Depresia - môj príbeh

Ahojte, je tu vela prispevkov s depresiou, tak pridam aj ja. Len tak, aby som sa vyrozpravala. Bude to asi strasne dlhe, tak sa ospravedlnujem. Mam 30 rokov, dve krasne zdrave deticky, uzasneho muza, mame krasny dom, dalo by sa povedat, ze mi nic nechyba. Minuly rok v lete sa nam narodila druha dcerka, bola dobrucka, prva dcerka zacala v septembri chodit do skolky. Do decembra bolo vsetko OK, aj ked som toho mala niekdedy dost,lebo muz chodi dost neskoro z roboty, tak som skoro cely den na obidve deti sama. Ale hned ked pride z roboty, venuje sa im, malu v pohode prebali, nakrmi, vie sa pekne postarat. Okolo decembra minuleho roku, som akosi nadranom nemohla spavat, bud sa aj mala budila, alebo proste som uz len cakala kedy zazvoni budik,aby som nezaspala,aby som starsiu dceru poobliekala a zaniesla do skolky. Musim vzdy zobudit a poobliekat aj mladsiu,lebo musim bravat aj ju, nema kto s nou zatial byt. Ako som sa zacala budit, tak hned ako manzel zavrel za sebou dvere do prace,na mna prisla zimnica, ktora sa striedala s navalmi horucavy a hned ma aj prehnalo. Ale to som este dokazala vstat z postele a fungovat. Asi dva tyzdne to takto trvalo, aj ked podvedome som sa nicoho nebala, nemala som strach ze ostavam s detmi sama, ale asi psychika uz pracovala za mna. Ked som isla pre dcerku do skolky a cestou mi povedala ze ju boli brucho a nemohla sa v skolke vykakat a ja som nevedela ako jej pomoct, hned ma prehnalo. Asi po dvoch tyzdnoch mi zrazu nechutilo jest. Blizil sa Mikulas, vianocne sviatky, a ja som nebola schopna do seba nieco dat. Bola som hladna, ale ked som si spravila ranajky, len som sa na ne divala, ale nedokazala nic z toho zjest. V decembri sme mali aj nejake rodinne oslavy,kde boli same chlebicky a dobroty, co by som inokedy hned spraskala ale teraz som sa len divala a nedokazala zjest ani jednu jednohubku. Nikomu somto vtedy este nepovedala, ale jeden vikend som uz nebola schopna vstat z postele, bola som hladna, vycerpana, od hladu sa mi podlamovali nohy a prvykrat som zacala rozmyslat ze ma nebavi zit, ze proste mi je zle (telesne,nie psychicky). Vtedy som rano vsetko povedala s placom v spalni muzovi,lebo mala plakala a ja som jej nebola schopna ani dat papat, nevladala som. Tak sme sa dohodli,ze na druhy den pojdelen na pol dna doprace a pride pre mna a pojdeme k Dr. To som stale nevedela ze sa jedna o depresiu. Lenze to rano ked odisiel do roboty, som nevladala ani sa postavit z postele k malej, tak som volala mame, ktora byva na opacnom konci mesta a s placom som jej povedala, ci by nemohla prist za malou, ze sa nevladzem postavit, ze mi je uz aj psychicky zle (na zaciatku to psychicky nebolo,ale postupne ma stvali tie telesne priznaky - nechutenstvo, slabosti, tak uz aj psychicky som bola na tom zle).Cakala som ako ma obijme, pochopi, a ona na mna vyletela, ze co mi je,ze ako mi moze byt psychicky zle, ze ved mame super dom, peniaze, zdrave deti, ze co mi akoze moze byt... ale bola teda aspon s malou, kym prisiel muz a vzal ma k Dr.
Isla som k obvodnej,povedala jej,co mi je,a povedala ze to moze byt stitna zlaza, cukrovka, neviem este co alebo nervy. Hned mi pobralakrv na vsetko mozne, a pre istotu mi dala Serlift a Lexaurin, aby som si dala hned.Na druhy den som volala o vysledky,povedala ze vsetko je OK,tak to budu nervy, ale ze ona mi dlhodobo nemoze predpisovat antidepresiva, a mam sa objednat k psychiatricke.Tam ma zobrala po tyzdni, zatial som stale brala Serlift a Lexaurin. Ked somknej prisla, bola super, mlada doktorka, porozpravali sme sa, aj som jej povedalaze nechapem ako mozemmat depresiu, ze som sa nikdy nechcela zabit,ani nic podobne, ze nemam nervy, atd. atd. a potom mi dala letacik, kde boli presne popisane moje priznaky.Vysvetlila mi, ze mam atypicku depresiu, ktora nezacala psychickymi problemami, ako ked niekomu niekto umrie, alebo zazije nejaky sok,alebo psychicky teror napr.od manzela, ale ja mam somaticke (telesne) priznaky depresie. Bolo tam popisane vela, skoro vsetko na mna pasovalo, napr.: dlhodobe bolesti roznych casti tela (hlava, brucho,krize,...), pocity na zvracanie, nechutenstvo, zimnica striedana s navalmi tepla, hnacky alebo zapchy, slabost, unava, vycerpanie, stuhnutie svalov, tlak na hrudi, pichanie vo svaloch,... ten tyzden od brania liekov bol asi najhorsi v mojom zivote,lebo vsetky priznaky ako keby sa mi zdvojnasobili, ale po 2 tyzdnoch Serlift pekne zabral a Lexaurin som si viac nedala... este chcem povedat, ze okrem muza nikto o tom nevie,mame som to nepovedala ze beriem lieky,lebo by to asi nepochopila, asi ani surodenci, lebo kto to nezazil nepochopi. Ved ked vam niekto povie, ako ti moze nieco byt,ked mas deti zdrave a vsetko mas.... a psychiatricka mi povedala, ze to ako keby mi niekto povedal, preco mas rakovinu, ked ti nic nechyba,... pretoze depresia je normalna choroba,ktoru moze hocikto dostat,nemusi mat ani psychicke problemy. Ale radsej to nikomu nehovorim, viem,aki su ludia... teraz je to rok co beriem lieky, cely rok bol v pohode, lexaurin som si nemusela ani raz dat, a psychiatricka mi chcela pomaly uz aj lieky vysadzat, ze kedich beriem rok a stav sa mi upravil, ale ja nemam rada toto sychrave pocasie, stale sme s detmi zavrete doma,neda sa byt poriadne vonku, tak sa bojimich teraz vysadzat,chcem to nechat az niekedy na jar, kedbude vonku krasne a slniecko svietit. Dakujem za precitanie, dufam ze sa niekto pripoji so svojim pribehom,je dobre vediet, ze tu nie som s touto diagnozou sama.
pribinak
18. dec 2015
Super, ze si natrafila na dobrú psychiatricku a ze jej dôverujem a mas pekne výsledky liečby

Nech sa ti dari 😉
mikimavkaautor
18. dec 2015
@pribinak dakujem 🙂 je to hrozne niekedy,obvinujem sama seba preco som "na prasky" ,ze sa chcem z toho dostat kvoli detom, chcemtu byt pre ne, a uzivat si ako vyrastaju. a potom si poviem, ze lepsie toto, co sa da liecit,ako napr. nevyliecitelna rakovina
maria59
18. dec 2015
ahojte pripajam sa ja mam uzkostne stavy k tomu polycisticke vajecniky menzes total nepravidelny slobodna matka a stratila som pracu....sklamana ale stale bojujem..akurat dnes ma syn narodeniny...clovek sa pri tychto stavoch musi pretvarovat ale kto chce tak zit...boze je to 11 rokov a po porode sa mi vsetko zhorsilo ...cela psychika...ale dame to...len sa treba naucit s tym zit
mikimavkaautor
18. dec 2015
Este chcem napisat k tym telesnym priznakom, ze to bolo aj strasne palenie v krku, hrdle, na hrudi. Myslela som si ze mam kyselinu (zahu) a ta mi vyzere pazerak. Bola som kvoli tomu aj na hadici do zaludka, nic nezistili. Dr. mi dal lieky proti kyseline, ale mne vobec nezabrali, tak mi povedal ze kyselina to nebude,ze tobude psychicke. A potom mi aj psychiatricka povedala ze jednym z tych somatickych priznakov je palenie hocikde na tele, napr.hlavy, no mna strasne palilo v krku a ustach. Toto jedine mam doteraz, tie zimnice, navaly tepla, hnacky, nechutensto, to preslo, ale to palenie uplne nie. Niekedy mam mesiac klud, potom ma to zase tri dni pali, ale uz to nie je take hrozne ako vtedy, a hlavne ked viem ze to nie je kyselina,trochu sa tymukludnim. Ale bola by som stastna keby aj toto zmizlo uplne,lebo je to neprijemne,
martina2005
18. dec 2015
@mikimavka som rada že si to tu opísala, mám tiež somatické prejavy.Mala som problémy s dýchaním akoby som sa nevedela zhlboka nadýchnuť. Absolvovala som všetky základné vyšetrenia, aj echo srdca. Nič sa nezistilo. K psych. som sa ešte neodhodlala, raz mi je lepšie, raz horšie no stále sa to vracia. Mala si aj bolesti krížov a brucha?
elika74
18. dec 2015
@mikimavka Dúfam, ze sa z toho coskoro dostanes. Brala si nejake vitaminy, predtym ako sa ti toto cele objavilo? Nevzniklo to z vycerpanosti a vyhoretosti?
mikimavkaautor
18. dec 2015
@martina2005 Ano,krize ma casto bolia a brucho tiez hocikedy, pri tych hnackach na zaciatku to bolo hrozne - uplne krutenie v crevach, hrozne bolesti, teraz je to lepsie, ale hocikedy ma pobolieva brucho alebo zaludok
mikimavkaautor
18. dec 2015
@elika74 ahoj, vitaminy som nebrala, a z vycerpanosti to mohlo byt, ze som bola od rana do takmer vecera sama na dve deti
maaaria3
18. dec 2015
@martina2005
@mikimavka
a psychiatricka mi povedala, ze to ako keby mi niekto povedal, preco mas rakovinu, ked ti nic nechyba.... krásna veta, presne, ludia nechápu, neprecítia, že to je skrátka stav duše a nie stav vecí okolo... tiež to poznám... bojujem s tým každý deň... veľa síl želám
elika74
18. dec 2015
@mikimavka na to som presne myslela. Vsetko si treba doplnit. Ja to tu uz niekolkykrat opakujem. Tehotne mamicky maju svoje vitaminy podla trimestrov a myslia si, ze porodom sa vsetko skoncilo. Lenze omyl! Nebrat nic po 2 detoch.... Ani auto nejde s prazdnou nadrzou.
mawka
19. dec 2015
toto je ukazkove. muz, ktory podpori, pomoze, ktory ned tym nemavne rukou, lekarka, ktora spravi hned vsetky mozne vysetrenia, ked nevyjde nic, dobre rozpozna, ze ide o psychiku, ktora tiez nemavne rukou. to, ze si na liekoch, ze chodis k psychiatrovi je dobre. bez prveho kroku, co som opisala vyssie by si bola v totalnej prrr....deli. takto si sla vcas a za podpory najblizsieho. na okolie sa vyprdni. dolezite, ze sa liecis a ze to bude fajn. velmi ti drzim palce. a muza tvojho pozdravujem. tomu sa hovori CHLAP. 🙂
mikimavkaautor
19. dec 2015
@mawka dakujem velmi pekne 🙂
mikimavkaautor
19. dec 2015
@mikimavka ked si predstavim co somaj zbytocnych vysetreni kvoli tomu podstupila. vtedy pre mna neboli zbytocne,lebo som si myslela ze mi nieco je, ale nevedela som,ze vsetko je to psychika... najmä ta hadica do zaludka bola hrozna a ked mi dr. povedal ze vsetko funguje ako ma,aj zvierace, ze nemam mat preco kyselinu, a ja som sa s nim hadala pomaly s placom ze ju mam kazdy den a hroznu, ze ma cely krk pali a hrdlo a usta, tak ma este poslal do Martina na phMetriu, kde mi dali sondu cez nos az do zaludka a 24 hodin merali pH. Aj tam bolo vsetko OK, tak uz som si myslela ze sa zblaznim, ze ved predsa ma to pali, ze to sa neda vymyslat si. A az psychiatricka mi povedala ze typicky somaticky prejav depresie - palenie a stuhnutie svalov, koze, teda aj krku a hrdla... ach
junova
25. dec 2015
@mikimavka ahoj, chcem sa ta opytat nieco, doteraz som nikdy nemala psychicke problemy a vcera sa stalo nieco, co ma vylakalo. Vecer, po vsetkom tom zhone som zacala pocitovat tlak na hrudi, neklud, triasku, prehanalo ma, napinalo ma na vracanie, bala som sa co sa deje. Bolo to prvy krat. Teraz neviem, moze to byt panicka porucha, depresia alebo len vycerpanie z dvoch malych deti, priprav Vianoc, nedavno sme mali umrtie mne blizkej osoby v rodine. Mam ist k psychologovi, ci rovno k psychiatrovi. Ci pockat, ci sa to zopakuje. Nikdy som si nemyslela, ze aj mne sa to moze stat. Predstavila som si seba na psychiatrii a bolo mi este tazsie.
sardinka335
25. dec 2015
@junova máš to z vianočného stresu, zhonu. Depresia to nie je určite - ta trvá aj týždne, panika tiež nie...nič psychiatrické ti nie je tazke klud. V prvom rade si urči priority a polav - bolo toho na teba v poslednej dobe vela, hektika a tak. Psychiatria je taka ista ambulancia ako kazdá iná - mne je ovela ťažšie v kresle u zubára a na koze u gynekologa ako u psychiatričky 😃 😃
jana_eyre
25. dec 2015
Ked citam ako sa ludia v okoli stale stavaju k psychickym porucham, je mi smutno.. Ja mam ocd, nikdy som o tom nehovorila, lebo som sa tak trocha hanbila.. Priznala som sa az v dospelosti muzovi a jeho sestre, ktora je psychologicka.. (Jemu som to vysvetlit musela, kedze somnou zije :-N) casom som dospela k nazoru, ze o tom hovorim uplne otvorene a okolie to berie uplne v poriadku.. Dokonca aj respektuju niektore moje potreby.. A mozem povedat ze odkedy o tom vedia aj ludia zo sirsieho okolia je mi lepsie, aj ked su horsie obdobia, napr. teraz, co trva uz od leta.. Ja mam sice uplne iny pripad ako ty, hoci sa pocituje mozno podobne uzkostne, ale drzim palce aby bolo co najdlhsie dobre..
thea77
25. dec 2015
@mikimavka Ahoj, urobila si velmi dolezity krok, nechala si si pomoct a to je zaklad uspechu. Chcela si to zmenit, chcela si vyzdraviet, tak si to zmenila a uzdravujes sa. Zelam ti vela lasky a slnecnych dni, aby si sa zobudzala s usmevom a radostou do dalsich dni.
matricia
25. dec 2015
@junova určite chod
matricia
25. dec 2015
@mikimavka ahoj, obdivuhodné, že si to dokázala napísať. Ja som mávala depresie na strednej a aj potom ešte nejakú dobu. Nevedela som sa vyrovnať s tým, že moja mama zomrela, keď som bola malá a mna vychovávala rodina. Cítila som sa v našej rodine ako taký votrelec, outsider. Dávali mi najavo, že nemám na nič talent. Často som plakala. Mávala som búšenie srdca a návaly horúčav. Brala som som aj lieky nejaký čas. Ale teraz je všetko ok. Mám deti, zmysel života, motiváciu, vlastnú rodinu. Ono to moze prejst a naozaj to nie je také strašné ako smrteľne choroby. Držím ti palce a želám veľa síl a radosti. A niekedy pomôže aj nejaký koníček, práca, vyšívanie ako terapia. Možno by ti to pomohlo. Podľa mňa ta prejde,keď budú deti väčšie a nebudeš mať toho toľko veľa.🙂
junova
25. dec 2015
@sardinka335 ďakujem za povzbudivé slová, ja nemám problém ísť pokecat so psychológom, len som sa zľakla, čo mi môže byť. Či sa mi to nebude opakovať alebo zhoršovať. Hneď ma napadli katastrofické scenáre.
junova
25. dec 2015
@jana_eyre prosím čo je osd?
junova
25. dec 2015
@jana_eyre pardon ocd. Keď ja som dlhé roky robila v zariadení pre mentálne postihnutých. Videla som ľahké aj ťažké stavy. Vždy som si hovorila, že dúfam, že na psychiatrii nikdy neskoncim. Často som chodila na psychiatrické oddelenie do nemocnice za klientmi. Keď som to tam videla, bolo mi ťažko. Preto ten strach.
sardinka335
25. dec 2015
@junova či sa to nebude opakovať a zhoršovať to ti samozrejme nikto dopredu nepovie lebo nevie, ale predpokladám z toho čo píšeš, že nikdy si ziadne problémy s depresiou, panikou, uzkostou nemala - toto sa ti stalo prvý raz, všetky symptomy nahravaju stresu, preťaženiu a momentálnej psychickej a fyzickej nepohode. Sama píšeš, že večer po všetkom tom zhone sa ti toto stalo. Ja za tým vidím stres, nahananie sa, zlu organizáciu času a zvolených priorít a malo oddychu plus ako píšeš ťažšie veci v rodine. Z jedného takého ,,razu,, by som nerobila nejake zavery ze treba navštivit hned psychologa - jedine ak ty sama mas pocit ze niečo potrebuješ prekonzultovať.
Len dodám ze OCD je obsedantne kompulzívna porucha, to znamená, ze človeku sa nechcene, proti jeho voli mnoho krát vtieraju do mysle nechcene myšlienky, ktorých sa nevie zbaviť a na ich ,,zahnanie,, robí určité rituály, ktoré napätie, ktoré ten človek pocituje maju neutralizovať. všetci to poznáme ked v chvate odídeme z domu a premýšlame či sme zamkli dvere, vypli zehličku, sporák...a myslíme na to do omdletia - len u OCDčkarov je to 100% horšie. Obsesie mozu byť o znečistení, o strachu ze sa niečo stane, ze niečo urobíme my atd...OCD moze byť aj bez kompulzii a teda ,,čisto obsedantne typy,,.
Neurózy maju mnoho podob a kombinácii...takze nie vzdy sa da jednoznačne povedať ze o aku neurozu ide často je to kombinované napr. depresia s uzkostou, panika s uzkostou, ocd s uzkostou a mnohé ,,variácie,,. Osobne si nemyslím ze nejakou psychoporuchou trpíš.
jana_eyre
25. dec 2015
@junova obsedantno kompulzivna porucha.. Aj ja poznam ako vyzeraju niektore zariadenia a clovek sa tam citi tazko.. Tak tazko som sa ale citila aj na onkologii.. Vsade, kde su taketo tazke zivotne komplikacie je vlastne tazko.. Manzelova teta bola par krat na psychiatrii, ona ma ale velmi tazky stupen depresie.. Nemysli hned na najhorsie, aj ked viem ze sa to lahko pise, tazsie kona.. (Ja som si pred mesiacom nasla dve velke hrce na chrbte, uz som videla to najhorsie.. Nakoniec mam svalove spazmy z namahy) Ale ak by sa ti to opakovalo aspon vies ako postupovat a kazda choroba ked sa podchyti dostatocne rychlo je zvladnutelnejsia.. Drzim palce nech je dobre 🙂
kachita
25. dec 2015
@mikimavka tak to si ma potesila s tym palenim, pali ma casto telo a vzdy sa bojim. Teraz, aj ked ta nieco pali, je to neprijemne. Ale vies ze to nic nie je. Predsa len je to priznak, nic viac.
junova
25. dec 2015
@sardinka335 No snáď máš pravdu. Prišlo mi zle až keď som si konečne večer sadla, že si odpočiniem. Jesť mi chutí, dobre spím, mám dobrú náladu. Ale včera som mala strašnú úzkosť na prsiach, som nevedela, či mám ísť na pohotovosť. Vyspala som sa z toho.
junova
25. dec 2015
@jana_eyre Ďakujem, a ty trpis aj uzkostou alebo depresiou?
jana_eyre
25. dec 2015
@junova ak je nieco inak ako "potrebujem" /napr. mi muz neda vediet, ze prisiel do prace a nedviha mi telefon/ pocitujem velku uzkost.. depresivne nalady som mavala v puberte, myslim ale ze u mna vzdy vsetko suviselo s nutkavymi myslienkami o tom, ako sa niekomu nieco zle stane.. a ked sa stalo, tak sa mi moje uzkosti velmi zhorsili..
junova
25. dec 2015
@jana_eyre Prajem ti všetko dobré, čo najmenej nutkavych myšlienok. Pekný večer
jana_eyre
25. dec 2015
@junova dakujem pekne 🙂 krasny sviatocny vecer aj tebe..

Začni písať odpoveď...

Odošli