Večne nespokojné 5 ročné dieťa
Ahojte,
idem si sem s nádejou pre skúsenosti iných maminiek, ktoré sa možno rovnako trápia.
Doma mám 5r dcérku, ktorá je odmalička nonstop nespokojná - so všetkým a stále. Už sa to nedá vydržať, dokáže nám počas prvých 15 minút po prebudení doslovne otráviť celý deň.
Takmer všetky hádky, stresy sa točia len okolo nej. Ak nie je spokojná ona, je doma peklo a to je takmer stále. Omalička nebola spokojná ani v nosiči, ani v kočíku, ani v ohrádke. Nonstop som sa jej musela venovať, inak bol hrozný rev. Samozrejme skúšala som ju aj nechať vyrevať, ale po čase, keď bolo vidieť, že to aj tak nijak nevedie, tak sme aj na to rezignovali, Naopak, ak som jej čítala, bola s ňou a nič iné nerobila, bola spokojná na 100%. lenže takto sa samozrejme fungovať nedá.
Príchodom súrodenca samozrejme už nedostávala takú pozornosť, ale nemali sme na výber. Vďaka Bohu aspoň mladšie dieťa je uplny opak, inak by sme už asi s manželom dávno skončili na psychiatrii a to nepreháňam. Skúšali sme už všetko možne, aj po dobrotky aj po zlotky, ale bez výsledku. S ničím sa dlho neuspokojí, chce veci robiť len podľa seba a ak to nejde, vždy dá najavo svoju nespokojnosť. Aj keď sa z hnevu nikdy nestrieskala o zem, stačí len ten jej výraz tváre a frflanie - už nám neskutočne všetkým lezie na nervy a hanbíme sa za to, že toto cítime voči vlastnému dieťaťu. na jednej strane aj zámerne ublíži, je doslovne hnusná k súrodencovi, na druhej strane sa dokáže neskutočne rozplakať pri nejakej citlivej téme v rozprávke alebo keď tam vidí nejakú neprávosť - napr. ž eniekto je postrestaný za niečo, čo neurobil. Pritom v realite sa ona správa naozaj škaredo, robí naschvál, chce všetko, čo má súrodenec, vždy všetko si chce vybrať prvá a to najkrajšie a pod.
Inak je veľmi šikovná, krátko po 2 rokoch sa začala zaujímať sama od seba o písmenká a v podstate sa nikdy nezaujímala o nič detské, žiadne hračky ju nebavili (resp. nie, keď sa od nej očakávalo, že sa s nimi sama zahraje). Zaujímava sa odmalinka len o dospelácke veci, stále sa ma pýtala na všetko a bola mi vždy za zadkom ústa sa jej nezastavia. Vždy chcela robiť len to, čo robia dospeláci - detský svet akoby išiel úplne mimo nej. Nerozumie si veľmi ani so seberovnými, jedine so staršími deťmi. V škôlke katastrofa, tam len za učiteľkami stale behala a nechcela tam byť, lebo sa od nej očakával, že sa bude hrať, čo pre ňu zrejme nemá žiadny zmysel. Od korony - marec 2020 - je preto doma. Ale v septembri už bude musieť nastúpiť a bojím sa, že vôec nezapadne. Viem si predstaviť, že aj v škole bude mať problém so vzťahmi, lebo takú povahu len tak niekto neznesie - my sme rodičia a vlastné dieťa nám už ide neskutočne na nervy, je to hrozné, že vôbec toto cítime.
Nechápem to a neviem si s tým rady. Sme už z nej s manželom na pokraji síl. Mladšie dieťa je spokojné, hravé. Viem, že sa nemá porovnávať, ale človek sa tomu nevyhne, keď hĺadá príčinu. Teraz zakratko k nám (plánovane) pribudne ďalšie dieťatko a jednak mám strach, ako zareaguje dcéra a jednak mám normálne brutálny strach, aby aj toto dieťa nemalo rovnakú povahu, lebo to by sme už fakt nedali.
Prosím, ak máte podobnú skúsenosť, ako ste to riešili? "Vyrástli" z toho vaše deti? Dozreli? vyrovnal sa možno nejak ich biologický a mentálny vek?
Ďakujem krásne za zdieľanie skúseností !!!
To nieje vekom ja mám 41, ale tak trochu som perfekcionista a tiež mám prudkú povahu a stále energiu. Aj keď je pravda že veľa veci už neriešim tak ako kedysi ale práve preto si viac vychutnávam deti. Tieto deti s takou povahou sú veľmi bystré a čo nemajú v povahe časom keď sú staršie dokážu to pochopiť ak majú pravidlá.
a ešte som chcela reagovat na jeden komentar, ale spatne ho uz nevidim...dotycna tam pisala, ze jej to pripada, ze mam rozmaznanu dceru...na toto mozem napisat len tolko, ze by mohla byt rozmaznana len v tom pripade, ze by som ja nebola jej mamou, pri mne by na to sancu naozaj nemala a pisem to aj kriticky voci sebe, pretoze si uvedomujem, ze som v niektorych situaciach az velmi narocna a zasadova, neadekvatne k veku dietata....
ja aj chapem tieto komentare, lebo sama som sudila, ked som nemala deti alebo rovnako by som sudila, ak by som mala len tu mladsiu dceru, ktora je az na zopar malickosti fakt bezproblemove dieta ...resp. ak by som nemala vlastnu skusenost s takymto dietatom...
ono sa lahko sklzne k tomu, ze sa matka citi vynimocne a ako uzasna matka, lebo ma bezproblemove dieta (je to iste moja zasluha, lebo ved ju/ho dobre vychovavam!)...len tie zasluhy nie su tak cisto len vdaka vychove, bohuzial velku cast tam naozaj zohrava genetika, povaha...
poznam maminku, ktora ma 6 deti - 5 uplne v pohode, bezproblemove a zrazu šiesty úplny živel...ak by to šieste už nemala, určite by vnímala výchovu detí inak ako teraz, keď má jedno úplne iné ako tie predtým...a takisto tusim aj ten spominany psycholog Dobson ma viac deti a zrazu jedno uplne ine ako tie ostatne, hoci vsetko robili s manzelkou rovnako a az to ho prinutilo zacat sa pozerat na vychovu inak a vela potom skumal taketo pripady deti a napisal super knihy...
tak len tolko, aby tu prosim zbytocne nepribudali odsudzujuce komentare v pripade, ze dana osoba nezije s takym dietatom...lebo kazda matka, ktora s takym dietatom zije a zalezi mu na nom, sa citi hrozne, lebo je v mnohom bezmocna a myslim, ze jej nijako nepomoze, ked jej tu NEPRAVOM nalozia matky, ktore nemaju ani potuchy, o com vlastne hovori, len su privelmi "mudre"...dakujem 🙂
@jaaadu moze byt...ja si doteraz pamatam, ako mi povedal neurolog, ked mala starsia dcera 4/5 mesiace, ze to bude teda riadne temperamentne dieta, ale ze hoci si s nou "uzijeme" vraj z nich vyrastaju velmi inteligentni ludia... povedal to Mudr Mego, dost uznavany neurolog...ja som si myslela, ze to len tak zartuje (hoci bol pri tom uplne vazny), ze ved co tak moze vidiet na tak malom dietati a potom som sa s nim o 2 roky este raz stretla a pytala som sa ho na to a on povedal,ze urcite nezartoval, ked take nieco povedal, ze on to vidi uz na tych babatkach...
Ano to máš pravdu. Tu vedia niektoré ženy naozaj skvele poradit. Prepac, uslo mi, ze si to uz konzultovala s psychologickou.
Presne tak, spracovava to. Nemusi sa hned tesit. Ja som to tak dcerke ani nikdy nehovorila. A view co? Velakrat nas kresli len nas dve, a je to krasne a robim take veci, ze mavame vzdy v piatok babsku jazdu, sme iba mye dve. Ona sa z toho velmi tesi, ze sme iba my dve. Ked sa jej narodil bracek, mala 2,5 roka, a nikdy sme ju nenutili, ze ho musi mat rada, lubit ho. Ona na to prisla sama. Vela sa okolo neho morals, hrala sa s Nim, hladkala, stiskala, vsetko mozne. Araz som bolae v kuchyni, maly mal asi rok, ona si vzdy k nemu vliezla do postielky rano, a len pocujem, ako mu hovori, ze ho velmi lubi, pekne same, nenutene.
A ano,ten surodenec je skvela vec😂. Ju to vela uci, trpezlivosti, starostlivosti, pomoci. A uplne vidim, ako sa neskutocne lubia, vecer sanjevedia rozlucit, ked maju ist spat, on sa s nou hra s babikami,ona s nim s autami, a ucia sa jeden od druheho, ustupit niekedy, dohodnut .
Vyskusajte aj vy, ze budete mat iba spolocny cas. Teraz je to tazsie, pri zakaze vychadzania, my same zvykli zajst na horucu cokoladu, ci prechadzku mestom, bicyklom. Teraz sa spolu vyberieme kupit mlieko do automatu, a cestou spat ist do dm, kde si kupime, co jej napadne, a chrumeme spolu. A kadeco mi povie.
Blizenca mam manzela, ano, je taky instrovertny, skor tichsi, nema rad velku spolocnost(cudujem sa, ako prezil svadbu😁). Ja obdivujem,ze budete mat 3 deti, ja som si to velmi priala, ale mam36 rokov, a manzel tomu nie je nakloneny. A dieta nie je morca, takze urcite mu nebudem robit prekvapenie😊
Pises, ze je pre teba takmer nemozne zachovat sa v kritickej situacii inak, pretoze mas vybusnu povahu. Ale vies je to presne to, co pozadujes od svojej dcerky? Aby sa napriek svojej povahe zastavila, ovladla a zachovala inak ako je pre nu v tej chvili v rychlosti prirodzene.
Vies ake to musi byt tazke pre nu? Jej hlavicka nie je vyzreta, vsetko sa to len uci, a uci sa to od teba.
Naozaj nechcem hodnotit, lebo len vy viete ake to je doma.. ake su to situacie a tak.. ja si naozaj nemyslim, ze mas rozmaznane dieta, presne naopak.
Vies co, skus si dnes spravit taku lahku skusku spravnosti: pises ze mozno 20x za den mate nejaku vypatu situaciu, dajme tomu ze boj o to kto z koho.
Skus si uprimne spocitat, kolkokrat nechas 'vyhrat dceru' a kolkokrat musi byt nakoniec po tvojom, lebo tak je to spravne. Deti sa ucia pozorovanim. Mozme im nieco vysvetlovat, teoretizovat no pokial nase ciny su v rozpore s tym co od nich chceme a co vysvetlujeme, vzdy budu opakovat NASE CINY. Ty chces dcerku naucit, aby ustupila, aby nemusela byt vzdy po jej, aby pozerala na potreby inych. No pokial dcerka neuvidi, co to znamena ustupit (aj vo chvili, ked je to fakt tazke) voci nej, pokial ona neuvidi, ako to robite aj voci nej, tak ustupovať nebude ani ona. Naozaj, skus si vecer uprimne povedat, kolkokrat dnes dcerka dostala ten pocit, ze niekto ustupil jej potrebam.
Podľa mňa ty chces dokonalosť v niektorých príspevkoch sa mi zdá, že máš na ňu vysoké naroky niekde píšeš, že nebude v živote šťastná...ako to vieš?😃chápem, že ju chces udržiavať v nejakých mantineloch pokým máš na ňu dosah a bojíš sa, že sa urve.Urcite žiarli a chce si Ťa uzurpovat pre seba sú deti, ktoré by mali zostať jedináčikmi😀a píšeš, že niekoho podobného máte v rodine povahu...je to ťažké možno, keď počuje tvoju kritiku aj dobre mienenu berie to ťažko a vystrája či dominuje ešte viac.
A určite a to neber v zlom je tam obrovský vplyv výchovy tvojej mamy ty si poslúchala mala prísnu výchovu, pravidlá a to očakávas od dcéry, ale ona je iná a ty z toho frustrovaná.Vies nie vždy je všetko čierne a biele je aj stred.A to, čo píšeš, že čakala by si vdak od dcéry za to, čo vsetko pre ňu robíš to vôbec nečakaj ma 5 r a deti to berú ako samozrejmosť.Iste sú výnimky, ktoré dakuju za každý chlebík či prečítanie rozprávky.skor sa cítiš nedocenená, že dávaš veľa energie do výchovy a stále sa to míňa účinku, ale to si musíš sama vo vnútri poriešiť.Tvoja dcéra bude vždy iná a asi budete spolu bojovať celý zivot.Ono je to viac o tvojom EGU ako o dcére... píšeš, že ľahšie by si sa zmierila, keby si vedela, že má diagnózu a preto sa tak správa a ďalej, že vieš, že máš priveľké nároky a, keby mala flegmaticku mamu bolo by to lepšie...tak tam začni😃
Ona Ťa učebnicovo zrkadlí ty nie si spokojná s ňou ona s tebou hráte hru kto z koho
Ahoj, ja viem o com hovoris😩moja ma sice uz 13nast,ale tiez je to denno denny boj. Proste nikdy tu nepanuje nejaka dobra nalada alebo pohoda...
Naor. Tiez je taka odjakziva. Proste pokazila vzdy kazdy vylet... Naor. Splnili sme jej 1000 kolotocov ale jeden posledny 1001 nie a cely den bol podla nej o nicom. A tak sa aj sprava.proste tazko sa snou zije. Tiez mame este jednu a ta je tiez troaku tvrdohlava, ale zase aspon ma dobru naladu cez den. A ma len sem tam nrjake stavy. Ale starsia odjakziva proste nedodrziavala pravidla a stale musim byt ako kontrolorka a polidmcajtka.preto aom ai povedala, ze koncim. Ze ja uz nebudem riesit ze ci je alebo nie je na mobile, ze ledy ide spat. Prost eked nie je po jej soravi mi ho zivota prklo. Je to manipulatorka. A podla mna aj ta tvoja. Mna normlane dokazala tak zmiast umze som velakrat plakala aka som ja zla matka🤦♀️pritom pre priklad. Bola na prazdninach 10 dni.... Tu bol taky kluf a pokoj a pohoda, ze moj muz len pozeral, ze ci ma novu zenu a novy domov...
Proste to je v tvojej dcere, a caka ta este tazka veeelmi tazka buducnost... Pretoze deti manipulatori soravia aj nemizne aby bolo po ich. Proste cokolvek. A tvarit sa ze nie nie je to tak sa neoplati. Aj ja som skusala po dobrom, milo laslavo krasne.. Cely zivot ked bola sama som ju mojkala, mala na nu cas, venovala sa len jej ale proste ona zo sekuny na sekundu dokazala vsetko tak pokaslat ze clovek nemal chut ani zit.
Teraz ano je to lepsie... Ale len preto, ze ma mobil, kolko chce, ze sa jej ustuluje, ze chodi spat kedy chce. A naor. Ja sa jej aj bojim nieco spytat alebo povedat alebo zakazat lebo hned je doma peklo. A mne to robi zle. Takze ja uz kaslem na to😉
No po pravde snazim sa kaslat...
Napisala si super ten dlhy kometar, ze toto dokaze pochopit len mama ktora to zije... Este jeden priklad ja uvediem.
Moja dcera, dve kamosky, kupu sa v bazene, milion problemov.. Potom vyjdu von a idu jest cipsy. Samozrejme ona je ta ktora musi tie cipsy otvorit, ona je ta ktora ich musi drzat.
Dalsi priklad. Mala oslavu, objednali sme jej a dievcatam pizzu. Ze kazda bude mat polovicu. Nasa na to povedala, ze ona s a snikym o pizzu delit nebude.... Tak som jej povedala ze naco robi oslavu, ze nech teda oslavuje sama a zje si tie oizze sama. Takze zivit s takymto dietatom naozaj nie je ako v holyvoodskych filmoch😒😒😒😒
@luccija perfektne si to vystihla 👏👏👏 vidim to presne tak isto.
Autorka, este jeden velmi lahky trik mi napadol. Ze deti castokrat vedia, ze nemozu mat vsetko, oni by len chceli ten pocit, ze ich rodicia by pre nich spravili aj to co sa neda. Neviem to vysvetlit, tak priklad. Dieta chce jogurt, no doma ho prave nemame. Scena, krik, hysteria, nic ine nechce, ken ten blby jogurt. Mozes s nou bojovat, vysvetlovat, ponukat x inych veci, skonci to este vacsou hysteriou u malej a krikom u mamy. 95% pripadov by tak skoncilo. ALE skus inak: jeeeejda, ty by si asi velmi chcela ten jogurt, to ma mrzi, ze hi zrovna nemame doma. KEBY SOM MOHLA, DALA BY SOM TI TEN JOGURT HNED A AK BY SI BOLA VELMI HLADNÁ TAK AJ DRUHY AJ TRETI. No ale zial, teraz ho nemame.. kludne si poplac, aj mna by to nastvalo... potom mi mozes povedat, co navrhujes, co ine by ti islo na chut.
Ale da sa to aj naopak (casto pouzivam)
Hmmm jasne, ty by si chcel zas dalsiu cokoladu. No ale to sa neda. KEBY SA TO DALO, JA SAMA BY SOM JEDLA COKOLADU OD RANA DO VECERA. KEBY TO BOLO TAK SPRAVNE, CELU BY SOM TI JU DALA ZJEST. No ale nemozem, potom by nas velmi boleli bruska. Nase svaly by nemali energiu, nase hlavky by nas boleli. Mozme si podelit este tento posledny kusok a zvysok sa odklada.
Neviem uz vysvetlit ten princip, na zaklade coho to funguje, ale fakt to funguje. Alebo - za pokus nic nedas 😉
Moja je panna, ale ma podobne “vrtochy”, tiez mam kopec kamosiek v znameni panna a velmi si s nimi rozumiem, tak som bola nadsena ze dcera je panna, ale teda mam pocit, ze sme niekedy ako “kosa na kamen”. Pozitivum vsak je, ze vekom sa to zlepsuje, ako viac chape, da sa jej to lepsie vysvetlit.
Moja staršia je nekonfliktný blíženec, môj malý tvrdohlavec je rybka. Ja mám 40, a pri ňom sme museli byť "tvrdší" a dôraznejšie trvať na dodržiavaní pravidiel. Ináč by nás jeho pravidlá a šomranie zožrali. Napr. tu spomínaný príklad s jogurtom - už vidím akoby sa rozdrapil, že je hladný a že s tým nič nerobíme, že nám je jedno, že on je strašne hladný. Snažíme sa neprispôsobovať sa mu, ale občas nech si užije aj frustráciu. Je mladší, vyzerá mladšie, u neho je nám úplne jasné, že je to povaha. Musí sa aj on prispôsobiť rodine, nie pretvárať rodinu na svoje pravidlá.
Aj ja keď som unavená, vybuchnem. Keď mu niečo poviem kľudným hlasom, že má spraviť. On vybuchne a ide do vývrtky, lebo sa mu to nepáči (napr. chcem aby si upratal). Oznámim mu, že nech na mňa nekričí. On vrieska ďalej, že ja kričím na neho. Môj hlas sa ani o kúsok nezdvihol, on vrieska... nie vždy človek nazbiera dosť asertivity, aby toto zvládol.
@taga keď bol malý a chorý, tak vrieskal totálne. Ja vystresovaná som schmatla dieťa a utekala k doktorke, že čo mu je. Nič - mal teplotku a soplík. 😂 Vystresovaná prvorodička, až nato, že druhé dieťa. Takto nás vo veľa veciach vyškolil. Ale ako sa vie poľúbiť - úplná Itália s ním. Nervy a potom prítulník malý
skúste si toto pozrieť 🙂 možno aj jej kniha by pomohla
@derdia nesudim, naozaj
Nie nemám dcéru v tom veku a nemám problémové dieta
Nechcem sa hrať na psychológa, odborníka a ani nic podobne a nepochybujem o tom, ze si skvela mamka. Verím tomu, ze každá jed a z vas sa snažíte aj nemožné
Ale ako sa môžeš tak vzdať, ze je manipulator a hotovo???
Neviem si to predstaviť, aby mi dieta robilo zo života peklo. Ešte je príliš mala na to, aby si robila ,,co chce", lebo ty už nemáš nervy. Co bude ked pride puberta? 16rokov... ufff nezávidím
Trebalo by to riešiť hoc aj pravidelnymi sedeniami, aby sa to potom uplne cele nezvrtlo nejakým veľmi zlým smerom
@stanislavicenka tesim sa s vami, ze maju deti pekny vztah a nech im to aj vydrzi 🙂- a ano, to som pocula s tym casom len pre jedneho a ako sa dalo, tak sme sa snazili to aj tak robit, ze isla niekam bud s jednym alebo druhym (aj som pisala vyssie, vtedy je uplne ina)
@taga super postreh, dakujem 🙂
@luccija ano, jasne, to neberiem v zlom, lebo sama som to pisala, ze viem, ze na moje vnimanie vychovy aj vlastnej dcery ma velky vplyv to, aku vychovu som mala ja....a ano, presne o toto ide, ze smerom k nej sa snazim vo vsetkom ako blazon, na nic a nikoho ineho som snad v zivote nevyvinula toko snahy, obety a energie a mam pocit (hoci mnohi to hodnotia inak), ze sa to mina ucinku, teda tam citim to nedocenenie..ani nie tak, ze by mala byt vdacna a dat to najavo, ale len ze by proste bola aspon s niecim spokojna tak, ako to je...to je ako s mladsou - tam som nevenovala snad ani 50% snahy, obety a energie a aj napriek tomu sa dokaze uplne inak prisposobit sa...ale ano, kazdy sme iny...a ego je podla mna tu prisilne slovo - ja nepotrebujem mat dokonale dieta, sama vidim nedostatky a nesnazim sa ich pred inymi skryvat...a s tym mam pritom vela skusenosti, ze mamy okolo mna vedia, ake maju dieta a aj tak budu radsej klamat a zastierat realitu, lebo sa asi hanbia a pod....ale mozno si to myslela aj inak
@derdia ahoj, mrzi ma to, co pises a viem sa do toho uplne vzit...viem, ze to bude este velmi narocne a presne ako pises, da sa ist v snahe voci tomu dietatu len do nejakej hranice, lebo potom to uz je na ukor zdravia - psychickeho ci fyzickeho aj u rodicov, nehovoriac o vztahu medzi manzelmi, celkovej pohode doma a pod. Teraz sa jej da este prikazat a hoci je to blba motivacia (a vobec to neuznavan), ale zo strachu to dieta posluchne, ale viem, ze pride cas, kedy nas bude mat na haku a nepomoze ani zvysenie hlasu, nic...viem, ze to mas teraz tazke aj preto, lebo mnohi Ta odsudia, ze nemas o to dieta zaujem, ked ho nechas robit si co chce, pricom uz proste len naozaj nevladzes s nou bojovat stale a za vsetko a nechces, aby sa Ti kvoli nej rozpadla cela rodina...no drzim palce!!!
@taga a ten trik s tym otocenim situacie praktizujeme velmi casto, ale super, ze si to sem napisala, lebo ja to beriem tak, ze toto nie je len diskusia pre moje potreby, ale urcite je x mamin, ktore si to precitaju a najdu tu super veci...ja mozno vacsinu veci uz z toho poznam a aj skusam, praktizujem, ale mozno ine maminy nie, takze som vdacna za vsetky komentare 🙂
@kubobubo ...ano, casto sme ako rodicia pravom naozaj unaveni a ak napriek kopec teoretickym vedomostiam proste v praxi zlyhavame
@kubobubo tak tu som sa strasne zasmiala nad tymi komentarmi, ako chlapci znasaju sopliky uz odmala 🙂
@jaaadu dakujem krasne za zdielanie - aj mne ten asperger (alebo hyperaktivita) uz napadol, ale skor to aj podla psychologov vyzera ako povahova crta a to, ze mentalne je inde ako biologicky...a takto to pride aj mne, hoci niekedy si hovorim, ze keby to bola diagnoza, mozno by som sa s tym lahsie zmierila, ale tak to su uz take zufale dohady, ked uz neviem, co...a myslim, ze naozaj dcera naraza na moju povahu...keby mala benevolentnejsiu mamu, bolo by to ine...a mozno aj vek, ze este stale nie som vo veku, kedy by som nad vecami vedela mavnut rukou - mnohe o 10 rokov starsie maminky, ktore maju podobne stare deti mi hovoria, ze proste oni uz nemaju energiu na to stale s tym dietatom bojovat a casto radsej ustupia...a v podstate mi to hovori aj mama - ona mala od sestry vnuca, ked mala 41 rokov a sama povedala, ze do 30tky veci vnimala a vladala uplne inak ako v 35tke a neskor...aj ked som unavena z toho, aka je, stale mam nastastie dost energie a vole s tym nieco robit...a preto sa to teraz aj snazim, lebo viem, ze o 5 rokov a viac uz to nemusi tak byt