isté, ale tentokrát som učiteľky upozornila na to, že sa sťažovala na spolužiaka, že jej robí zle a že asi má neurózu. Tento krát si ju tam nechali celý den. Tretí den sa v škôlke na mna zavesila a nechcela sa ma pustiť. Po rozhovore s učiteľkou mi bolo odporučené nechať dcéru doma, možno aj na mesiac dva a mam ju doviesť, ked sa bude na škôlku pýtať. Odporučený bol aj psycholog. Vôbec neviem čo mám robiť, či mám naozaj riešiť psychologa alebo ešte počkať pár dní možno týždnov či sa situácia zmení. Som z toho zúfala.. Ako by ste riešili moju situáciu?
akurat som chcela nacat takuto temu,a nemusim. Mame obdobny problem, nastastie nie az taky. Po vian.sviatkoch... Nasa mala place kazde rano,uz doma aj v skolke, jasne ze poobede sa jej nechce ist domov. V noci sa budi s placom, min.vikend sa samozrejme nebudila. A od pondelka zas ano.
Je v sukr.skolke, malo deti,je oblubena a nerobi jej nikto zle. Mam pocit ze si moc zvykla byt doma,ze to je len nejaky vzdor ci co. Nad psychologom som rozmyslala,ale ma len 3 roky a vela z nej asi nedostane ten doktor. Ci mam to skusit? Jediny rozdiel je v tom,ze maju dlho choru ucitelku a zastupuje ju bud ina ucitelka alebo riaditelka. Su tam zvyknuti jeden na druheho,ale mozno aj to jej moze vadit...
A mam pocit ze si zacina vymyslat. Lebo len tak zacne plakat,a ze jej je smutno za tatinom, alebo za ucitelkou... Zacinam zurit a byt zufala...
na psychology si myslím,že to není.Pokud se nezačnou počůrávat,tak bych doktory vynechala.Prostě je to tím,že jsou s náma delší dobu doma.Já budu mít řeč s ůčou po neděli tak uvidíme,jen nás ty dětátka zkouší co vydržíme!!!ale věř že je klid jakmile se zabouchnou dveře.já ju sledovala odpoledne za sklem a krásně si hrála a nebečela,takže už mě to uklidňuje
píšem až po dvoch rokoch, akosi som sem nechodievala.Nakoniec sa daná situácia vyriešila, bolo mi povedané, že chlapec je autista, matka zatajila zdravotný stav syna. Moju dcéru na pár týždnov preradili do druhej triedy, kde sme sa dlho adaptovali a nakoniec bola vrátená do pôvodnej triedy keďže chlapec autista bol preložený do špeciálnej škôlky pre autistov, moja dcéra zabudla na chlapca asi až po roku a teraz si už na to ani nespomenie, ale bolo to veľmi ťažké obdobie, našťastie sme to ale všetko prekonali a teraz sa teší do 1. triedy.
Ahoj,tak my prozíváme to samé ted tento týden,dcerka chodí už druhej rok,ale najednou tento týden,katastrofa,pláče každý ráno,pak odpoledne doma,že nechce do školky,prý se ji tam nelíbí.Učitelka(moje známá)říkala že je to tím,že byla dlouho doma.Poslední dobou je na mě jak přilepená,pořád se chce mazlit,tulit a ani moc nechce k babičce,což není normální(bydlí o patro výš).Předevčírem brečela celý den až byla z toho zelená a unavená.takže musíme vydržet!!!
U vašeho případu podle mě měla řešit kluka a ne ji posílat domů.promluvila bych si asi s jeho maminkou a začala to řešit,ale pokud jsem to pochopla dobře je v jiné třídě,takže si zas bude muset zvykat na jiné děti,což bude asi nějakou dobu trvat,musíte vydržet!!!