Matky nekojičky
Ja som nedojčila svojho syna, pretože som žiaľ nemala mlieko. Už v pôrodnici na oddelení šestonedelia, na mňa sestričky kričali, že je to moja chyba, že ja určite to mlieko mám, len malému nechcem dať. Čo by som len dala zato, keby som ho mala! Zatiaľ čo pani, ktorá so mnou bola na izbe mala toľko mlieka, že ho vylievala do umývadla, ja som po troch hodinách odsávania mala na ledva dve kvapky “vody”. Prešla som si všetkým- aj som si dávala kvapky do nosa na spustenie mlieka, nahrievanie info červeným svetlom, masáže, viea, výživové tyčinky pre dojčiace matky, horúce sprchy...proste nič. Sestričky zakaždým na mňa nakričali a bolo. Malému dali glukózu v striekačke a vybavené. Keď sme prišli z pôrodnice domov, dostala som akurát zápal prsníkov a bolo. Tak sme proste prešli na UM a malý mi krásne prospieval. Strašne ma to trápilo, našťastie manžel mi bol oporou. Reakcie okolia boli rôzne, niektoré, hlavne staršie ročníky, po mne nechápavo zazerali, krútili hlavami, akoby som robila niečo nekalé. Hlavne ma zarazili niektoré reakcie dojčiacich mamičiek, ktoré sa pýšili tým, že dojčia na každom kroku a nezabudli mi pripomínať, aké je to veľmi dôležité pre dieťa. Doslova akoby ma zhadzovali, že nie som dobrá mama. Časom som si ale zvykla byť nad vecou a dnes sa nad tým len pousmejem. Malý má dva roky, má 14kg a 89cm, takže podvíživou rozhodne netrpí. Je z neho veselý, milý chlapček a ja som preto šťastnou maminou. Zatiaľ čo tie, čo najviac na mňa ukazovali prstom sedia len doma, s dvojročnými deťmi zavesenými na cecku. Proste som si uvedomila, že niekedy je lepšie veci nesiliť a neodsudzovať. Rozhodne nemám pocit, že by som si tým, že som nedojčila, nevytvorili taký vrúcny vzťah so svojim synčekom. Práve naopak. Mám pocit, že práve to nás viac zblížilo a zomklo, stále sa spolu maznáme a hráme. A nemyslím si, že by som o niečo nedojčením prišla. Ako ste na tom vy?
@lubi051 ahoj, musim s tebou suhlasit. hoci ja som sa tiez kojit snazila, vydrzalo mi to rok a aj to s masivnou podporou UM, proste tiez to od zaciatku moc neslo, hoci som vyskusala vsetky babske recepty aj doplnky aj... ked som vsak potom citala niektore prispevky kociek, ktore odstriekavali za kazdu cenu, s bolestami, s placom, s donicenymi bradavkami, len aby vyzdimali aspon par mililitrov... tiez som nepochopila... dnes sa strasne strasne dba na to dojcenie, ked nedojcis tak si out, vsetky tie laktacne poradkyne atd... osobne som nadobudla nazor ze sa to fakt precenuje. ked sa da dojcit tak ano, samozrejme, je to jednak efektivnejsie, pohodlnejsie, prirodzenejsie, som za, ale ked to holt nejde, hlavne netreba stresovat seba a dietatko lebo v dnesnej dobe nastastie na rozdiel od minulosti mame plno moznosti ako mliecko myslim si dost efektivne nahradit. hlavne byt v pohode, uzivat si babatko a zbytocne sa nestresovat 🙂
Ja som sa ani nepokusala dojcit, a moje lasky su uplne skvele.a rozhodne som mala na haku co si o tom kto mysli.je to kazdej vec.
Ja som dojcila len dva mesiace😣tiez mi to bolo najskor luto ale tak nesilila som to 🤔maly pekne papal dokedy mlieko tieklo potokom ked sa uz laktacia upravila a musel tahat bohuzial uz netahal lebo bol lenivy😣presla som si hysterickymi zachvatmi na prse lebo papal tak minutu a potom strasne revy a to dookola kazdu chvilu a jednoducho ja som nemala tu potrebu aby bol na mne stale prisaty a preto sme presli na UM a zijeme😊a hlavne vsetky pripravky co som brala aby mliecka bolo vyse malemu len skodili lebo mal strasne koliky a bolesti brucha😣a ked som dala UM vsetko bolo v poriadku🙄
Teda ja kojím uz 14 mesiacov, bolo to zo začiatku veľké trápenie ale nikdy by som neodsúdila ženu ktorá nekoji... Ano, nie je nad materské mlieko, ale dnešné mliečka su uz poriadne vymakané, a najväčšia pravda je, ze základ je spokojná maminka=spokojne bábätko.
Dcéru sa mi podarilo kojiť dva mesiace... Potom sme začali prikrmovať UM ale kombinácia jej nerobila dobre a moje jej nestačilo. Prestala som. Odmietala som trápiť ju aj seba. Je zdravá a šťastná veľká slečna a máme pekný vzťah. Syna som kojila tri týždne s tým, že strašne málo priberal. Štvrtý týždeň začal zvracať a dostal hnačky. Neviem z čoho. Na stravu som si dávala pozor no a tak sme skončili po mesiaci na UM a moje mlieko zmizlo behom pár hodín. Neostalo mi nič. Syn je ešte malý ale myslím, že z neho bude aj napriek nekojeniu ,,materina sukňa" 😂
@conspi ako keby som seba videla..tiez sme sa trapili 2 mesiace s kojenim a stale som ju musela este dokrmit 30ml s UM a az tak bola spokojna....uz nikdy viac tym nechcem prejst a to ako niektore organizacie doslova vymyvaju mozgy s dojcenim a ako tlacia na rodicky v nemocnici mi ke proti srsti...svagrina rodila v anglicku a po poride sa jej pytali ci chce kojit alebo nie...nikto ju NENUTIL...
Po mesiaci som to s kojenim vzdala inak by som.skoncila na psychiatrii a to doslovne... dcera bola na UM a je zdrava,vesela a nezbedna nic jej nechyba...
Syna som dojčila asi 5 mesiacov - ale len tak, že som mu za celý deň odstriekala horko ťažko dve dávky mliečka a zvyšok mal Bebu. V pôrodnici na mňa vrčali, detská lekárka na mňa vrčala, že prečo to ešte neskúšam, že to rozkojím. Tiež som pila kadejaké hnusné čaje, v dvojhodinových intervaloch mi zvonil budík na odsávanie, pila som kopu vody a mlieko sa nerozbehlo. Doktorka ma dojala tým, že či chcem, aby bol malý hlúpy - lebo dojčené deti sú vraj inteligentnejšie. Dnes má syn 4 roky a podľa posudku psychologičky je nadpriemerne inteligentný, len 7% rovesníkov je rovnako alebo viac inteligentných ako on. Už hovorí anglicky, vie písmenká, krásne rozpráva. Chorý bol tak normálne, skôr menej ako viac.
Dcéra bude mať o pár dní rok. V jej prípade som už bola múdrejšia. Skúšala som dojčiť, čoby nie.. ale rovnaká situácia ako pri synovi. Nemienila som si tým prechádzať znova. Deň po narodení dcéry som manželovi nakázala, aby mi do pôrodnice priniesol plechovku Beby a malú rýchlovarnú konvicu. V nočnej službe ma vymákla sestrička ako malej robím Bebu. Spustila krik ako keby som jej dala minimálne heroín... Odignorovala som ju. Malá má rok, má 11 kg, 80 cm, chorá bola zatiaľ jeden krát. Už chodí, má 5 zubov, v živote nemala žiadne koliky. Susedka oproti dojčila pomaly do 4 rokov a nemohla si dať ani fazuľkový prívarok lebo malá mala celú noc zastavené vetry... Takže tak.
Nieje to sice tema premna kedze som oboch kojila vyse 2 rokov, ale nechapem ako moze but niekto taky hlupy a odsudit matky ktore nekoja svoje dieta, nech je ten dovod akykolvek, a to I nechapem ako moze niekto povedat/ napisat ze Zena matka SI nevytvori s dietatom vrucny vztah ked ho nedojci 🤔
Ja mám dve deti,pri prvej má v nemicnici nútili kojit,prikladat,bolo mi to proti srsti a byť 10x v noci hore,po 4 dňoch som bola pred kolapsom.Cesta z pôrodnice smer Tesco a kúpa Nutrilonu.Pri druhom som už bola rozumnejšia a Nutrilon s fľašou som mala rovno nabaleny.Ani som to neskusala.Mne kojenie pride čudné,neviem ako inak opísať ten pocit,neviem si predstavit 20x za deň vyťahovať prso,kdekoľvek.Kojenie sa precenuje,oháňajú sa imunitou.Moje nekojene dieťa od nastupu do škôlky je chorá jeden krát za rok(chodí už tretí rok),odkojeni spolužiaci nonstop chorí,takže aj na to mám svoj názor.Pre mňa skvelý pocit dať si večer pohár vínka,dieťatu dať fľašku nutrilonu a pekný večer🙂 a mám u prdele,čo si o mne kto myslí🙂
A ešte - nechápem tie matičky, kojofilky, ktoré sedia s kamoškou v nákupnom centre na káve, vyhrnuté tričko a dojčia. Pochopím, keby to bolo malinké bábätko. Ale mať na cecku prisaté dvojročné dieťa, ktoré si môže kľudne dať rezeň mi príde už trošku ako exhibicionizmus a môžete ma aj zožrať. Je totiž vrcholne nepríjemné, ak si idem s manželom sadnúť na kávu, oddýchnuť a pri vedľajšom stole, sotva meter od nás sedí šialená ženská s obnaženými ovisnutými prsiami lebo jej odrastené dieťa ide umrieť od hladu...
Ja som tak alergická na tému kojenie ze nemám už ani slov... Po pôrode teraz budem mat zastavenu laktaciu... Koli mojim liekom. No a čo...
Ahoj, ja som off topic, lebo nam to frcalo 2 roky, sialeneee, ale som len chcela podotknut, ze to, ze si nedojcila svoje babo, lebo to proste neslo, z teba (ani z ostatnych mamiciek, ktore nemozu, alebo aj nechcu - dovody su rozne a co koho do toho...) horsiu matku nerobi.
Zamysliet by sa mali tie, ktore odsudzuju a trt vedia ... 🙂
@lubi051 ja som úspešne dojcila, no taktiez si myslím, že úloha dojcenia sa momentálne velmi precenuje. Mňa moja mama dojcila pár týždňov, máme veľmi dobrý vzťah ,a rozhodne sa ten vzťah neodvijal od toho, či má mama dojcila alebo nie. Nie je najmenší dôvod na ro, aby sa odsudzovali ženy, ktoré nedojcia, veď sa o svoje dieťa musia starat tak či tak. Určite si vo vzťahu k svojmu dieťaťu o nič neprisla len preto, že by si ho nedojcila, sú iné, podstatnejšie veci.
@lubi051 tak ja neviem kde chodíš na také maminy, ale mna sa teda okrem mojej babky (aby reč nestála, a mami) nikto nikdy neopýtal či kojím alebo nekojím. A keby sa ma to niekto opýtal tak by som asi vyvalila oči, a opýtala sa ho načo mu je taká informácia. A to podotýkam že v mojom okolí je kopec maminiek a deti ako smeti, ja tiež som sa nikdy nikoho neopýtala či kojí, bolo by mi to trápne. Moje dvojičky som kojila 7 mesiacov, potom sme prešli na umelé mlieko a prežili sme to, žiadna trauma, teraz mam 6 mesačného syna, plne kojím, a nepovažujem sa za kojofilku. Kojím výlučne doma v sukromí, popravde obdivujem ženy čo vytiahnu cecek na každej lavičke, ako kojaca žena by som to asi mala chápať, ale nechápem, ja si tiež neprestriem obed na lavičke, ale idem domov za stôl. Prečo kojim? mám chvalabohu mlieko, malý ťahá a nerobí problémy, je to jednoducho takto pohodlnejšie udajne je to zdravé, rozhodne nekojím preto lebo niekto niečo povedal aké je to suprové, nekojím preto aby som mala nálepku na čele s nápisom supermatka, ostatní su mi jednoducho ukradnutí. Ale ako čítam tvoj príspevok, tak tebe tí ostatný asi ukradnutí nie sú, lebo keby si sa cez to preniesla tak tu nedáš takýto príspevok, resp. neviem čo si tým chcela povedať. Lebo ja mám z neho stále taký pocit že ta to žerie, že možno trochu prehánaš, alebo si to pripúšťaš viac ako by si chcela. PS .- ani v pôrodnici na mna nikto nekričal, ale ja to mám asi v pohlade , len tolko
Ja mam dve deti, prve som kojila asi 2 tyzdne, aj to sme sa natrapili, pretoze uz v pôrodnici do nej dávali UM a potom sa cudovali ze prečo nekojim, nielen ze mi to ani poriadne neukazali ale mala jednoducho nechcela... Ale netrapila som sa preto, ved nie som ani prva ani posledna, hlavne ze dieta bolo spokojne a rastlo ako malo. A pri druhom som si povedala ze to skúsim a kojila som 20mesiacov. Pekne sa prisavala od prveho momentu, a nemala nikdy UM. Bol to sice boj prvych 6 mesiacov ale uzili sme si to. A neodsudzujem ziadnu mamicku zato ako a cim kŕmi svoje dieta, ved je to jej rozhodnutie.
Velmi podobne som na tom bola, az na to, ze na mna sestricky nekricali, mne zakazovali kojit, mlieko som mala, ale maly sa narodil velmi malinky a slaby a nevladal sat, potom ked zosilnel sa uz neprisal, odsavala som mu pol roka moje mliecko, tiez na mna ludia pozerali aj poznamky mali ze take malinke a uz flasa, ze tie moderne matky nekoja, aby si neznicili prsia,ze kojenim medzi detatom a matkou vznika puto a ja s nim tym padom nikdy mat take silne nebudem, to je samozrejme blud s malym mame take puto, ako svet, ze neni nic krajsie ako pozerat si pri kojeni do oci- to vraveli tie co si pricicli dieta a uz vytahovali mobil a sup na internet idem konecne..., ze ci si uvedomujem ze materske mlieko je to naj( pritom sa nikto neopytal preco nekojom , ci sa mali narodil dvojkilovy, a co je vo flasi, nikto nevidel, ze som si kazde 3 hodiny den ci noc pol roka , ci v meste ci v zoo , ci na parkovisku potajimky odsavala moje mlieko....) pohrdave pohlady, ale ja nelutujem , co budem plakat ked to neslo? Mali sme aj laktacnu za ktoru som vyhodila brutalne prachy a skoro ma muz poslal do riti ked som ho mala vyhnat z postele,ako nam radila laktacna lebo som mala spat iba s malym a otec tam nema co robit, chodila hola s cievkou na koze a podobne hluposti...aj tak nepomohla, presla som prisernym zapalom prsnika, aj hroznymi poporodnymi depresiami, aj hroznymi vycitkami, ale preslo to, maly dostaval moje mlieko, neskor nutrilon, narozdiel od kojenych deti mi od mesiaca prespal celu noc a cez den bol ako anjelik, mohli sme ist kedykolvek a kdekolvek a vzdy som mala nachystane bud moje mlieko alebo nitrilon, teraz cakam druhe babo a verim ze budem kojit, ale ak nie svet sa nezruti...
@extempore že heroin,skoro mi cvrklo🙂 u nas v porodnici mi povedali,že na stole mate nutrilon aj bebu,nakojte si a keď chcete dokrmit,vyberte si🙂 viac mi nebolo treba🙂 moje dieťa sa zobudili raz za noc v pôrodnici,mojej posadnutej spoluležiacej 20 x za noc,a vzdy prikladaka a plakala a stonala od bolesti,na nervy. To sa nedalo vydržať,ale fľašu nechcela dať,lebo ona chce kojit,a decko trpelo hladom a ostatní deficitom spánku.Hrozne spomienky.
@lubi051 áno, netreba odsudzovať. Tie čo nekoja, ani tie čo majú dvojročné deti zavesené na cecku 😉 Každá mama ktorá robí pre svoje dieťa to najlepšie čo vie, je dobrá mama.
@lubi051 myslím že všetky nedojciace mamy týmto prešli, prídeš do fázy, keď ti to bude jedno. Pretože jednak je to hakliva téma, ktorú ak niekto začne ľahko sa druhej osoby dotkne.... Je to čistoo súkromná vec, vôbec sa napr mne nepáči ak sa na toto vôbec niekto niekde pýta, ako čo koho do toho, detto nemusím ak mi hocijaká mamička predvedie dojčenie a aká je top ( nič v zlom). A v konečnom dôsledku príde človek na to, že ani tie ospevovane čarovné účinky to na každé dieťa nemá, že vôbec dojčenie neznamená väčšie puto, ani to že by mama bola neschopná alebo nebodaj svoje dieťa nelubila, aby sa "obetovala" a trapila
@ave17 a keby dojcila 2 mesacne mimino to uz by ti nevadilo? Cize vadi len to, ze dojci 2 rocneho velkaca? Boze zeny...lebo podla tejto teorie by teda matky malych deti nemali nikam chodit aby nahodou nemuseli dojcit na verejnosti aby nejake puritanky neboli poburene z holeho prsa....
Ja mám dve deti, prvé som skúšala dojčiť 2 týždne a dieťa stále chudlo, revali sme obidve, skúšala všelijaké dostupné metódy a aj tak sa kojenie nerozbehlo.
Syna sa mi podarilo dojčiť s božou pomocou 3 mesiace, posledný mesiac už s dokrmovanim.
Dnes sú už obaja v puberte, zdraví a v pohode. Aj vzťah mame fajn. A nič si nevyčítam, skúšala som, nešlo a predsa nenechám umrieť babo od hladu.