Aké je to byť na JIS a aro?

Bola som ako pacient aj ako rodič keď operovali vtedy 3r. dcérku. Na nič desivé si nespomínam.

Na jis je to pre mňa už normálne, len je tam väčší ruch od prístrojov, malo súkromia ale viac starostlivosti.
Na ARO kým som bola v bezvedomí som to nevnímala, po 24 hodinách už nažive ma dali naspäť na Jis. Desivé to nebolo, desivé boli myšlienky, že som tu už nemusela byť😔

No asi záleží od stavu.
Pípanie prístrojov nie je nič príjemne. Ale dá sa to prežiť

Dcera bola po odstraneni nadoru na mozgu. Bola tlmena liekmi, vela spala. Navstevy boli velmi obmedzene, tusim hodina doobeda a hodina poobede.
Je tam niekolko posteli (tusim 4-6...?) a oproti nim pult so sestrickami, ktore deti stale monitorovali.
Nemala som pocit, ze by dcera bola prave z jis-ky a ARO traumatizovana, prave naopak bola tam pokojna atmosfera...
Ona bola na tom velmi zle psychicky celkovo z toho vsetkeho, medzi MR, na ktorej jej zistili nador na mozgu, s cim absolutne nikto neratal, ani len neurologicka a operaciou nepresli ani tri tyzdne, bol to obrovsky sok pre nas vsetkych a to, ze som tam nemohla byt s nou, ju dorazilo uz uplne. Velmi dlho sme sa z toho vsetkeho spamatavali ja aj ona a ovplyvnilo to celu rodinu.
No vdaka Bohu sme to zvladli a uz je dobre...

Prvy den som tam prespala pod liekmi komplet cely, druhy bola omamena. Pamatam si hodiny na stene. Mala som pocit, ze ten cas uplne skace dopredu. Vzdy som medzitym bola akosi pri vedomi, ale mimo. Treti den uz v pohode, tak ma doobeda odstahovali na oddelenie.

Nic desive tam nebolo. Len ruch, pipanie pristrojov. Ale nic znepokojujuce, ziadna zla neprijemna temna atmosfera, alebo take daco. Nic take.

tak ja ani nerozoznám ARO od Jisky....🙄

Nie je to desivé, JISka cca 6 pacientov, je tam viacej prístrojov ako na oddelení, troska menej súkromia keďže nie sú 1-2pacienti na izbe ale povedzme 3-4 v jednej miestnosti, záleží ako je Dana Jis riešená, poskytuje sa vyššia a intenzívnejšia starostlivosť, ARO je riešené väčšinou tzv.otvorenými boxami okolo 10 pacientov, väčšinou na jednu sestru tu pripadajú 1-2 pacienti, sestra sa teda venuje výlučne tebe alebo teda ešte jednému pacientovi, vysoká vybavenosť prístrojov, poriadny drobnohľad a keď je nejaký akútny stav tak to teda poznať (akútny príjem po nehode, resuscitácia a pod.) 🙂

Bola som na JIS,jeden a pol dna, po operácii štítnej žľazy. Je to v podstate oddelenie ako každé ine (v zmysle posteľ, stolík atď 😊) len ťa častejšie sledujú, chodia k tebe, merajú ti vitálne funkcie, možno si na monitore. Možno si v posteli s bocnicou, kvôli bezpečnosti, napríklad ja som ich mala, kým som nebola úplne prebrata po narkóze. Potom mi dali jednu preč, aby sa sestričke ľahšie mi pomohlo posadiť sa, presunúť na posteli. Je tam viac sestier na menej pacientov, ja som bola na 6 lôžkovej izbe a boli tam 2 sestry len na túto izbu. No aktuálne v ten deň som bola jedinou pacientkou.

Podla toho, o co ide.
Najdesivejsie je to po prebrati z umeleho spanku, pacient je dezorientovany, ma paranoje, mysli si ze mu ublizuju, mnohi volaju policiu.
Tiez nie je bohvieco sa napríklad dusit na ARO, ked si pri vedomi a vidis ako vsetci lietaju okolo teba a tebe je stale naprd.
Najlahsie je lezat tam intubovany v bezvedomi, vtedy nic nevies, az ked sa preberies, spominas si bud na zazitky z "druhej strany"...
Dost neprijemne bolo lezat tam za covidu, ked kazdu chvilku niekto zomrel a stale jazdili s vozikom s mrtvymi telami do vytahu.
Aj tie debatky personalu niekedy stoja za to, pacienti ich mozu vnimat a pamatat si.
A tak...chystas sa tam lezat?