Ako zvládnuť starostlivosť o dieťa, keď mám popôrodnú depresiu?
Ako ste zvládli starostlivosť o dieťa s popôrodnou depresiou? Patrí k popôrodnym depresiám aj pocit, že to dieťa vôbec nechcem? Prejde to?
@anonym_autor urcite treba vyhľadať pomoc povedz mužovi rodine o svojich pocitoch
A hlavne treba ísť k lekárovi
Nemôžeš za to nevieš to ovplyvniť a treba to určite riešiť a všetko bude v poriadku 🩷 uvidíš to dieťatko si ta získa môžu za to hormóny
Ale určite sa s tým netráp prosim sama
musis vyhladst odbornu pomoc same to neprejde
@anonym_autor Asi závisí aj od toho akú ťažkú popôrodnú depresiu máš. Ja som si uvedomila, že pri prvom niečo nebolo v poriadku, až keď sa mi narodilo druhé dieťa. Z prvého dieťaťa som sa netešila aj keď bolo plánované dlho. Mala som pocit ,že sa oň musím starať ,lebo veď je to moje dieťa ,ale nechcela som. Nemala som tam cit. Akoby to bola cudzia osoba. Bola som nervózna z každého plaču, nechcela som k nemu vstávať, kričala som na neho ( prečo zas plače), raz som ním zatriasla nech už prestane plakať,lebo ho hodím o zem. Celé moje dni sa točili okolo toho ,že som čakala ,kedy príde muž z roboty a vezme si ho. Ten bol nervózny ,že ho má stále. Malý mal ťažké noci , bol hodiny hore každú noc. Bolo to zúfalstvo. Muž chodil domov každý deň okolo 17-18h a víkendy bol doma. Bol s malým veľa a vďaka tomu sme to nejako zvládli. Boli sme sami v zahraničí bez pomoci okolia a ja som nechápala prečo iné matky to materstvo tak ťažko neberú. Naše manželstvo to,ale pochovalo. Otehotnela som po roku zas nečakane. A veľmi ťažko som brala druhé tehotenstvo, nechcela som druhé dieťa, muž chcel. Preplakala som celé tehotenstvo. Keď sa narodilo bolo to úplne iné. Tam sa to niekedy zlomilo. Doteraz si to neviem odpustiť. Keď vieš ,že niečo nie je ok, choď k lekárovi. Je to najlepšie pre teba,tvoje dieťa a tvoju rodinu. Držím ti prsty ❤️
@anonym_autor Asi závisí aj od toho akú ťažkú popôrodnú depresiu máš. Ja som si uvedomila, že pri prvom niečo nebolo v poriadku, až keď sa mi narodilo druhé dieťa. Z prvého dieťaťa som sa netešila aj keď bolo plánované dlho. Mala som pocit ,že sa oň musím starať ,lebo veď je to moje dieťa ,ale nechcela som. Nemala som tam cit. Akoby to bola cudzia osoba. Bola som nervózna z každého plaču, nechcela som k nemu vstávať, kričala som na neho ( prečo zas plače), raz som ním zatriasla nech už prestane plakať,lebo ho hodím o zem. Celé moje dni sa točili okolo toho ,že som čakala ,kedy príde muž z roboty a vezme si ho. Ten bol nervózny ,že ho má stále. Malý mal ťažké noci , bol hodiny hore každú noc. Bolo to zúfalstvo. Muž chodil domov každý deň okolo 17-18h a víkendy bol doma. Bol s malým veľa a vďaka tomu sme to nejako zvládli. Boli sme sami v zahraničí bez pomoci okolia a ja som nechápala prečo iné matky to materstvo tak ťažko neberú. Naše manželstvo to,ale pochovalo. Otehotnela som po roku zas nečakane. A veľmi ťažko som brala druhé tehotenstvo, nechcela som druhé dieťa, muž chcel. Preplakala som celé tehotenstvo. Keď sa narodilo bolo to úplne iné. Tam sa to niekedy zlomilo. Doteraz si to neviem odpustiť. Keď vieš ,že niečo nie je ok, choď k lekárovi. Je to najlepšie pre teba,tvoje dieťa a tvoju rodinu. Držím ti prsty ❤️
@anonym_5f2882 ako keby som to písala ja sama sebe.... tiež žijeme v zahraničí bez rodiny... Tiež už od zúfalstva kričím prečo stále plače, ale že stále.... A to so zatrasenim sa mi stalo už asi 5x, potom mi to je ľúto keď napríklad spí a je ticho, vtedy akoby sa mi vráti čistá myseľ, no potom zas kolotoč... Ja sa už ani nečudujem ženám, keď vidím v novinách, že vyhodili dieťa z okna...pevne verím, že tam nedôjdem, ale chápem to, lebo tam je tak tenká hranica k úplnému zblázneniu..... Šla si k psychológovi alebo tak?
Ja som mala predčasný pôrod a to to celé podľa mňa spustilo, neviem to stále spracovať, že sa mi to stalo a či to nezanechá následky na dieťati..... Hovorila som s jednou psychologickou v nemocnici, ale po tom rozhovore sa cítim ešte horšie, lebo to boli skôr rady typu: musíte sa s tym zmierit, musite byt silna, musite myslieť na dieta.... Bojim sa, ci mi nejaky psycholog vobec pomôž, neviem čo robiť.... Kazde rano si povirm, skusim to odznova, citit sa normálne, ale každý deň padnem do tých istých pocitov.....
mne velmi pomohli lieky a pomyslenie ze nebudem casom spominat na ako som sa zosypala ale budem hrda na to ako som to vsetko zvladla...city k dietatku pridu postupne ked poriesisi pokles dopaminu a serotoninu v mozgu...je to cisto o tom ze vplyvom hormonov ti velmi poklesol hormon stastia a preto sa citis ako sa citis....zaklad je ukoncit laktaciu...a smer lekar... to vsetko prejde s pomocou kohokolvek...kludne aj susedov ak sa da...manzel to je jasne ten musi pomahat tiez...inak to nejde....
Samé to neprejde, ale ani lieky nemusíš brať. Vlastná skúsenosť.
láskavo si so svojim dieťaťom netras! Keď mu nechceš poškodiť mozog ! A láskavo sa k dieťaťu postáv zodpovedne keď si ho chcela !sak príď nato prečo stále plače -asi ho boli brucho .kup si dačo na ukľudnenie a uvedom sa že to malé stvorenie za tvoje stavy nemôže !Tiež som rodila predčasne v 24 tt .mala 500g .na 3x umierala a mala xy komplikácií čo si nevieš ani predstaviť .mozes byt znechutená ale tá psychologička ma pravdu je to na tebe jak sa budeš správať .zacni sa venovať tomu dieťaťu a nie ľutovať a hneď nebudeš mať čas na svoje pocity
@anonym_5f2882 ako keby som to písala ja sama sebe.... tiež žijeme v zahraničí bez rodiny... Tiež už od zúfalstva kričím prečo stále plače, ale že stále.... A to so zatrasenim sa mi stalo už asi 5x, potom mi to je ľúto keď napríklad spí a je ticho, vtedy akoby sa mi vráti čistá myseľ, no potom zas kolotoč... Ja sa už ani nečudujem ženám, keď vidím v novinách, že vyhodili dieťa z okna...pevne verím, že tam nedôjdem, ale chápem to, lebo tam je tak tenká hranica k úplnému zblázneniu..... Šla si k psychológovi alebo tak?
Ja som mala predčasný pôrod a to to celé podľa mňa spustilo, neviem to stále spracovať, že sa mi to stalo a či to nezanechá následky na dieťati..... Hovorila som s jednou psychologickou v nemocnici, ale po tom rozhovore sa cítim ešte horšie, lebo to boli skôr rady typu: musíte sa s tym zmierit, musite byt silna, musite myslieť na dieta.... Bojim sa, ci mi nejaky psycholog vobec pomôž, neviem čo robiť.... Kazde rano si povirm, skusim to odznova, citit sa normálne, ale každý deň padnem do tých istých pocitov.....
@anonym_autor autorka som zhrozena ze si niekolkokrat zatriasla dietatom. Pracujem v zdravotnictve takze som si zvlast vedoma ze mozes dietatu skutocne a nenavratne ublizit. Urgentne hladaj pomoc pre seba.
@anonym_autor autorka som zhrozena ze si niekolkokrat zatriasla dietatom. Pracujem v zdravotnictve takze som si zvlast vedoma ze mozes dietatu skutocne a nenavratne ublizit. Urgentne hladaj pomoc pre seba.
@anonym_29c8d2 to som nevedela. Bolo by vidieť niečo na sone mozgu ak by to malo dopad? Nebolo to nejaké dlhé trasenie,len ked bol uz neutichajuci plac velmi dlhy tak som rychlejsie akoby triasla rukami chvilu...ja som citala na mk asi teda blby nazor, se ied sa s dieťaťom rychlejsie potrasie na rukach tak vtedy zenam zaberalo to ze prestalo plakať.....dakujem za komentar
láskavo si so svojim dieťaťom netras! Keď mu nechceš poškodiť mozog ! A láskavo sa k dieťaťu postáv zodpovedne keď si ho chcela !sak príď nato prečo stále plače -asi ho boli brucho .kup si dačo na ukľudnenie a uvedom sa že to malé stvorenie za tvoje stavy nemôže !Tiež som rodila predčasne v 24 tt .mala 500g .na 3x umierala a mala xy komplikácií čo si nevieš ani predstaviť .mozes byt znechutená ale tá psychologička ma pravdu je to na tebe jak sa budeš správať .zacni sa venovať tomu dieťaťu a nie ľutovať a hneď nebudeš mať čas na svoje pocity
@barbora854 k tvojmu komentáru ani nemám slov...ak nemas skúsenosti s depresiami tak radsej prosim ta mlc a preskoc diskusiu.....odsudzovanie nepotrebujem, mame za sebou 3 operacie, po jednej sme skoro prisli o koncatinu, takže mi tu nepis hluposti
@anonym_autor autorka som zhrozena ze si niekolkokrat zatriasla dietatom. Pracujem v zdravotnictve takze som si zvlast vedoma ze mozes dietatu skutocne a nenavratne ublizit. Urgentne hladaj pomoc pre seba.
@anonym_29c8d2 teraz čítam o tom trasenom syndróme, som sa nalakala a teda nie, ja som zle pochopila zatrasenie dietatom,to som nerobila, co sa povazuje za trasenie...ja som skor myslela kratke rychle hojdanie na rukach ako zmenu pohybov kde hlava bola vzdy fixovana
@barbora854 k tvojmu komentáru ani nemám slov...ak nemas skúsenosti s depresiami tak radsej prosim ta mlc a preskoc diskusiu.....odsudzovanie nepotrebujem, mame za sebou 3 operacie, po jednej sme skoro prisli o koncatinu, takže mi tu nepis hluposti
@anonym_autor my máme za sebou päť operácii a?pisem hlúposti?nooooo keď myslíš
@anonym_autor my máme za sebou päť operácii a?pisem hlúposti?nooooo keď myslíš
@barbora854 to je mi veľmi ľúto, tak sama vieš akými hroznými vecami si žena prechádza a ako to vie byť na psychiku veľa, ty to zjavne celé zvládaš lepšie, ja nie, ja by som sa najradšej odstrelila...tak potom sa dajú aj inak voliť slová.... A nie, bruchom to nie je..a nie ja sa neľutujem, ja sa neznasam a neviem ako dalej ako z tihto von
Samé to neprejde, ale ani lieky nemusíš brať. Vlastná skúsenosť.
@lucia13022023 a čo vám pomohlo?
@lucia13022023 a čo vám pomohlo?
@anonym_autor terapeut. Veľa veľa sedení, rozprávanie sa o svojich pocit, muž, pomoc od rodiny, dobre zdravotné výsledky... Veľa veci dokopy.
Moja forma ppp nebola taká, že by som dieťaťu niekedy ublížila, skôr som sa extrémne bála, bola som extrémne úzkostliva, pol roka som k nemu nepustala ľudí.. Nenávidela som sa, veľmi som ľutovala malého co za monštrum je jeho matka.
Bolo to veľmi veľmi ťažké obdobie, a som rada, že je za mnou.
Určite by som dala šancu inej psychologicke, možno aj psychiatricke. Si mama, urob všetko pre to, aby si bola mamou akou chceš byť. Vyhľadaj pomoc, nebuď na to sama.
A to, čo ti písala ta ženská si nevšímaj. Sú určite zeny, ktoré musia za každú cenu potopiť druhu, ktoré vyslovene žijú z toho, že môžu bodat do otvorených rán. Neviem si predstaviť, čo by mi muselo byt aby som toto napísala zúfalej žene.
@anonym_autor ahoj,zvládla som starostlivosť ani neviem ako 😖mechanicky,rutina,z donútenia,s odporom.Len fungoval pud,že musím.A nie o jedno.Preživala som len deň za dňom,bol to čistý hnus....dlho som ani len netušila,že to čo zažívam je to.Je to ako hniloba ,ktorá sa potichu objaví a človeka požiera,🥺.Spätne nechápem ako som to vôbec žila ...😫.Určite vyhľadaj pomoc .Poznám to zúfalstvo pri deťoch,ten hnev.a nízky prah nervového vypätia....pomohli až lieky ...nečakaj🙏.Vyhľadaj pomoc čo najskôr.A to trasenie dieťaťa.....viem čo si tým chcela povedať.Urcite by si mu vedome nechcela ublížiť....jednoducho tá choroba človeka zvalcuje v tej chvíli......ale ak lieky sadnú a začnú pracovať ako majú tak toto zmizne....uvidíš,bude ti lepšie.🍀
@anonym_autor ahoj,zvládla som starostlivosť ani neviem ako 😖mechanicky,rutina,z donútenia,s odporom.Len fungoval pud,že musím.A nie o jedno.Preživala som len deň za dňom,bol to čistý hnus....dlho som ani len netušila,že to čo zažívam je to.Je to ako hniloba ,ktorá sa potichu objaví a človeka požiera,🥺.Spätne nechápem ako som to vôbec žila ...😫.Určite vyhľadaj pomoc .Poznám to zúfalstvo pri deťoch,ten hnev.a nízky prah nervového vypätia....pomohli až lieky ...nečakaj🙏.Vyhľadaj pomoc čo najskôr.A to trasenie dieťaťa.....viem čo si tým chcela povedať.Urcite by si mu vedome nechcela ublížiť....jednoducho tá choroba človeka zvalcuje v tej chvíli......ale ak lieky sadnú a začnú pracovať ako majú tak toto zmizne....uvidíš,bude ti lepšie.🍀
@leonakr ďakujem 😥 ja naozaj chcem byť dobrou mamou, ale neviem tie pocity ovládať. rozmyslam ze prejdeme plne na umelé mlieko, lebo ja len odsavam mlieko 9x denne a furt malo,pokryje to ledva polku jedenia, mozno sa mi aj potom z casti ulavi...
@lucia13022023 ked ja mam neustaly strach co bude, ze uz teraz vsetko na hovno zacalo a tiez som uzkostliva,najskor som sa sla zblaznit aby sa nic babu nestalo a teraz posledne dni, tyzdne sa objavili tieto pocity a teda sa to zhorsilo....dakujem za tvoje slova
@leonakr ďakujem 😥 ja naozaj chcem byť dobrou mamou, ale neviem tie pocity ovládať. rozmyslam ze prejdeme plne na umelé mlieko, lebo ja len odsavam mlieko 9x denne a furt malo,pokryje to ledva polku jedenia, mozno sa mi aj potom z casti ulavi...
@lucia13022023 ked ja mam neustaly strach co bude, ze uz teraz vsetko na hovno zacalo a tiez som uzkostliva,najskor som sa sla zblaznit aby sa nic babu nestalo a teraz posledne dni, tyzdne sa objavili tieto pocity a teda sa to zhorsilo....dakujem za tvoje slova
@anonym_autor aj to je možnosť 🙂.Malému sa nič nestane ak bude na umelom mlieku....ak to odsávanie ťa ničí,ja som s kojením pri prvom nemala problém....ale ako potom prišla depresia,pri druhom bolo kojenie čistý horor😖ani to nešlo.... jednoducho nič.Pozri,daj si ciele ...🙂.Ak ty budeš v pohode aj malé bude v pohode 🙂.Nájdi si psychiatra a psychológa.....naozaj prosím nenechaj to tak,že ešte nie som tak zle ,ešte vydržím.....keby mne vtedy ťuklo skôr,alebo aspoň niekto naznačil,alebo aspoň keby som mala vôbec chrobáka v hlave ...ale ja som absolútne nemala poňatia čo sa so mnou deje.Nič🫣😫.Určite by som šla skôr k lekárovi.Ja som sa trápila dlho,predlho,musela som tak hlboko spadnúť,fyzicky aj psychicky aby ma vôbec posvietili,že čo sa to so mnou deje.....nenechaj to zájsť až tak ďaleko.Ja sa z toho dostávam už dosť dlho.A čím skôr to podchytíš tým skôr z toho vyjdes aj von.
@anonym_autor aj to je možnosť 🙂.Malému sa nič nestane ak bude na umelom mlieku....ak to odsávanie ťa ničí,ja som s kojením pri prvom nemala problém....ale ako potom prišla depresia,pri druhom bolo kojenie čistý horor😖ani to nešlo.... jednoducho nič.Pozri,daj si ciele ...🙂.Ak ty budeš v pohode aj malé bude v pohode 🙂.Nájdi si psychiatra a psychológa.....naozaj prosím nenechaj to tak,že ešte nie som tak zle ,ešte vydržím.....keby mne vtedy ťuklo skôr,alebo aspoň niekto naznačil,alebo aspoň keby som mala vôbec chrobáka v hlave ...ale ja som absolútne nemala poňatia čo sa so mnou deje.Nič🫣😫.Určite by som šla skôr k lekárovi.Ja som sa trápila dlho,predlho,musela som tak hlboko spadnúť,fyzicky aj psychicky aby ma vôbec posvietili,že čo sa to so mnou deje.....nenechaj to zájsť až tak ďaleko.Ja sa z toho dostávam už dosť dlho.A čím skôr to podchytíš tým skôr z toho vyjdes aj von.
@leonakr ďakujem, hned v pondelok to idem bezodkladne riešiť
@anonym_autor ak niečo,pokojne píš.....🙂držím palce .Verím,že sa to časom zmení a bude ti opäť fajn🙂🍀
@leonakr ďakujem, naozaj veľmi
@anonym_autor to co prežívaš je hrozne..toez som si to zažila..ale mala som podporu rodiny a to ty nemáš keďže si v zahraničí. Mňa úplne najviac zachránilo keď som prestala odsavat a začala dávať umelé.. to by som na tvojom mieste spravila už hneď zajtra ráno.. proste daj umelé a hotovo.. uľaví sa ti o 50%..pretože babo veľa plače levo je možno hladné, možno preto lebo si ty niečo zjedla a jemu to v mlieku vadi..s umelým budete v pohode a nijak mu tým neublizis..kúp si nejaké voľnopredajné lieky na stres alebo na uvoľnenie zajtra v lekárni, také aby si od nich nespala, na to sa spýtaj.. alebo magnézium.. neboj sa, všetko bude v poriadku! ❤️ niesi ani netvor, ani zla mama, ani psychopatka. Ľúbiš svoje babo a robíš co môžeš ale hormóny ti robia napriek a preto tie všetky stavy. V pondelok to určite chod riešiť k lekárovi ale dovtedy možno využiješ moje rady. Držím ti velmi palce, niesi v tom sama! ❤️
@anonym_autor ako ste na tom teraz?
@anonym_autor ako ste na tom teraz?
@xeniaaaaa mala som tri návštevy psychologicky, pomohlo mi vyrozprávať sa, neodsudzovala ma za moje pocity a to bol po dlhej dobe velmi dobrý pocit....nikomu som nemohla ani nehovorim o mojich pocitoch doma, ked som to vravela mizovi povedal, ze mu to je zke počúvať, ze to nesmiem hovoriť...mamina preplakala niekoľko dni ked počula o mojich pocitoch, tak som to dusila v sebe a už nikomu nehovorila, aby ma zas niekto neodsúdil (ako aj tu jedna žena), lebo poton som sa cítila uz úplne ako odpad.... To,se som mohla všetko noekomu povedať bez obalu bolo dost uvolnujuce a najmä ma v dobrom prekvapilo, že mi povedala psychologicka, zs keby potom cim sme si presli to citim inak tak to by bolo divne, ževraj to ani neni popôrodna depresia ako taka ale jednoducho bola prezita trauma...mama prišla na týždeň k nám a pomohla mi s dieťaťom, varila, trochu som si vydýchla aj to pomohlo, ze som sa necítila tak sama niekde na dne...zatial sa snažím, su chvile ked po večeroch plačem, neviem ci sa niekedy zmierim s tým predčasným pôrodom, no dieťaťu sa snazim nedat to pocitit uz a hovorit len pozitivne veci, ze som rada, ze je snami a ze dalujem a ze bude mat len zdravy život a podobne...prve dni som mala pocit, ze klamem sama sebe no teraz ma tie vety vyslovene ukludnuju....tak tak zatial....
@xeniaaaaa mala som tri návštevy psychologicky, pomohlo mi vyrozprávať sa, neodsudzovala ma za moje pocity a to bol po dlhej dobe velmi dobrý pocit....nikomu som nemohla ani nehovorim o mojich pocitoch doma, ked som to vravela mizovi povedal, ze mu to je zke počúvať, ze to nesmiem hovoriť...mamina preplakala niekoľko dni ked počula o mojich pocitoch, tak som to dusila v sebe a už nikomu nehovorila, aby ma zas niekto neodsúdil (ako aj tu jedna žena), lebo poton som sa cítila uz úplne ako odpad.... To,se som mohla všetko noekomu povedať bez obalu bolo dost uvolnujuce a najmä ma v dobrom prekvapilo, že mi povedala psychologicka, zs keby potom cim sme si presli to citim inak tak to by bolo divne, ževraj to ani neni popôrodna depresia ako taka ale jednoducho bola prezita trauma...mama prišla na týždeň k nám a pomohla mi s dieťaťom, varila, trochu som si vydýchla aj to pomohlo, ze som sa necítila tak sama niekde na dne...zatial sa snažím, su chvile ked po večeroch plačem, neviem ci sa niekedy zmierim s tým predčasným pôrodom, no dieťaťu sa snazim nedat to pocitit uz a hovorit len pozitivne veci, ze som rada, ze je snami a ze dalujem a ze bude mat len zdravy život a podobne...prve dni som mala pocit, ze klamem sama sebe no teraz ma tie vety vyslovene ukludnuju....tak tak zatial....
@anonym_autor veľmi veľmi ti držím palce moja zlata! ❤️ neboj nič, to dáš aj malinke a o nejaký čas už bude super a takéto depresívne obdobia budú len naozaj vynimocne. Nie vždy je všetko ideálne a také aké chceme aby bolo, ale to je život.. bude dobre, na to pamätaj 🦄❤️
@anonym_autor veľmi veľmi ti držím palce moja zlata! ❤️ neboj nič, to dáš aj malinke a o nejaký čas už bude super a takéto depresívne obdobia budú len naozaj vynimocne. Nie vždy je všetko ideálne a také aké chceme aby bolo, ale to je život.. bude dobre, na to pamätaj 🦄❤️
@sandra49 ďakujem veľmi ♥️
@anonym_autor aj to je možnosť 🙂.Malému sa nič nestane ak bude na umelom mlieku....ak to odsávanie ťa ničí,ja som s kojením pri prvom nemala problém....ale ako potom prišla depresia,pri druhom bolo kojenie čistý horor😖ani to nešlo.... jednoducho nič.Pozri,daj si ciele ...🙂.Ak ty budeš v pohode aj malé bude v pohode 🙂.Nájdi si psychiatra a psychológa.....naozaj prosím nenechaj to tak,že ešte nie som tak zle ,ešte vydržím.....keby mne vtedy ťuklo skôr,alebo aspoň niekto naznačil,alebo aspoň keby som mala vôbec chrobáka v hlave ...ale ja som absolútne nemala poňatia čo sa so mnou deje.Nič🫣😫.Určite by som šla skôr k lekárovi.Ja som sa trápila dlho,predlho,musela som tak hlboko spadnúť,fyzicky aj psychicky aby ma vôbec posvietili,že čo sa to so mnou deje.....nenechaj to zájsť až tak ďaleko.Ja sa z toho dostávam už dosť dlho.A čím skôr to podchytíš tým skôr z toho vyjdes aj von.
@leonakr mozem sa opytat vsetkych mamiciek spatne, co si tym presli bez pomoci, psychologa, ma ten stav nejaky dopad na dieta ked je uz starsie? Dakujem a drzim vsetkym mamkam palce, je to naozaj tazke, cim vsetkym je zena skusana, nielen po fyzickej stranke co sa tyka poridu, sle este aj hormony sa rozhadzu:(
Ahoj, poprosila by som niekoho v rodine o pomoc. Ked nie v rodine, nejaku kamosku. A sla by som k lekarovi. Hovor o tom, ako sa citis, hoci je to neprijemne. Moja kamoska mala tiez a bolo to hrozne pre nu, pre dietatko predpokladam tiez a navyse bola v zahranici. Dceru velmi lubi, ale nepamatam si ako dlho to trvalo. Mala je uz dospela. Velmi drzim palce. Ked chces, napis spravu ❤