Bojím sa, že zomriem
Už dlhšie ma trápia panické ataky. Momentálne ataky nemám ale mám každodennú uzkost. Búšenie srdca, točenie hlavy, potenie, neustále sledovanie sa, kontrolovanie tlaku, pulzu. Neviem prestať. Od rana sa bojím, že zomriem. Keď mám niekam ísť sama, napr. do obchodu tak uz pred odchodom rozmýšľam ako mi príde zle, odpadnem, zomriem načo bude ďalej. Či mi niekto pomôže, zavolá pomoc, či vibec stihnú prísť a podobne veci :( Liečim sa a navštevujem pravidelne psychiatra ale nedokážem presvedčiť svoju hlavu, že je to všetko zo stresu, paniky. Stále sa bojom, že sa mi zastaví stdce, že zrazu prestane bit a bude koniec. Už neviem ako ďalej :(
@luccija brala som sertralin, Serlift, Alventu a cipralex. Nič nesadlo. Ostala som nakoniec na tej alvente 75mg denne a občas neurol
@luccija no aj doma mávam záchvaty, hlavne keď je priateľ dlhšie v práci. Bojím sa občas aj doma
@marianarem práveže nič, deň ako každý iný. Večer som z ničoho nič dostala svoj prvý panicky záchvat, myslela som, že zomriem že je to infarkt. Odvtedy sa to len a len zhoršuje
@vilma7 rozmýšľala som ale to mi tiež psychiater neodporučil, vraj nemá dobre skúsenosti. Čakám na termín u klinického psychológa
@silvusa123 spánok je tiež problém, zaslať viem lebo som už od Táňa unavená ale som hore asi každú hodinu, budím sa na búšenie srdca, že nemôžem dýchať, že odpadávam a podobne :( Autobusom som nebola ani raz za posledné 2 roky, to by som nedala.
@savanna presne celý život sa trápiš, staráš, zveladujes, platíš hypotéky a na konci ti venujú poniektorí hodinu svojho času, na kare sa najedia a napiju a viac po tebe ani 🐕 neštekne...možno takí traja na dusicky ti kúpia umelý kvet z Poľska 😁 a pozostalí sa naťahujú o tvoje majetky,či osobne veci....čiže na cestu dostaneš to čo si práve zjedol, oblečenie do ktorého sa zmestis, štyri dosky, kubík hliny a 2 m2 obecného pozemku ( za ktorý musíš aj po smrti platiť - ani smrť nie je zadarmo ) 😁
Ahoj, nedávno som si prešla tým istým ....
Chápem ťa úplne do bodky. ..
Tiež som nemohla byť sama doma....atď.
Ale pravda je že pokiaľ ti nedvojde že je to choroba a nie infarkt nič a u teba nezmení
Ahoj, momentálne si prechádzam tým istým u mňa to začalo tak že som si našiel hrčky na bruchu a hneď som začal stresovať že sú to nejaké nadory a veci podobné následne po nájdení som mal také paniky že o 4 dni ma vyplo a to je stav trvá až dodnes. Hnacky, uzskosti a neskutočná únava ( chorobná), nespavosť, nevedel som nič zjesť, schudol som 17 kíl za 8 týždňov, úplne má to vyradilo zo života a som stále na PN a nemám silu vôbec. Ja som po mesiaci ale navštívil psychiatra nech mi dá tabletky na serotonin. Zabrali a psychicky som natom lepšie. No únava pretrváva stále. Som z toho na hlavu ale už to filtrujem. Ten stres mi spôsobil zápal žalúdku a erózie ( nábeh na vredy). Podobne ako ty som si kontroloval tep a tlak každú chvíľku. Po prvom ataku ktorý som mal som prestal s kontrolovanim na odporúčanie lekára. Nič tým nezískaš keď sa budeš kontrolovať len stratíš. Viem že je to ťažké sám som tomu čelil. Takou kontrolou si len škodíš i keď pocit neistoty tá vnútorne ničí. Keby čokoľvek potrebuješ nápis mi. Papa
Ahoj, ja som si prešla a ešte stále prežívam to isté a to s 2detmi 🙈 začiatky boli pre mňa hrozne, stále sledovanie sa, meranie si pulzu, tlaku, bála som sa aj postaviť z postele, že sa mi zastaví srdce. O ceste autom, že by som mala šoférovať ani nevravim, vždy mi strpli ruky, nohy, otras. Pórom mi zistili, že mám aj hyperventilacnu tetaniu. Ponorila som sa do tej mojej,, choroby,, a žila s nou. Bolo to hrozné obdobie. Bola som na fb aj na stránkach, kde mali ľudia rovnaké príznaky a problémy, a vieš čo ti poviem? Ze mi to robilo ešte horšie, a ešte viac som sa do toho ponarala. Nakoniec som si jedného dňa povedala dosť. Spýtala sa sama seba, či chcem svoj život žiť, alebo prežiť. Ze tu chcem byť pre svoje deti, ktoré ma potrebujú. Zo skupín som sa odstránila. Prestala som si merať tlak a pulz, fakt len keď mi bolo najhoršie. Začala som sa zamestnávať, zamestnávať si hlavu,chodiť viac von s deťmi, hýbať sa. Poviem ti bolo to ťažké. Ale prekonala som sa a ono to išlo. Teraz chvalabohu už dokážem aj sama šoférovať. Dokážem byt sama doma. Keď to na mňa aj príde, predýcham si, poviem si, že nič sa nedeje, že toto už poznám 2roky, a za tie 2roky by som musela byt mŕtva už neviem koľko krát 🙈😂teraz konečne nastupujem už aj do prace z rodičovskej, tak dúfam, že to vymizne už úplne. To ze si doma zavretá, robíš najhoršie čo môžeš, a len si viac ubližujes. Viem o com hovorím, skus sa prekonať. Tiež som už rozmýšľala vtedy nad liekmi, ale nechcela som ich, a chvalabohu som to dala bez nich. A na neurol a lexaurin a podobne smakocinky pozor, sú vysoko návykové. Zvys dávky magnézia, veľa vody pi. Tiež navštevujem psychologicku, nieje to hanba. A ak ti môžem odporučiť skupinu na fb, ktorá mne veľmi pomohla, administrátorka stránky mi poslala preloženu knižku od anglickej psychologicky, kde pekne vysvetľuje prečo sa to deje a co sa deje s tvojim telom ked máš tieto ataky. Prečo máš rýchly pulz a tak ďalej, je to tam podrobné rozpísané pre pochopenie. To mi veľmi pomohlo, aby som si uvedomila, že vlastne,, nič mi nieje,, a neumieram.A potom ešte dychové cvičenia. Drz sa, neboj zvládneš to 🙏✊ak budeš chcieť tu skupinku, kľudne napíš
Ak chceš kľudne mi napis súkromnú správu
Ak chces, kľudne mi napíš spravu, som na tom podobne
Ahoj, ja som si prešla a ešte stále prežívam to isté a to s 2detmi 🙈 začiatky boli pre mňa hrozne, stále sledovanie sa, meranie si pulzu, tlaku, bála som sa aj postaviť z postele, že sa mi zastaví srdce. O ceste autom, že by som mala šoférovať ani nevravim, vždy mi strpli ruky, nohy, otras. Pórom mi zistili, že mám aj hyperventilacnu tetaniu. Ponorila som sa do tej mojej,, choroby,, a žila s nou. Bolo to hrozné obdobie. Bola som na fb aj na stránkach, kde mali ľudia rovnaké príznaky a problémy, a vieš čo ti poviem? Ze mi to robilo ešte horšie, a ešte viac som sa do toho ponarala. Nakoniec som si jedného dňa povedala dosť. Spýtala sa sama seba, či chcem svoj život žiť, alebo prežiť. Ze tu chcem byť pre svoje deti, ktoré ma potrebujú. Zo skupín som sa odstránila. Prestala som si merať tlak a pulz, fakt len keď mi bolo najhoršie. Začala som sa zamestnávať, zamestnávať si hlavu,chodiť viac von s deťmi, hýbať sa. Poviem ti bolo to ťažké. Ale prekonala som sa a ono to išlo. Teraz chvalabohu už dokážem aj sama šoférovať. Dokážem byt sama doma. Keď to na mňa aj príde, predýcham si, poviem si, že nič sa nedeje, že toto už poznám 2roky, a za tie 2roky by som musela byt mŕtva už neviem koľko krát 🙈😂teraz konečne nastupujem už aj do prace z rodičovskej, tak dúfam, že to vymizne už úplne. To ze si doma zavretá, robíš najhoršie čo môžeš, a len si viac ubližujes. Viem o com hovorím, skus sa prekonať. Tiež som už rozmýšľala vtedy nad liekmi, ale nechcela som ich, a chvalabohu som to dala bez nich. A na neurol a lexaurin a podobne smakocinky pozor, sú vysoko návykové. Zvys dávky magnézia, veľa vody pi. Tiež navštevujem psychologicku, nieje to hanba. A ak ti môžem odporučiť skupinu na fb, ktorá mne veľmi pomohla, administrátorka stránky mi poslala preloženu knižku od anglickej psychologicky, kde pekne vysvetľuje prečo sa to deje a co sa deje s tvojim telom ked máš tieto ataky. Prečo máš rýchly pulz a tak ďalej, je to tam podrobné rozpísané pre pochopenie. To mi veľmi pomohlo, aby som si uvedomila, že vlastne,, nič mi nieje,, a neumieram.A potom ešte dychové cvičenia. Drz sa, neboj zvládneš to 🙏✊ak budeš chcieť tu skupinku, kľudne napíš
@andrea2118 mohla by som si prečítať tú knihu
Ahoj. Vieš mi prosím napísať súkromnú správu ? Ďakujem