Syn absolútne neposlúcha v škôlke, nerešpektuje učiteľky
Ahojte maminy. Potrebovala by som poradit nejaku metodu, ako na mojho syna 😀 ma takmer 4 roky a od roka a pol chodi do kolektivu. Spociatku do jasli, kde sice o nom povedali, ze je 'taky vybojnejsi', ale ziadne vazne poblemy s nim nehlasili. Od Septembra chodi do skolky a ucitelky sa na neho stazuju stale viac. Nezapaja sa do spolocnych aktivit, poobede nelezi v posteli a rusi ine deti, pri vychadzkach na dvore sa vala v blate a pod. On ani doma nejak extremne neposlucha a snazi sa na kazdom kroku si presadit svoje, ale doma to celkom zvladame bud tak ze zvysim hlas alebo formou trestov -napr. neostanes v posteli, nebudes pozerat vecernicek. Na neho sa pekne totizto neda, ja mozem nebeskym hlasom mu 100x dohovorit, vysvetlit, pochvalit ho, to je akoby ani usi nemal. Aj v skolke sa pytali, ci nema nieco so sluchom, lebo na neho hovoria a on nic. So sluchom samozrejme nic nema. V skolke nevedia ako na neho, lebo trestat ho nemaju ako. Ak ho napr. posadia ku stolku, ze za trest sa nebude hrat, on tam neostane sediet a ucitelka co ma 20 deti v triede ho tam samozrejme nemoze drzat. Najhorsie je, ze pocas poobednajsieho spanku vstava z postele a niekam zalezie, trebars pod postel, a ked ho chcu vybrat odtial zacne vrieskat a budi ostatne deti. Nechat ho tam nemozu, len v pyzame na zemi. Zacinam byt zufala a uz neviem co by som skusila. Pozitivna motivacia nefunguje vobec, len tie tresty, ale v skolke ani to nie. Vysvetlovania a dohovoranie na neho neplati. On je inac velmi sikovny a mudry, ale strasne svojhlavy. Bit ho samozrejme nechcem, par krat dostal po zadku ked mi uz rupli nervy, ale nic to nepomohlo, posluchol v tom momente a o 5 min. uz zas robil nieco co nemal a mohla som dohovarat kolko som chcela aby to nerobil, este sa na mna aj usmeje a robi to dalej. Ked uz je ozaj zle, tak sa ospravedlnuje s utrapenym vyrazom opakuje prepac a o chvilu zas neposlucha. Ucitelky hovoria, ze je to chyba vychovy. Zrejme aj je, ale ja uz fakt neviem co mam urobit. Dakujem za akykolvek nazor 🙂
@tadaminka moja 7 ročná dcéra absolútne nespĺňa žiadne tabuľky hyperaktívneho dieťaťa. Je pozorná, tichá, introvertná, má samé jednotky, je snaživá, sústredivá, a nikdy nebola výstredná, nič nevymýšľala. Viac sedí, ako sa hýbe.Išli sme na psychol. poradňu kvôli pocikávaniu. Zistili jej vysoké IQ kombinované s prílišnou sústredenosťou, má vysokú aktivitu mozgu (hyperaktivitu) a nedokáže myšlienky a údaje spracovať. Potvrdené detským neurológom. Takže hyperaktivita nemusí znamenať, že je príliš aktívny, je to porucha mozgu. Treba to vyšetriť.
ahoj. Viem si asi predstaviť ako ti je. Moja dcérka je síce v škôlke ako tak dobrá, ale doma máme podobné problémy. Pokiaľ nezvýšim hlas, tak sa tvári, že nepočuje. Potom keď zakážem rozprávku, tak plače a sľubuje, no neuplynie ani 5 minút a vôbec rozprávku nepozerá a iba rozťahuje hračky.... Skúšala som vysvetlovať, aj po zadku dostala, ale je to ako začarovaný kruh..... Záleží aj od toho kto je doma, alebo kde sa práve nachádzame.... Občas vyzerá a správa sa ako anjelik a potom je to zasa malý čert.
Ako tu už odznelo,...chce to naozaj len trpezlivosť a vieru, že to čoskoro prestane.... Či sa to dá nazvať "obdobím vzdoru", to neviem, ale tu pomôžu iba pevné nervy....
Tak mi to máme doma tiež podobné. Od septembra je malý v škôlke ale nemá ju rád. Každé ráno sa pýta :"A keď sa napapáme, tak kam pôjdeme?" A keĎ dostane odpoveď, že do školky, tak je hrozne nešťastný.
Prvé rodičovské sme mali asi mesiac po začiatku škôlky a celé rodičovské sa nieslo v duchu, že nevedia čo s mojím synom, ale, že uvidia....
Mali dva zásadné problémy : Nespával(v podstate už rok pred nástupom do škôlky poobede nespával) a nechcel sa zapájať do činností v škôlke - teda hlavne, pesničky, cvičenie, tancovanie....(kreslenie a takéto činnosti sú v pohode), neobsedel pri jedle....
Našťastie učiteľky sú celkom fajn, nenútili ho, čo si veľmi cením. Najprv počas času, kedy sa má spať rušil ostatné deti, učiteľky mu nejako vysvetlili, že sa to nepatrí a dohodli sa, že bude len tak sedieť na postielke (pyžamo si neobliekol), ale mal byť ticho. On je zase taký objímací typ, takže si sadol blízko učitelky, nechal sa hladkať a ona občas čítala, občas len tak sedeli a on začal spávať - v tom tichu ho to nejako zobralo a spával po sediačky, len ho potom obložili vankúšmi 🙂
Potom prišiel Mikuláš a tomu musel sľúbiť, že si oblečie aj pyžamo a pekne si ľahne a od vtedy v škôlke normálne poobede spáva (doma nie).
To zapájanie sa do iných činností - na to sa ešte nedal prehovoriť. Avšak vôbec ho nenútia, môže sa hrať, alebo sedieť bokom, len nesmie rušiť. On od mala neznášal keď sa niekde spievalo. Z materského centra sme utekali hneď po prvej pesničke, alebo divadielku - jasné, že ostatné deti boli nadšené - na plávanie sme nemohli chodiť, lebo sa plávalo s pomocou pesničiek, celé to prereval (doma ale cd počúva od mala rád), takže je podľa mňa veľmi dôležité, aby učiteľky prišli na to, ako na neho.
U nás sa to začalo zlepšovať asi mesiac a pol-dva mesiace od začiatku chodenia do škôlky (s medzerami, máva často sople). Je dôležité aby to učiteľky brali ako výzvu, že to musia zvládnuť (lebo najľahšie je starať sa o deti čo vo všetkom spolupracujú), v čom sme my mali šťastie, lebo to nevzdali a nevrátili mi ho domov, že tu máte, je to Vaša chyba, máte nevychované dieťa..... Teraz ho chvália, že spravil obrovský pokrok - napriek tomu, že sa im ešte nezapája do všetkých činností.
Držím Vám všetky palce, aby ste to zvládli!!
Ahojte,poradí niekto?
Mám 3,5 ročného syna.V septembri nastúpil do škôlky .Išiel tam z radosťou tešil sa rozprával o škôlke ,no proste samá radosť.Asi po týždni ho dvaja spolužiaci zhodili z preliezky.Dieťa sa postavilo a odišlo viac si ich nevšímalo.Stále sa tešil do škôlky.Jedného dňa sa učiteľka začala sťažovať že sa jej zdá že vystrkuje lakte.Che byť akoby šéf.V triede sú podobné 3 deti.Neskôr to prerástlo až tak že sa začal strkať že robí zle deťom....nepočúva ,nechce robiť to čo sa povie,nespí.....Prestal rozprávať o škôlke.Jeho odpoveď na otázku čo ste dnes robili v škôlke znie "nič" dosť som z toho prekvapená .Nehovorím že mám dieťa nejaké naj....samozrejme že aj doma občas nepočúva,ale po dohovore je ok....Som dosť šokovaná lebo v živote predtým nikomu neublížil ,nebuchol dieťa .....Dnes zhruba po pol roku bola na nášteve jeho kamarátka a tá nam teda porozprávala.Že áno Matúško nepočúva a nechce robiť to čo učitelka povie.,ale že za to ho trestá tak že sa nesmie hrať a musí sedieť za stolom chrbtom k deťom.Že sa mu nejaká spolužiačka posmieva že ešte pekne nerozpráva a spolužiak ho štípe a hrizie.Som doslova zhrozená.Áno je to čertík,je dosť živí ,potrbuje veľa behať.Zaujímajú ho iné aktivity....Nerád kreslí ale naopak rád sa hrá z plastelínou alebo stavá puzzle ktoré sú určené už pre staršie deti,rád má pexeso akékolvek...Dokonca počíta po slovensky aj po anglicky.....Doma sa neustále rozprávame že sa musí pekne hrať nesmie sa strkať.Vždy povie maminka ja som dobrý...Určite viem že prvý nezačne..chodíme aj do iných detských kolektívou a tam nie su žiadne problémi...poradťe neviem čo ďalej,neviem zobrať ho do inej škôlky.....
skus pozrieť na nevychova.cz sú tam dobré rady a rôzne webinare.
@tadaminka áno, ja tiež trvám na tom čo poviem a prikážem.