Ako sa vyrovnať s odsúdením kvôli psychickej chorobe?
Ahojte, chcem sa opýtať ako to riešiť keď človeka odsúdia kvôli psychickej chorobe. Ako mám takto známych ale predsa sa cítim trochu izolované a ty ľudia predsa na to ináč pozerajú
Čítala som PDF knihu o schyzofrenii a veľa mi to napovedalo. Teda aj keď som v podstate už na tom dobre. Nemôžem povedať že je to na 100%. Ako mnohí máme nejaké zdravotné a iné starosti. A preto ma to zaujíma rada by som aj takto pomohla ľuďom z podobnimy problémami aspoň si trochu poradíme a podporíme sa.
Podla mna to vela ludi nepochopi kym nieco podobne nezazije. Ja som po velmi silne stresovych udalostiach a potom velkej traume dostala postraumaticky syndrom a spustili sa mi uzkosti.
Nikdy v zivote by som nepovedala, ze sa to stane mne a ake je to realne hrozne ked sa clovek zrazu boji ist von z domu. Navsteva psychiatra bola pre mna novinka a branie ad som tiez tazsie prijmala, kedze vsetci z okolia mi presne hovorili ze to je len v hlave a prekonaj sa atd…dolezite je si to priznat a pracovat natom sam alebo aj s pomocou psychologa/psychiatra/liekov
No ono treba to dodržovať myslím tú liečbu aj popri liekoch sa da chudnuť a cvičit ja som to celkom zvládla aj zvládam a to som mylsela že je somnou koniec ale to som netušila že sa s tohoto tak dobre celkom dostanem. Mna podporuje môj muž je mi velkou oporou a aj deti.
Chcela by som pomáhať takýmto ľudom vlastne to je tiež môj úmysel založenia tejto diskusie. Ale ľudia si môžu pomáhať aj navzájom a byť si na blýzku. Preto aj diskusia môžu si tu ľudia poradiť a podporiť sa aj z vlastných dobrých aj zlých skúseností. Niečo také aj uvažujem spraviť... zakladám si blog! na túto tému.
Ešte neviem ako to bude vyzerať a ako to všetko dopadne ale keď bude hotový dám si sem link ak by mal niekto o to záujem nechám si aj rada poradiť.
Najdôležitejšie je prijať svoju diagnózu a snažiť sa pochopiť problém, že prečo sa udialo niečo zle. Som dokonale zorientovaný, čo sa týka toho a tak problémy sú už teraz aj pri tejto ťažkej diagnóze už len skutočne maličké. Osobne mám paranoidnú schizofréniu dosť ťažkú formu a prijal som tú svoju kamarátku. Pracujem intenzívne na tom, aby bolo to lepšie a lepšie. Hoci sú aj horšie dní bohužiaľ, ale ja mám väčšinu z roka výborných dní. Tak 360 dní v roku je vynikajúcich, zhruba 5 dní nechávam na neočakávané vecí. Len u mňa nie je to na platené zamestnanie. Nesmiem cítiť žiaden stres ani tlak, čo pri platenej robote nie je možné, lebo to mi škodí dosť. Tak píšem aspoň ako dobrovoľník šachové články pre jednu komunitu. Som celkom aktívny a často prispievam svojim tempom 2-3 články za týždeň, ako som sľúbil v pohode dám. Dnes už píšem oveľa viac, ako som sľúbil. Hoci mám niekedy obavy, že čo s nápadmi. Raz môžu dojsť hlavne, keď tých článkov bolo už vyše 300, čo je slušné číslo 🙂 Toto sa mi veľmi páči. Každý týždeň sa niekam posuniem a dostávam od známych aj spätné väzby. Vraj nikdy som nebol taký skvelý, ako som teraz. Vraj úplne vyrovnaný, uvoľnený a spokojný. Ľudia cítia to akosi :D Hlavne z úplného dna som sa dostal vďaka svojej povahe na úplný vrchol. V súčasnosti sa cítim oveľa lepšie, ako keď som bol 3-4 roky pred chorobou. Už asi vtedy bolo niečo zle. Bohužiaľ štúdium odpálilo mi mozog a dokončila to jedna smolná situácia, keď som zlomil si nohu a mal som veľmi ťažkú rehabilitáciu asi 12 dňovú rehabilitáciu. Tú som zvládol, ale hneď keď som prišiel domov z nej tak ma položilo to.
Niekedy je ale fajn aj keď si niekde takto popíšem cez internet to nieje vidno kto som no v uvodzovkách " niekotrý to aj tak zistia si myslím ale keď chcu odborníci a taký v pozadí čo sa o to starajú. Ale tak niekedy nieje na škodu si z niekym o tom popísať aspon ked to trochu pomôže. Aspoň vo vnútri. Horšie je keď ta aj rodina odsúdi. To je horšie. Ktorá o tom vie. Ale tak zakladnu rodinu mam svoju muža a deti. Ale tak prežívam určité aj tažšie obdobie to je tiež pravda. Ale nieje to len kvôli chorobe. To je tiež pravda ale ani neviem prečo a stalo sa mi toho velmi moc. Preto som aj obozretná ale niekedy je dobre sa vyrozprávať aspoň takto.
Od malička to bol boj, aj naši sa hádavali a nebolo to príjemné a kto má tiež tažší život vie to pochopiť. Zrejme aj ten stres z dectva aj keď sa mi to prejavilo až v dospelosti mi spôsobilo toto. Iné su vlohy ale svoje spraví aj stres.
Občas rada pred spomienkami unikám a dosť mam rada hudbu, a pobyt v prírode a terajšia rodina ktorú mám moc rada. A inač koniec koncov aspon som pochopila kto priateľstvo somnou myslí úprimne a kto nie, kto len ohovára. Ale už som tak zosilnela že si s toho nič už nerobím. Niekedy ma len mrzí tá zrada mnohých blýzkych ľudí. Dnes su ľudia krutý hned odsudia. Ale vidia len seba a nepozeraju že aj mna to môže boliet myslia si že ja to neviem a necítim. Ale tých ľudí ktorých mam okolo a su pri mne si moc vážim. Radšej jeden priatel ako 1000 falošních. Ja som za to.
@mimik80 Vieš čo je Velký problém v tomto svete že pre nás sú vždy všetci ostatní podstatnejšie ako my, keby sa toto zmenilo že by sme najskôr milovali seba, potom by sme dokázali milovať aj druhých... keby sme dopriali sebe odpočinok pokoj a všetko čo potrebujeme Mali by sme energiu aj pre druhých.. Takže skús aj nad tým porozmýšľať a nebáť sa mať rada samu seba a zastať si samu seba... lebo to je tiež ďalšia vec ktorá nás ubíja, keď musíme druhým povedať ano ale pritom vnútorne cítime že „nie... A tým trpíme mnohý... potom keď dokážeme toto, dokážeme pochopiť aj druhého, keď nám povie nie a rešpektovať jeho rozhodnutie a prijať ho normálne s láskou a s pokojom... Tieto ťažké životné chvíle nás majú naučiť to aby sme zistili kto sme a že náš život nie je len fyzicky život tu na Zemi ale duchovny a smerujeme k svojmu nebeskému otcovi nato na tomto svete Aj máme prísť....
@derdia áno a ja mám trochu taký názor že niekedy aj keď sa človek snaží mnohé veci vijdu na navnivoč nadarmo. Takže tak. A každý máme tie problémy trochu inakšie. Ja sa vždy si snažím z každým vychádzať dobre ale niekedy neviem čo sa pokazí a kde robím chybu. Asi sa moc snažím byť dobrá. A mnohí ľudia to nechápu že dokážem druhým odpustiť. Ja som aj veriaca. Ale nechcem o tomto písať skrátka snažím sa ako sa dá. Ale v podstate nieje to až také zlé poviem na rovinu len niekedy teda dosť vidím v mojom okolí skôr také neprijatie. A som práveže uvedomelá dosť a viem sa takto rozhodovať zdravo.
@derdia ale ešte mám ten problém že neviem ani ako zarobiť trochu viac pracujem len na 5 hodín, nočné a nejaké náročné šichty nemôžem a invalidný mi nedajú. Mám dve väčšie deti a muža ale máme malí príjem. A stoho nám to koľkokrát nevychádza a musíme si niekedy aj požičiavať. No a neviem toto vyriešiť. Je to taký zlý kolotoč. Aj to dosť robí problémy na psychiku hneď ma človek lepšiu náladu keď niečo zarobí.
@derdia väčšinou som videla opatrovanie ľudí aj nočné malo v mojom okolí je toho. A sme v podnájme v garzonke. A asi 1000ku máme dokopy to je v dnešnej dobe malo no možno vyše ale o malinko. Lebo aj muž má trochu zdrav. problémy a nemôže moc zvláštnu prácu. Ale uvažujeme aj niečo vlastné začať zarábať. Vlastné podnikanie len kde začať. Musí to byť dobrý nápad.
Ja som v podstate začínala od začiatku. Dozvedieť sa že mám takú chorobou bolo moc ťažké. Tiež som mala tie symptómy ako majú ľudia z schysofreniou. Asi od roku 2012 sa z toho dostávam pomalých krokoch. Či nejakou prácou alebo nejakým hoby som si zamestnávala myseľ. Maľovaním, háčkovanie, vyšívanie, písanie básní tomuto všetkému som sa venovala. A nakoniec aj športu a zdravému životnému štýlu a samozrejme rodine. Na začiatku som vážila 82kg čož je pre mňa moc keď meriame 185cm. Dnes je to už 72kg. A cvičím Pilates yoga my neučarovala. Mám radšej Pilates.